Clicks292
pimienka

Spomienka na Bernarda Pánčiho

Jedného krásneho dňa sa Pán farár Bernard vybral aj s dvoma rehoľníčkami na svätú omšu do neďalekej filiálky. Ako už to mal vo zvyku, za volantom sa počas šoférovania cestou späť modlil a zadriemal.
Zhrozené rehoľníčky, sa vidiac,že volant nikto neovláda v panike začali modliť ešte intenzívnejšie a v tom sa objavili na volante ruky, ktoré ich auto doviezli spolu s driemajúcim farárom až pred budovu farského úradu, kde zaparkovalo.Vtedy sa farár zobudil. Neveriacky krútil hlavou keď mu nadšene rozprávali čo práve prežili..

O pár týždňov auto Pán farár niekomu daroval a začal dochádzať na bohoslužby miestnymi autobusovými spojmi a často sa vracal späť na faru pešo, v daždi aj v mraze ,vo fujavici, v čase nečase, slúžil pokorne a zdieral topánky dochádzajúc cez kopce a poľné cesty do dvoch filiálok.

Udalosť z počutia treťou osobou, naozaj sa stala, aspoň rehoľníčky, prítomné v aute počas hrôzy ktorá sa zmenila na nádej, ju takto vystihli vo svojich opisoch.

Bože daj nám obetavých kňazov.