11. novembra 1942, v deň výročia znovuzískania nezávislosti Poľska, bola okolo 10.00 h obkľúčená kolónia Obórka v gmine Kołki, Łuck poviat, vo Volynskom vojvodstve, ukrajinskými policajtmi pôsobiacimi …Viac
11. novembra 1942, v deň výročia znovuzískania nezávislosti Poľska, bola okolo 10.00 h obkľúčená kolónia Obórka v gmine Kołki, Łuck poviat, vo Volynskom vojvodstve, ukrajinskými policajtmi pôsobiacimi pod nemeckým velením. Dôvodom týchto akcií bolo údajne ukrývanie Židov Poliakmi a podpora sovietskych partizánov. Po ovládnutí hraníc kolónie Ukrajinci vstúpili na jej územie a vybavení hrubými palicami začali terorizovať poľských obyvateľov, mužov vyháňali a premiestňovali na panstvo Józefa Trusiewicza. Potom ich zviazali a previezli do záchytného zariadenia v Kumáne.
13. novembra opäť navštívili Obórku príslušníci ukrajinskej pomocnej polície pri Generálnom gouvernepe. Tentoraz s úmyslom zabiť. Najprv zavraždili všetkých psov. Potom prišiel čas na ľudí.
Zločinu v Oborku velil D. Saczkowski alias Saczko - policajný veliteľ v Kołkách a Kiszko - policajný veliteľ v Cumani.
Ukrajinci vyhnali Poliakov z domovov a preniesli ich do maštale, kde im prikázali ľahnúť si na zem. Keď to urobili, boli nemilosrdne zavraždení strelou do zátylku.
Najbrutálnejšie sa riešilo poľské deti. Najmladšie poľské obete ukrajinských kolaborantov nacistického režimu s vedomím, že idú na smrť, objímali svoje matky a hlasno plakali. Ukrajinskí wetboyovia vtedy silnými kopancami do krehkých, bezbranných detských telíčok zvalili na zem a následne pred očami mamičiek zastrelili.
13. novembra opäť navštívili Obórku príslušníci ukrajinskej pomocnej polície pri Generálnom gouvernepe. Tentoraz s úmyslom zabiť. Najprv zavraždili všetkých psov. Potom prišiel čas na ľudí.
Zločinu v Oborku velil D. Saczkowski alias Saczko - policajný veliteľ v Kołkách a Kiszko - policajný veliteľ v Cumani.
Ukrajinci vyhnali Poliakov z domovov a preniesli ich do maštale, kde im prikázali ľahnúť si na zem. Keď to urobili, boli nemilosrdne zavraždení strelou do zátylku.
Najbrutálnejšie sa riešilo poľské deti. Najmladšie poľské obete ukrajinských kolaborantov nacistického režimu s vedomím, že idú na smrť, objímali svoje matky a hlasno plakali. Ukrajinskí wetboyovia vtedy silnými kopancami do krehkých, bezbranných detských telíčok zvalili na zem a následne pred očami mamičiek zastrelili.
