Požehnanie snemu Hnutia Slovenská liga. V sobotu 9. novembra 2019 sa v Trenčíne uskutočnil prvý republikový snem Hnutia Slovenská liga (informovali sme o tom tu). Či to bude prvá liga, to ukáže čas. …Viac
Požehnanie snemu Hnutia Slovenská liga.
V sobotu 9. novembra 2019 sa v Trenčíne uskutočnil prvý republikový snem Hnutia Slovenská liga (informovali sme o tom tu). Či to bude prvá liga, to ukáže čas.
Ako hosť na sneme vystúpil aj katolícky kňaz ThDr. Ján Košiar. Vo svojom príhovore poukázal na aktuálny stav spoločnosti i východiská. V závere požehnal prítomných delegátov snemu, všetkých členov hnutia i budúcich voličov.
Milí priatelia, delegáti prvého snemu Hnutia Slovenská liga!
Liga je z latinského slovesa ligare = spájať. To vedeli aj naši krajania, ktorí v roku 1907 založili v USA Slovenskú ligu.
Som poctený, že vás môžem pozdraviť a zaželať vám nielen úspešné rokovanie, ale aj volebný úspech, ktorý z vás urobí rozhodujúcu politickú silu, ktorá zastaví rozvrat, najmä morálny, našej spoločnosti a štátu.
Hlásime sa k cyrilometodskej tradícii, ale žiaľ, prežíva v nás aj dedičstvo Svätoplukových prútov. Treba vedieť, čo to je vlastne to cyrilometodské dedičstvo, spomínané v preambule Ústavy Slovenskej republiky: Je to viera v Boha Otca, Božieho Syna Ježiša Krista a v silu Ducha Svätého, ktorá zmenila svet. Dávno, už v apoštolských časoch. Nie akákoľvek viera, ako sa zvykne hovoriť, že je to jedno, v čo človek verí. Nie, nie je to jedno! Aj antickí pohania v starom Grécku boli veriaci ľudia! Aj moslimovia i amazónski indiáni boli a sú veriaci ľudia.
Dnešné novopohanstvo sa dnes šíri oveľa záludnejšie a predstavuje vážne nebezpečenstvo, myslieť si, že hriech a zlo vlastne neexistuje. Koľko úsilia sa dnes vynakladá v masmédiách, aby človeka presvedčilo, že staré dobré zásady vyjadrené v Desatore sú smiešne a nemoderné! Desatoro, dámy a páni, je zapísané v každom ľudskom srdci. To nevymysleli vo Vatikáne. Skutky, ktorých sa v minulosti ľudia báli, alebo ich aspoň pokladali za nesprávne a hriešne, sa dnes definujú ako prejav slobody človeka. Tento morálny relativizmus, bezbrehá tolerancia i extrémna politická korektnosť, ktorá povyšuje zlo na roveň zákona a zakazuje zlo označiť ako zlo, toto je pohanstvo našich čias.
Kresťan bez akéhokoľvek adjektíva musí byť predsa svedkom živého Ježiša Krista a ten nesmie byť na okraji spoločnosti, ale musí ju robiť lepšou a spravodlivejšou. A preto sa kresťania musia angažovať aj v politických stranách.
Svätý pápež Ján Pavol II. napísal: „Cirkev si veľmi váži demokraciu ako systém, ktorý zabezpečuje občanom účasť na politických rozhodnutiach a podriadeným zaručuje možnosť svoje vlády voliť a kontrolovať a tam, kde je to potrebné, pokojnou cestou ich aj odvolávať. Nemôže preto schvaľovať utváranie úzkych vládnucich skupín, ktoré pre vlastné stranícke záujmy alebo ideologické ciele strhávajú na seba štátnu moc. Skutočná demokracia je možná len v právnom štáte… Dnes je sklon tvrdiť, že agnosticizmus (po slovensky neverectvo) a skeptický relativizmus predstavujú filozofiu a postoj, ktorý zodpovedá demokratickým formám politiky, že pravdu určuje väčšina, prípadne, že sa mení podľa politickej situácie. V tejto súvislosti musíme povedať, že v prípade, ak nejestvuje žiadna posledná Pravda, ktorá riadi a usmerňuje politické konanie, potom idey a presvedčenia sa dajú ľahko zneužiť na mocenské ciele. Demokracia bez zásad, ako dokazujú dejiny, ľahko sa premení na otvorenú, alebo skrytú totalitu.“ (Encyklika Centesimus Annus – Stý rok, 1991, č. 46.)
Sv. Pavol v Liste Rimanom napísal: „Niet moci, ktorá by nebola od Boha…“ (Rim 13,1; Druhý vatikánsky koncil, Gaudium et Spes (Radosť a nádej) č. 74.) Po skúsenostiach celého sveta i v našich krajoch môžeme dodať, že niekedy je to od Pána Boha požehnanie, a niekedy dopustenie… Dnes žijeme v demokracii, kde základom systému bol a je človek, ktorý deleguje svoje právomoci na druhého svojim slobodným rozhodnutím. Samotné slovo demokracia sa skladá z dvoch slov demos – ľud a kratos – vláda, teda vláda ľudu. Len niekedy nevieme, či je to genitív, alebo datív, či je to ľud, ktorý vládne, alebo sú tu ľuďmi volené elity, ktoré potom vládnu ľudu aj tak, že sa nám to vôbec nepáči.
Kde sú dnes tí poslanci, ktorí 17. júla odhlasovali zvrchovanosť Slovenska, kde sú poslanci, čo sa nebáli obnovenia štátnej samostatnosti? Vidím, že niektorí sú aj tu, na čele s pánom Mečiarom.
Pamätám si na posviacku základného kameňa budovy Apoštolskej nunciatúry v Bratislave 12. augusta 1998. Pán nuncius Luigi Dossena ma požiadal, aby som mu robil tlmočníka s vtedy zastupujúcom prezidentom Vladimírom Mečiarom. To bola pre mňa veľká pocta a prejav dôvery.
Svätý pápež Ján Pavol II. nám odkázal, že „Slovensko má veľkú úlohu pre budovaní Európy tretieho tisícročia. Dobre si to uvedomte: Je povolané ponúknuť svoj veľmi významný príspevok k pravému pokoju európskeho kontinentu svojim tradíciami, kultúrou, svojimi mučeníkmi a vyznávačmi, ako aj živými svedkami svojich nových generácií.“ (9. novembra. 1996 v Bazilike sv. Petra vo Vatikáne.)
Pamätáme si ešte tieto slová? Vzali sme si ich k srdcu? Alebo tento veľký pápež vkladal do nás svoju nádej zbytočne? Ako dnes čelíme hrozbám, ktoré k nám prichádzajú najmä z Bruselu a žiadajú od nás, aby sme si nechali postupne, krok za krokom odkrajovať z našej kultúrnej, duchovnej, a napokon príde, že aj z politickej samostatnosti?
Čo nám priniesla Európska únia bohatých krajín, z ktorej sme si koncom 20. storočia robili idol blahobytu? Čo nám priniesla bohatá Európa, ktorá sa dnes bezmocne prizerá na (či dokonca ju víta) prisťahovaleckú vlnu moslimského a afrického sveta? Čo je to za Európa, ktorej parlamenty uzákonili manželstvá homosexuálov a legalizovali eutanáziu?
Naša slovenská tradičná kresťanská rodina mala vždy ľudský život v úcte, a preto sme prežili až do dnešných čias. Nedopusťme, aby sa Slovensko a Európa stali Sodomou a Gomorou. Prečítajte si v Biblii (Gen 18. a 19. kapitola), za aký hriech zahynuli ich obyvatelia. A prečo sa more, kde tie mestá boli, volá Mŕtve? Lebo nie je v ňom život. Ani jedna ryba ani jedna rastlina.
Dnes, v roku 2019, toto naozaj už nie je Európa, ktorej tvár zmenilo kresťanstvo. Tvár Európy sa mení pred našimi očami. Blahobyt, ľudské práva a náboženskú slobodu, to, čo tu dnes ešte máme, bude o chvíľu už len spomienkou, ako dobre nám bolo… Ak sa občan Európy i Slovenskej republiky nevráti k Bohu, tak bude musieť rešpektovať Alaha. Matematika nepustí. Jeho stúpencov, ktorí iným berú nielen práva ale aj životy, bude viac a budeme radi, ak nám umožnia žiť v rezerváciách. Zatiaľ ešte je v našich silách, niečo s tým robiť. Tak konajme! Pošlime do parlamentu, na ministerstvá a na iné orgány štátnej verejnej demokratickej moci takých ľudí, ktorí to nebudú robiť len pre peniaze. Minister – to je po latinsky služobník. Ak sa práca v politike nestane službou občanom, ale bude iba cestou k veľkým peniazom a majetkom, nepohneme sa vpred, naopak, v našej spoločnosti to bude vyzerať čoraz horšie.
Poslanci a ministri, ktorí dostanú v ďalších voľbách mandát, aby nás zastupovali, si musia dávať pozor na kadejaké lobistické komisie, ktoré berú slovenské i bruselské platy, ale budujú len svoj vlastný blahobyt. Poslanci ako zástupcovia ľudí, občanov, nesmú prijímať zákony, ktoré sú proti zdravému rozumu a teda protiľudské. Ukážme, že chceme byť zvrchovaní a nezávislí na novej bruselskej diktatúre! Aj keď je ďalej ako tá pražská do roku 1992, je rovnako, ba možno viac, silná. A má svojich beráterov aj v Bratislave. Nedávno nám títo dali Námestie T. G. Masaryka. Slovenský človek aby s obavami očakával, čo príde zajtra.
Slovensko očakáva od vás, že Hnutie Slovenská liga dokáže spojiť tých najlepších ľudí, a ktorí sa už v minulosti osvedčili, že ich prvým záujmom je blaho národa a dokážu spoločne presadiť myšlienku dobra, pravdy, vlastenectva a právneho štátu. V histórii máme príklady, že našim predkom sa to podarilo: Andrej Hlinka, Jozef Tiso a Vladimír Mečiar. Áno, Jozef Tiso a Vladimír Mečiar, dobre ste počuli. Bez 6. októbra 1938 by nebol 14. marec 1939 a bez 14. marca 1939 by nebol ani 17. júl 1992, ani 1. január 1993.
Nuž zvolávam toto Božie požehnanie na vás delegátov tohto snemu, na všetkých vašich členov, súčasných i budúcich, na všetkých vašich voličov, vďaka ktorým, ak dobrotivý Pán Boh dá, zachránime našu milovanú vlasť Slovenskú republiku.
Nech nám Boh Otec, ktorý je verný svojim sľubom a spoľahlivý vo svojej pomoci, pomáha konať vždy v úsilí o spravodlivosť, právny štát a občianske porozumenie.
Nech nám Boží Syn Ježiš Kristus, ktorý posvätil našu zem svojím narodením, verejným účinkovaním, svojou smrťou a svojím zmŕtvychvstaním, zachová slobodu a prinesie zmierenie.
Nech nás Duch Svätý, ktorý zjednotil prvých kresťanov v Jeruzaleme, zjednotí v oddanosti Bohu a slovenskému národu v duchu odkazu Andreja Hlinku, aby sme sa nikdy nebáli hlásiť sa k viere našich otcov.
Nech vás žehná, sprevádza a ochraňuje všemohúci Boh: Otec, Syn i Duch Svätý.
Amen.
alianciazanedelu.sk/archiv/4610
V sobotu 9. novembra 2019 sa v Trenčíne uskutočnil prvý republikový snem Hnutia Slovenská liga (informovali sme o tom tu). Či to bude prvá liga, to ukáže čas.
Ako hosť na sneme vystúpil aj katolícky kňaz ThDr. Ján Košiar. Vo svojom príhovore poukázal na aktuálny stav spoločnosti i východiská. V závere požehnal prítomných delegátov snemu, všetkých členov hnutia i budúcich voličov.
Milí priatelia, delegáti prvého snemu Hnutia Slovenská liga!
Liga je z latinského slovesa ligare = spájať. To vedeli aj naši krajania, ktorí v roku 1907 založili v USA Slovenskú ligu.
Som poctený, že vás môžem pozdraviť a zaželať vám nielen úspešné rokovanie, ale aj volebný úspech, ktorý z vás urobí rozhodujúcu politickú silu, ktorá zastaví rozvrat, najmä morálny, našej spoločnosti a štátu.
Hlásime sa k cyrilometodskej tradícii, ale žiaľ, prežíva v nás aj dedičstvo Svätoplukových prútov. Treba vedieť, čo to je vlastne to cyrilometodské dedičstvo, spomínané v preambule Ústavy Slovenskej republiky: Je to viera v Boha Otca, Božieho Syna Ježiša Krista a v silu Ducha Svätého, ktorá zmenila svet. Dávno, už v apoštolských časoch. Nie akákoľvek viera, ako sa zvykne hovoriť, že je to jedno, v čo človek verí. Nie, nie je to jedno! Aj antickí pohania v starom Grécku boli veriaci ľudia! Aj moslimovia i amazónski indiáni boli a sú veriaci ľudia.
Dnešné novopohanstvo sa dnes šíri oveľa záludnejšie a predstavuje vážne nebezpečenstvo, myslieť si, že hriech a zlo vlastne neexistuje. Koľko úsilia sa dnes vynakladá v masmédiách, aby človeka presvedčilo, že staré dobré zásady vyjadrené v Desatore sú smiešne a nemoderné! Desatoro, dámy a páni, je zapísané v každom ľudskom srdci. To nevymysleli vo Vatikáne. Skutky, ktorých sa v minulosti ľudia báli, alebo ich aspoň pokladali za nesprávne a hriešne, sa dnes definujú ako prejav slobody človeka. Tento morálny relativizmus, bezbrehá tolerancia i extrémna politická korektnosť, ktorá povyšuje zlo na roveň zákona a zakazuje zlo označiť ako zlo, toto je pohanstvo našich čias.
Kresťan bez akéhokoľvek adjektíva musí byť predsa svedkom živého Ježiša Krista a ten nesmie byť na okraji spoločnosti, ale musí ju robiť lepšou a spravodlivejšou. A preto sa kresťania musia angažovať aj v politických stranách.
Svätý pápež Ján Pavol II. napísal: „Cirkev si veľmi váži demokraciu ako systém, ktorý zabezpečuje občanom účasť na politických rozhodnutiach a podriadeným zaručuje možnosť svoje vlády voliť a kontrolovať a tam, kde je to potrebné, pokojnou cestou ich aj odvolávať. Nemôže preto schvaľovať utváranie úzkych vládnucich skupín, ktoré pre vlastné stranícke záujmy alebo ideologické ciele strhávajú na seba štátnu moc. Skutočná demokracia je možná len v právnom štáte… Dnes je sklon tvrdiť, že agnosticizmus (po slovensky neverectvo) a skeptický relativizmus predstavujú filozofiu a postoj, ktorý zodpovedá demokratickým formám politiky, že pravdu určuje väčšina, prípadne, že sa mení podľa politickej situácie. V tejto súvislosti musíme povedať, že v prípade, ak nejestvuje žiadna posledná Pravda, ktorá riadi a usmerňuje politické konanie, potom idey a presvedčenia sa dajú ľahko zneužiť na mocenské ciele. Demokracia bez zásad, ako dokazujú dejiny, ľahko sa premení na otvorenú, alebo skrytú totalitu.“ (Encyklika Centesimus Annus – Stý rok, 1991, č. 46.)
Sv. Pavol v Liste Rimanom napísal: „Niet moci, ktorá by nebola od Boha…“ (Rim 13,1; Druhý vatikánsky koncil, Gaudium et Spes (Radosť a nádej) č. 74.) Po skúsenostiach celého sveta i v našich krajoch môžeme dodať, že niekedy je to od Pána Boha požehnanie, a niekedy dopustenie… Dnes žijeme v demokracii, kde základom systému bol a je človek, ktorý deleguje svoje právomoci na druhého svojim slobodným rozhodnutím. Samotné slovo demokracia sa skladá z dvoch slov demos – ľud a kratos – vláda, teda vláda ľudu. Len niekedy nevieme, či je to genitív, alebo datív, či je to ľud, ktorý vládne, alebo sú tu ľuďmi volené elity, ktoré potom vládnu ľudu aj tak, že sa nám to vôbec nepáči.
Kde sú dnes tí poslanci, ktorí 17. júla odhlasovali zvrchovanosť Slovenska, kde sú poslanci, čo sa nebáli obnovenia štátnej samostatnosti? Vidím, že niektorí sú aj tu, na čele s pánom Mečiarom.
Pamätám si na posviacku základného kameňa budovy Apoštolskej nunciatúry v Bratislave 12. augusta 1998. Pán nuncius Luigi Dossena ma požiadal, aby som mu robil tlmočníka s vtedy zastupujúcom prezidentom Vladimírom Mečiarom. To bola pre mňa veľká pocta a prejav dôvery.
Svätý pápež Ján Pavol II. nám odkázal, že „Slovensko má veľkú úlohu pre budovaní Európy tretieho tisícročia. Dobre si to uvedomte: Je povolané ponúknuť svoj veľmi významný príspevok k pravému pokoju európskeho kontinentu svojim tradíciami, kultúrou, svojimi mučeníkmi a vyznávačmi, ako aj živými svedkami svojich nových generácií.“ (9. novembra. 1996 v Bazilike sv. Petra vo Vatikáne.)
Pamätáme si ešte tieto slová? Vzali sme si ich k srdcu? Alebo tento veľký pápež vkladal do nás svoju nádej zbytočne? Ako dnes čelíme hrozbám, ktoré k nám prichádzajú najmä z Bruselu a žiadajú od nás, aby sme si nechali postupne, krok za krokom odkrajovať z našej kultúrnej, duchovnej, a napokon príde, že aj z politickej samostatnosti?
Čo nám priniesla Európska únia bohatých krajín, z ktorej sme si koncom 20. storočia robili idol blahobytu? Čo nám priniesla bohatá Európa, ktorá sa dnes bezmocne prizerá na (či dokonca ju víta) prisťahovaleckú vlnu moslimského a afrického sveta? Čo je to za Európa, ktorej parlamenty uzákonili manželstvá homosexuálov a legalizovali eutanáziu?
Naša slovenská tradičná kresťanská rodina mala vždy ľudský život v úcte, a preto sme prežili až do dnešných čias. Nedopusťme, aby sa Slovensko a Európa stali Sodomou a Gomorou. Prečítajte si v Biblii (Gen 18. a 19. kapitola), za aký hriech zahynuli ich obyvatelia. A prečo sa more, kde tie mestá boli, volá Mŕtve? Lebo nie je v ňom život. Ani jedna ryba ani jedna rastlina.
Dnes, v roku 2019, toto naozaj už nie je Európa, ktorej tvár zmenilo kresťanstvo. Tvár Európy sa mení pred našimi očami. Blahobyt, ľudské práva a náboženskú slobodu, to, čo tu dnes ešte máme, bude o chvíľu už len spomienkou, ako dobre nám bolo… Ak sa občan Európy i Slovenskej republiky nevráti k Bohu, tak bude musieť rešpektovať Alaha. Matematika nepustí. Jeho stúpencov, ktorí iným berú nielen práva ale aj životy, bude viac a budeme radi, ak nám umožnia žiť v rezerváciách. Zatiaľ ešte je v našich silách, niečo s tým robiť. Tak konajme! Pošlime do parlamentu, na ministerstvá a na iné orgány štátnej verejnej demokratickej moci takých ľudí, ktorí to nebudú robiť len pre peniaze. Minister – to je po latinsky služobník. Ak sa práca v politike nestane službou občanom, ale bude iba cestou k veľkým peniazom a majetkom, nepohneme sa vpred, naopak, v našej spoločnosti to bude vyzerať čoraz horšie.
Poslanci a ministri, ktorí dostanú v ďalších voľbách mandát, aby nás zastupovali, si musia dávať pozor na kadejaké lobistické komisie, ktoré berú slovenské i bruselské platy, ale budujú len svoj vlastný blahobyt. Poslanci ako zástupcovia ľudí, občanov, nesmú prijímať zákony, ktoré sú proti zdravému rozumu a teda protiľudské. Ukážme, že chceme byť zvrchovaní a nezávislí na novej bruselskej diktatúre! Aj keď je ďalej ako tá pražská do roku 1992, je rovnako, ba možno viac, silná. A má svojich beráterov aj v Bratislave. Nedávno nám títo dali Námestie T. G. Masaryka. Slovenský človek aby s obavami očakával, čo príde zajtra.
Slovensko očakáva od vás, že Hnutie Slovenská liga dokáže spojiť tých najlepších ľudí, a ktorí sa už v minulosti osvedčili, že ich prvým záujmom je blaho národa a dokážu spoločne presadiť myšlienku dobra, pravdy, vlastenectva a právneho štátu. V histórii máme príklady, že našim predkom sa to podarilo: Andrej Hlinka, Jozef Tiso a Vladimír Mečiar. Áno, Jozef Tiso a Vladimír Mečiar, dobre ste počuli. Bez 6. októbra 1938 by nebol 14. marec 1939 a bez 14. marca 1939 by nebol ani 17. júl 1992, ani 1. január 1993.
Nuž zvolávam toto Božie požehnanie na vás delegátov tohto snemu, na všetkých vašich členov, súčasných i budúcich, na všetkých vašich voličov, vďaka ktorým, ak dobrotivý Pán Boh dá, zachránime našu milovanú vlasť Slovenskú republiku.
Nech nám Boh Otec, ktorý je verný svojim sľubom a spoľahlivý vo svojej pomoci, pomáha konať vždy v úsilí o spravodlivosť, právny štát a občianske porozumenie.
Nech nám Boží Syn Ježiš Kristus, ktorý posvätil našu zem svojím narodením, verejným účinkovaním, svojou smrťou a svojím zmŕtvychvstaním, zachová slobodu a prinesie zmierenie.
Nech nás Duch Svätý, ktorý zjednotil prvých kresťanov v Jeruzaleme, zjednotí v oddanosti Bohu a slovenskému národu v duchu odkazu Andreja Hlinku, aby sme sa nikdy nebáli hlásiť sa k viere našich otcov.
Nech vás žehná, sprevádza a ochraňuje všemohúci Boh: Otec, Syn i Duch Svätý.
Amen.
alianciazanedelu.sk/archiv/4610