Svätý B O N I F Á C -mučeník -sviatok 14.máj
Svätí Bonifácovia boli 2...jeden bol veľký apoštol Nemecka z 8.st. a sviatok má 5.júna
Dramatický a strastiplný príbeh hriešnej lásky mladého otroka Bonifácia a rímskej,bohatej pani Aglaje...na pozadí najkrutejšieho prenasledovania kresťanov za čias cisára Diokleciána / r.303-304/...a cisára Galéria...r.307
Tragický,dojemný príbeh dvoch hriešnikov,ktorých svetlo božieho milosrdenstva osvietilo a priviedlo k Bohu,cez hlboké pokánie...Tak mladý švárny otrok Bonifácio našiel svoju duchovnú záhubu v láske hriešnej,marnomyseľnej,veľmi bohatej pani -Aglaje...
Ale práve Aglaja sa božím dopustením vydala na bolestnú cestu pokánia a návratu k Bohu a práve ona vytrhla svojho milenca z moci diabla a náruživosti a priviedla k obráteniu a veľkej,nezaslúženej milosti a odpustenia...A to vyvrcholilo v jeho mučeníckej,hrdinskej smrti ako mladého kresťana...-14.mája r.307...Plačúca a smútiaca krásna Aglaja tak s úctou pochovala svoju veľkú,životnú lásku do podzemia katakomb...Ostatky-relikvie sv.Bonifáca-mučeníka sa našli až za 1300 rokov...
Život sv.Bonifáca je vzácnym príkladom,že i veľký hriešnik,pohrúžený v bahne hriechov sa môže obrátiť pre nesmierne Božie Milosrdenstvo,ktoré hľadá stratené ovečky...a cez utrpenie a očistenie veľkým pokánim si ich vedie do nebeskej vlasti
Bohatá rímská pani Aglaja
A tak sa prekvapený Bonifác pocitoval ako majetok bohatej pani Aglaje.Doma,vo svojom zlatom paláci si ho dala predvolať a vypočúvala ho odkiaľ je a čo všetko vie robiť...Bonifác jej povedal o sebe a kde všade slúžil ako otrok,čítať a písať nevedel,ale zato bol veľmi inteligentný a rýchlo sa učil.
Aglaja ho dala vyučiť čítať a písať latinsky a často si ho k sebe volala...Dala mu aj pekné šaty a učila ho rímskej etikete a správaniu...Bonifáca tešil záujem jeho pani a Aglaja si ho postupne veľmi obľúbila...Bonifác nepocítil vo svojom živote lásku a že by mal o neho niekto záujem,aj ako o človeka...nielen ako otroka... Aglaja bola typickou mladou Rimankou,bohatou patricijkou...rozmarnou,telesnou túžiacou po rozkoší a užívaní si...Mala všetko a mohla si všetko dovoliť...
A tak Bonifác si mohol užívať slasti život s ňou...naučil sa piť víno,užíval si nemravného života a hriešnych pôžitkov ako ostatní pohani.Aglaja ho ustanovila ako správcu svojho majetku a bol nadriadený všetkých správcov rozsiahleho majetku Aglaje...
Vieš môj drahý Bonifác..ako Ťa veľmi milujem...ale teraz už som našla Boha,ktorý ma zázračne uzdravil z choroby...a On sa stal mojím pánom...ale túžim,aby si aj Ty zdieľal so mnou moju novú vieru a zmysel života...Bonifác stál ako omráčený...nemohol uveriť,čo sa to stalo,aká prevratná zmena nastala.Aglaja sa rozplakala a vzlykala...
Ja som Ťa stiahla do hriechu,do bahna nemravností...tešila som sa,že som si Ťa získala a bol si môj majetok...milovali sme sa a žili sme v hnusnom smilstve,ktoré sa tak veľmi nepáči Bohu a trestá ho...ja som bola tvojím zlým duchom a odvádzala som ťa od čistoty a slušnosti...Ja som tomu vinná,lebo už roky žijem sama vo veľkých hriechoch...A ten staručký kňaz ma vyviedol z krútňav priepasti pekelných na cestu cnosti a viery podľa Krista...preto chcem,aby si sa aj Ty oslobodil spod pút a reťazí zla a hriechov...aké sme spolu konali...Plačúca Aglaja potom vybrala z drahocennej skrinky zvitok pergamenu...s latinským písmom.....Dávam Ti Bonifác slobodu...tu máš listinu...si odteraz slobodným...Rozhodni sa ako chceš...ak chceš odísť...dám Ti dostatok peňazí,aby si mohol žiť slobodný život...Ja Ťa budem i naďalej milovať...ale už len čistou láskou ako brata...nikdy na Teba nezabudnem...bol si mojou najväčšou láskou a potechou celého môjho života...Dal si mi svoju veľkú úprimnosť,vernosť a našla som v Tebe potechu a povzbudenie do môjho pustého,prázdneho života...Si už voľný Bonifác...si slobodný rímsky občan...tvoje smutné,temné otroctvo sa skončilo...
Rozpútalo sa prenasledovanie kresťanov cisárom Diokleciánom...na východe jeho spolucisárom Galériom...Aglaja sa to dozvedela a chcela pre ostatky mučeníkov zhotoviť dôstojné hroby,tak cítila,že sa má postarať o mučeníkov.Vtedy sa ostatky-telá umučených kresťanov brali ako vzácne relikvie a ako prejav kresťanskej lásky sa zbožne s úctou pochovávali do podzemných cintorínov-katakombách...
Tak Aglaja poslala Bonifáca ,aby jej doniesol do Ríma ostatky sv. mučeníkov...Dala mu sprievod,peniaze a potrebnú výbavu a rozlúčila sa s Bonifácom,ktorý nasadol na loď a vydal sa nnna ďaleku plavbu do Malej Ázie...tam prebiehalo veľké a kruté prenasledovanie kresťanov.Dostal sa do rodného mesta Tarzu v Cilícii,kde prebiehalo kruté prenasledovanie pod rímskym guvernérom Simliciom...Tam videl umierať stovky mučeníkov v strašných mukách a postavil sa smelo na ich obranu proti pohanskému Simliciovi...
«Kto je tento rúhač? Kto je ten neverec?» kričal rozzúrený Simplicius. I chytili kati Bonifáca a priviedli ho k miestodržiteľovi. «Kto si ty?» zahrmel Simplicius na neho. «Ja som kresťan. Kristus je môj Boh. Žiadne mučenie neprinúti ma, aby som zaprel meno Ježiš! Ja pohŕdam tebou i tvojou súdnou stolicou: k tomu pomáhaj mi, Bože môj!» «Ako sa voláš?» hrmel Simplicius. «Ja som kresťan», odpovedal; pokojne Bonifác; «a keď chceš vedieť moje meno, volám sa Bonifác.» «Ak nechceš, aby som dal telo tvoje mučiť, choď a obetuj bohom», rozkazoval hrozbou Simplicius. «Už som ti povedal, že som kresťan. Diablom tvojim smiešnym nebudem obetovať. Čo chceš, to rob so mnou a neodkladaj. Tu máš moje telo!» Tak hovoril Bonifác a neľakal sa tyrana.
Aglaja pochovala jeho ostatky slávnostne na Latinskej ceste, pred Rímom. Keď na hrobe sv. mučeníka zázraky sa diali, Aglaja dala vystavať nad ním kaplnku. Veľký svoj majetok z čiastky obetovala na vystavanie chrámov, z čiastky rozdala chudobným.Život Aglaje sa zmenil..stala sa chudobnou ženou-kresťankou,ktorá činila veľké pokánie za svoj hriešny život...
Roku 1603 našli v rímskom chráme, ktorý predtým menoval sa Bonifácov, teraz ale Alexejov, pozostatky sv. Bonifáca a sv. Alexeja. Obidvoje nachádzajú sa i dnes v dvoch mramorových hroboch pod hlavným oltárom sv. Alexeja v Ríme.
Bonifác, mučeník
(sviatok je 14. mája)
Keď sa odberal od Aglaje, riekol: «Pani, budem sa usilovať, aby som pozostatky svätých dostal a tebe ich priniesol. Keby ti ale doniesli moje telo čo mučeníkovo, či ho prijmeš?» Aglaja považovala tieto slová za žart, i pokárala ho, žeby nebol ľahkomyseľný, a riekla: «Cestuj v miernosti a v duchu pokánia. Ja som síce hriešnica, a milosti Božej nehodná, predsa však budem Boha prosiť, aby si sa skoro navrátil s ostatkami svätých. Kristus ale, Pán všetkých vecí, ktorý pre nás a pre naše vykúpenie podobu služobníka na seba vzal a krv svoju za celé ľudské pokolenie vylial, nech zošle svojho anjela, aby pred tebou kráčal a kroky tvoje láskavo riadil, aby nepamätal na hriechy naše a aby našu žiadosť vyslyšať ráčil.»
Bonifác bol tými slovami veľmi dojatý a žiaľ nad spáchanými hriechmi, ako i hrozná myšlienka, že môže byť pre ne zatratený, tak ho dojali, že zvolal: «Ó, keby som mohol milosť dosiahnuť, žeby som sa stal vyznávačom a mučeníkom a tak odpustenie hriechov dosiahol! Všemohúci, večný Bože! Otče jednorodeného Syna, prispej mi ku pomoci a riaď ma na ceste, ktorou kráčam, aby bolo meno Tvoje zvelebené na veky!»
Ukrutný Simplicius rozkázal katom, aby Bonifáca kyjakmi bili. Keď sa to dialo, vyzýval mučeného, aby obetoval bohom. A keď tento ani slova neodpovedal, dal mu klince pod nechty na rukách a nohách vbíjať. A keď Bonifác na hlas sa modlil, dal mu rozpustené olovo do úst liať. Smelý vyznávač vzýval Krista o pomoc a zomierajúcich mučeníkov o príhovor a s obráteným k nebu zrakom volal: «Ďakujem ti, Ježišu Kriste, Synu Boží, a prosím Ťa o pomoc. Podporuj ma v tomto trápení a nedopusť, aby ma bezbožný sudca prevládal. Známo Ti je, že pre meno Tvoje trpím.» I obrátil sa k mučeníkom a volal: «Vás, sluhovia Kristovi, žiadam, proste za mňa, sluhu svojho.» A mučeníci jedným hlasom volali: «Pán náš Ježiš Kristus ráč zoslať svojho anjela, ktorý by ťa od tohoto bezbožného sudcu oslobodil, že by si beh svoj skôr dokonal a meno tvoje zaznačené bolo medzi prvorodencami kráľovstva Jeho.»
Sotva to vyriekli, bolo počuť medzi zástupom vzdychanie a niekoľkí pohania volali: «Veľký je Boh kresťanov! Veľký je Boh mučeníkov! Kriste, Synu Boží, opatruj nás, lebo všetci veríme v Teba! Nech zhynú pohanské modly.» I rozbúril sa zástup ľudu, prekotil oltár a začal Simplicia kameňovať. Tento ušiel, strachom celý sa trasúc.
Na druhý deň, obklopený vojskom a katmi, zasadol k súdu. Dal doviesť zo žalára Bonifáca, a napomínal ho, aby obetoval bohom. Márna bola hrozba tyranova. V zlosti rozkázal Simplicius katom, aby Bonifáca do pripraveného kotla, v ktorom sa smola varila, hodili. Sv. mučeník prežehnal kotol a ten sa roztrhol a vriaca smola popálila okolo stojacich katov.
Kým sa toto dialo, hľadali sluhovia pána svojho Bonifáca po meste. Spýtali sa jedného mimo idúceho kresťana, či nevidel niekde mešťana rímskeho. Tento riekol im, že práve zoťali jedného vznešeného cudzinca. A keď ho opisoval, ako vyzeral, ako bol oblečený: poznali, že je to ich pán. Išli na miesto popravy, kde im ten kresťan mŕtvolu ukázal. Hrôza ich pojala, keď uzreli zavraždeného. S plačom vrhli sa na kolená, volajúc: «Sluha Kristov, odpusť nám, pokiaľ sme zle o tebe zmýšľali!» — Potom odkúpili drahými peniazmi mŕtvolu svojho pána, dali ju namazať vonnými masťami, zavinuli do plátna a ponáhľali sa do Ríma.
Keď Aglaja zvedela, že jej nesú pozostatky mučeníka Bonifáca, ďakovala Bohu za milosť, ktorú jej sluhovi preukázal; zvolala niekoľko kňazov, išla s nimi ostatkom mučeníkovým oproti, i pochovala ich slávnostne na Latinskej ceste, 50 štádií pred Rímom. Keď na hrobe sv. mučeníka zázraky sa diali, Aglaja dala vystavať nad ním kaplnku. Veľký svoj majetok z čiastky obetovala na vystavanie chrámov, z čiastky ale rozdala chudobným. Potom utiahla sa do samoty, činila najprísnejšie pokánie, i zomrela r. 322 v chýre blahoslavenej kajúcnice.
Poučenie
Svätý Bonifác bol skôr, ako nastúpiť mal úzku cestu utrpenia do nebies, veľkým hriešnikom. Medzitým, čo páchal neprávosti, nezabúdal na chudobných a hostil hladných cudzincov. Preto sa nad ním Boh zmiloval. Na ňom vyplnili sa slová Kristove: «Blahoslavení milosrdní, lebo oni milosrdenstva dôjdu.»V chorom, hriešnom srdci jeho tlela malá iskrička lásky k Bohu a k blížnym. Pán Boh roznietil túto iskričku, srdce ozdravelo a zahorelo plameňom lásky k Bohu a blížnym. Sv. Bonifác, milosťou Božou osvietený a naplnený, išiel, aby, keď nebude môcť pomáhať sv. mučeníkom, aspoň ich sväté pozostatky zachránil pred pohanením a zabudnutím: a hľa, z lásky k Bohu a pohanom, aby ich obrátil, sám stal sa mučeníkom. Takej milosti došiel u Boha! A Boh činí tak s každým hriešnikom, v ktorého srdci láska nie je celkom umorená. Ako sv. Bonifác, tak nech činí každý hriešnik. On kráčal úzkou cestou utrpenia, keď sa ho milosť Božia dotkla, a kropil ju svojou krvou, keď ho pohanský sudca od tejto úzkej cesty odviesť chcel. Aj my máme tou cestou kráčať a kropiť ju aspoň slzami kajúcnosti. Cesta táto je veľmi úzka, i brána nebeská je úzka: len málo je tých,ktorí cez ňu prejdú. Kresťan, ži tak, ako žijú oni; nenasleduj veľký zástup, keď nechceš zahynúť. Alebo či snáď milšia ti je široká cesta, ktorou kráčajú mnohí? Maj sa na pozore: za touto kratučkou radosťou nasleduje večný zármutok. Vyvoľ si teda najistejší a nie najpohodlnejší spôsob života, ako činil svätý Bonifác!
Modlitba.
Popraj nám, ó Pane, na orodovanie svätého mučeníka Bonifáca, ktorého nebeské narodenie dnes slávime, milosti, aby sme sa od hriechov odvrátili a v obrátení až do smrti zotrvali. Skrze Ježiša Krista, Syna Tvojho, Pána nášho. Amen.
Svätý Bonifác z Tarzu ( grécky Βονιφάτιος) bol podľa legendy popravený za to, že bol kresťanom v roku 303 v Tarze , kam odišiel z Ríma, aby svojej milenke Aglaide (tiež písaná Aglaia) priniesol relikvie mučeníkov .
Životopis
Bonifác bol jedným z Aglaidiných otrokov. Meno Aglaida sa niekedy uvádza ako Aglae. Obaja boli pohania a žili spolu v zhýralosti; niektoré legendy hovoria, že boli milenci. Obaja, unavení zo spôsobu života, objavili kresťanstvo ako zmysluplnú cestu. Aglaida sa rozhodla, že ho pošle na prácu, aby zbieral sväté relikvie. Keď po príchode do Tarzu zistil, že úrady mučia kresťanov, otvorene sa vyhlásil za kresťana. Jeho vlastné telo predstavovalo relikvie, ktoré boli prinesené späť Aglaide, ktorá sa stala kresťankou.
Na jeho pamiatku postavila kostol, ktorý je dnes kostolom Santi Bonifacio e Alessio . Svoje bohatstvo rozdala chudobným a 18 rokov žila v kláštore. Zjavne dostala božský dar vyháňať zlých duchov.
Východná pravoslávna cirkev oslavuje oboch 19. decembra ako „mučeníka Bonifáca v Tarze v Cilícii a Spravodlivú Aglaidu v Ríme“.
V 12. storočí bolo meno Bonifáca (bez Aglaidy) zaradené 14. mája do všeobecného rímskeho kalendára s najnižšou hodnosťou sviatku („jednoduché“). V roku 1955 pápež Pius XII. zredukoval slávnosť na spomienkovú slávnosť v rámci slávnostnej omše (pozri Všeobecný rímsky kalendár pápeža Pia XII .).Revízia Všeobecného rímskeho kalendára z roku 1969 neuvádza o tomto Bonifácovi, ktorý tiež nepatrí medzi deväť svätých tohto mena, ktoré Rímske martyrológium uznáva.
Kvôli dátumu svojho sviatku bol Bonifác z Tarzu jedným z troch, ktorí, keďže sa verilo, že 12. až 14. mája je častým kúzlom chladu, boli vo Švajčiarsku, Poľsku, Čechách a východnom Nemecku nazývaní ľadovými svätcami, čo je tradícia známa . aj Martinovi Lutherovi .
14. mája.
Sv. Bonifác, mučeník.
Podľa starých životopisov
Na začiatku štvrtého storočia, keď Dioklecián cisár panoval v Ríme, žila v meste tomto bájočne bohatá, mladá krásna pani, menom Aglaja. Jej rozsiahle statky spravovali triasedemdesiati dozorcovia; na ich čele stál Bonifác, ktorý žil s ňou v hriešnom obcovaní. Rozmarná a samopašná žena táto dala triráz na svoje útraty usporiadať verejné hry pre rimský ľud. Viedla pohoršlivý, nemravný život, ačkoľvek v mladosti poznala učenie Kristovo.
Jej milenec Bonifác bol mladý človek, oddaný hýreniu, opilstvu, kartárstvu, smilstvu; lež pri všetkých svojich zlosťach mal kus dobrého srdca. Bol milosrdným naproti chudobným a natoľko ľútostivý, že i nočného času vyhľadával núdznych po ulicach Ríma a obľahčoval ich biedu a nešťastie bohatými dary. Mnohé roky žila Aglaja v hriešnom pomere s Bonifácom. No osvietil Boh jej rozum a zohrial jej srdce milosťou svojou pre tie dobré skutky, ktoré často pri pohoršlivom živote svojom konala.
Zaraz zanechala svoj hriešny život a priviedla k tomu i Bonifáca, že i on sa navrátil na cestu cnosti. — K Bohu obrátená rozdala veľkú časť svojho majetku chudobným a začala viesť vo svojom dome život veľmi kajúcny. Tento obrat jej života spôsobil v Ríme veľký hluk, ale ona si toho ani len nevšimla. Na Východe práve rozkázal ukrutný Dioklecián kresťanov prenasledovať. Aby svoje predošlé neprávosti napravila, zaumienila si prenasledovanie to ku svojmu dušnému spaseniu využitkovať.
I zavolala k sebe Bonifáca a riekla: «Brat môj, známo ti, do jakej priepasti hriechu sme sa spolu vrhli. Zabudli sme, že raz pred Boha predstúpime, aby sme počet vydali zo skutkov svojich. Počula som v mladosti od kresťanov, že každý, kto ctí tých, ktorí krv vyliali a život položili pre meno Ježiš, účasť bude mať na ich oslávení. Počula som, že mnohí kresťania na Východe proti pohanstvu bojujú a radšie telá svoje katom vydávajú, než by sa odriekli svojho Boha.
Keby ti ale doniesli moje telo čo mučeníkovo, či ho prijmeš?» Aglaja považovala tieto slová za žart, i pokárala ho, žeby nebol ľahkomyseľný, a riekla: «Cestuj v miernosti a v duchu pokánia. Ja som síce hriešnica, a milosti Božej nehodná, predsa však budem Boha prosiť, aby si sa skoro navrátil s ostatkami svätých.
Kristus ale, Pán všetkých vecí, ktorý pre nás a pre naše vykúpenie podobu služobníka na seba vzal a krv svoju za celé ľudské pokolenie vylial, nech zošle svojho anjela, aby pred tebou kráčal a kroky tvoje láskavé riadil, aby nepamätal na hriechy naše a aby našu žiadosť vyslyšať ráčil.»
Bonifác bol tými slovami veľmi dojatý a žiaľ nad spáchanými hriechami, jako i hrozná myšlienka, že môže byť pre ne zatratený, tak ho dojaly, že zvolal: «Ó, kebych mohol milosť dosiahnuť, žeby som sa stal vyznavačom a mučeníkom a tak odpustenie hriechov dosiahol! Všemohúci, večný Bože! Otče jednorodeného Syna, prispej mi ku pomoci a riaď ma na ceste, ktorou kráčam, aby bolo meno Tvoje zvelebeno na veky!»
Na celej svojej ceste modlil a postil sa Bonifác neprestajne; i jeho dvanásti sluhovia, ktorých so sebou vzal, museli sa zdržovať veselostí. Nejedol žiadneho mäsa, nepil žiadneho opojného nápoja. Tak činiac pokánie, prišiel na Východ, kde cirkev Božia práve prenasledovaná bola. Prenasledovanie započal Dioklecián cisár a pohanskí tyrania Maximian, Galerius a Maximin Daja krvavé v ňom pokračovali.
V krajine Cilicii, kde Simplicius čo miestodržiteľ panoval a v meste Tarse prebýval, boli kresťania najnemilosrdnejšie stíhani a mučení. Do tohto mesta prišiel Bonifác. Sluhov svojich zanechal v hostinci a sám išiel do domu miestodržiteľa, ktorý práve krvavý súd vydržiaval. Dvadsať kresťanov videl tu, ktorí boli mučení. Niektorí z nich viseli dolu hlavami, pod ktorými oheň horel. Iných údy videl na koloch roztrhané.
Jednému telo prepilovali kati. Niektorí ležali na zemi s preklatým hrdlom alebo srdcom ostrými kolami. Druhým boly údy z klbov vytrhnuté. Iných ukrutne bičovali kati. Všetci mučeníci znášali boľasti svoje neohrožene a pokojne; kdežto sami diváci triasli sa hrôzou. Bonifác predral sa zástupom k sv. mučeníkom, objímal ich a zvolal: «Veľký je Boh kresťanský! Veľký je Boh svätých mučeníkov a vyznavačov!
«Kto si ty?» zahrmel Simplicius na neho. «Ja som kresťan. Kristus je môj Boh. Žiadne mučenie neprinúti ma, abych zaprel meno Ježiš! Ja pohŕdam tebou i tvojou súdnou stolicou: k tomu pomáhaj mi, Bože môj!» «Jako sa voláš?» hrmel Simplicius. «Ja som kresťan», odpovedal; pokojne Bonifác; «a keď chceš vedeť moje meno, volám sa Bonifác.» «Nechceš-li, abych dal telo tvoje mučiť, choď a obetuj bohom», rozkazoval hrozbou Simplicius.
«Už som ti riekol, že som kresťan. Diablom tvojim smiešnym nebudem obetovať. Čo chceš, to rob so mnou a neodkladaj. Tu máš moje telo!» Tak hovoril Bonifác a neľakal sa tyrana. Ukrutný Simplicius rozkázal katom, aby Bonifáca kyjami bili. Keď sa to dialo, vyzýval mučeného, aby obetoval bohom. A keď tento ani slova neodpovedal, dal mu klince pod nechty na rukách a nohách vbíjať. A keď Bonifác na hlas sa modlil dal mu rozpustené olovo do úst liať.
A mučeníci jedným hlasom volali: «Pán náš Ježiš Kristus ráč zoslať svojho anjela, ktorý by ťa od tohoto bezbožného sudca oslobodil, že by si beh svoj skôr dokonal a meno tvoje zaznačené bolo medzi prvorodencami kráľovstva Jeho.» Sotva to vyriekli, bolo počuť medzi zástupom vzdychanie a niekoľkí pohania volali: «Veľký je Boh kresťanov! Veľký je Boh mučeníkov! Kriste, Synu Boží, opatruj nás, lebo všetci veríme v Teba! Nech zhynú pohanské modly.»
I rozbúril sa zástup ľudu, prekotil oltár a začal Simplicia kameňovať. Tento ušiel, strachom celý sa trasúc. Na druhý deň, obklopený vojskom a katami, zasadol k súdu. Dal doviesť zo žalára Bonifáca, a napomínal ho, aby obetoval bohom. Marná bola hrozba tyranova. V zlosti rozkázal Simplicius katom, aby Bonifáca do pripraveného kotla, v ktorom sa smola varila, hodili. Sv. mučeník prežehnal kotol a ten sa roztrhol a vriaca smola popálila okolo stojacich katov.
Simplicius, keď to videl, naľakal sa: ale hneď odsúdil ho, aby bol zťatý, rieknuc: «Poneváč som sa presvedčil, že je buričom oproti zákonom cisárovým, odsudzujem ho na smrť.» Bonifác, ktorý túžil po smrti mučeníckej, hodil sa na kolená, prosil Boha, aby mu odpustil hriechy a obrátil jeho trýzniteľov; i riekol, obráťac oči svoje k Východu: «Všemohúci večný Bože, sošli mi anjela a prijmi dušu moju v pokoji; chráň ma pred nástrahou pekla, popraj mi vojsť do zástupu svätých mučeníkov.
Osloboď, ó Pane, ľud svoj od prenasledovania bezbožníkov, poneváč Tebe a Tvojmu jednorodenému Synovi a oživujúcemu Duchu všetka česť a sláva a moc prináleží. Amen.» Keď modlitbu túto dokončil, bol zťatý. Toto stalo sa roku 307. Kým sa toto dialo, hľadali sluhovia pána svojho Bonifáca po meste. I spýtali sa jedného mimo idúceho kresťana, či nevidel niekde mešťana rimského. Tento riekol im, že práve zťali jedného vznešeného cudzinca.
A keď ho opisoval, jako vyzeral, jako bol oblečený: poznali, že je to ich pán. Išli na miesto popravy, kde im ten kresťan mŕtvolu ukázal. Hrôza ich pojala, keď uzreli zavraždeného. S plačom vrhli sa na kolená, volajúc: «Sluha Kristov, odpusť nám, jestli sme zle o tebe smýšľali!» — Potom odkúpili drahými peniazmi mŕtvolu svojho pána, dali ju namazať vonnými masťami, zavinuli do plátna a ponáhľali sa do Ríma.
Keď Aglaja zvedela, že jej nesú pozostatky mučeníka Bonifáca, ďakovala Bohu za milosť, ktorú jej sluhovi preukázal; svolala niekoľko kňazov, išla s nimi ostatkom mučeníkovým oproti, i pochovala ich slávnostne na Latinskej ceste, 50 štádií pred Rímom. Keď na hrobe sv. mučeníka zázraky sa dialy, Aglaja dala vystavať nad ním kaplnku. Veľký svoj majetok z čiastky obetovala na vystavanie chrámov, z čiastky ale rozdala chudobným.
Potom utiahla sa do samoty, činila najprísnejšie pokánie, i zomrela r. 322 v chýre blahoslavenej kajúcnice. Roku 1603 našli v rimskom chráme, ktorý predtým menoval sa Bonifácov, teraz ale Alexejov, pozostatky sv. Bonifáca a sv. Alexeja. Obidvoje nachádzajú sa i dnes vo dvoch mramorových hroboch pod hlavným oltárom sv. Alexeja v Ríme. Sv. Bonifác vyobrazuje sa v rúchu rimského mešťana, kľačiac, keď ho kat ztína.
Poučenie.
Svätý Bonifác bol driev, jako nastúpiť mal úzku cestu utrpenia do nebies, veľkým hriešnikom. Medzitým, čo páchal neprávosti, nezabúdal na chudobných a hostil hladných cudzincov. Preto sa nad ním Boh smiloval. Na ňom vyplnily sa slová Kristove: «Blahoslavení milosrdní, lebo oni milosrdenstva dojdú.» V chorom, hriešnom srdci jeho tlela malá iskrička lásky k Bohu a bližným. Pán Boh roznietil túto iskričku, srdce ozdravelo a zahorelo plameňom lásky k Bohu a bližným.
Sv. Bonifác, milosťou Božou osvietený a naplnený, išiel, aby, keď nebude môcť pomáhať sv. mučeníkom, aspoň ich sväté pozostatky zachránil pred pohanením a zabudnutím: a hľa, z lásky k Bohu a pohanom, aby ich obrátil, sám stal sa mučeníkom. Takej milosti došiel u Boha! A Boh činí tak s každým hriešnikom, v ktorého srdci láska nenie celkom umorená. Jako sv. Bonifác, tak nech činí každý hriešnik.
On kráčal úzkou cestou utrpenia, keď sa ho milosť Božia dotkla, a kropil ju svojou krvou, keď ho pohanský sudca od tejto úzkej cesty odviesť chcel. I my máme tou cestou kráčať a kropiť ju aspoň slzami kajúcnosti. Cesta táto je veľmi úzka, i brána nebeská je úzka: len málo je tých, ktorí cez ňu prejdú. Kresťane, ži tak, jako žijú oni; nenasleduj veľký zástup, keď nechceš zahynúť. Alebo či asnáď milšia ti je široká cesta, ktorou kráčajú mnohí?
Maj sa na pozore: za touto kratučkou radosťou nasleduje večný zármutok. Vyvoľ si teda najistejší a nie najpohodlnejší spôsob života, jako činil svätý Bonifác!
Modlitba.
Popraj nám, ó Pane, na prímluvu svätého mučeníka Bonifáca, ktorého nebeské narodenie dnes slávime, milosti, aby sme sa od hriechov odvrátili a v obrátení až do smrti zotrvali. Skrze Ježiša Krista, Syna Tvojho, Pána našeho. Amen.
