Dobrý a požehnaný deň sestričky a bračekovia...

Prečítajme si Božie slová... Tí, ktorí slúžia Bohu, by mali byť Jeho dôvernými priateľmi, mali by mu byť milí a schopní najväčšej oddanosti Bohu. Či už konáš v súkromí, alebo na verejnosti, dokážeš pred Bohom získať Božiu radosť, stáť pred Ním pevne bez ohľadu na to, ako sa k tebe správajú ostatní ľudia, pôjdeš vždy po ceste, po ktorej máš ísť, a budeš sa čo najviac starať o Božie bremeno. Len takíto ľudia sú dôvernými priateľmi Boha. Jeho dôverní priatelia Mu dokážu priamo slúžiť, pretože od Neho dostali veľké poverenie a bremeno, dokážu prijať Božie srdce a Božie bremeno za svoje vlastné a nepozerajú na svoje vyhliadky do budúcnosti – aj keď nemajú žiadne vyhliadky a nič nezískajú, vždy budú s milujúcim srdcom veriť v Boha. A takýto človek je dôverným priateľom Boha. Jeho dôvernými priateľmi sú aj Jeho dôverníci. Len Jeho dôverníci zdieľajú Jeho nepokoj, Jeho myšlienky, a hoci je ich telo bolestivé a slabé, sú schopní odolať bolesti a vzdať sa toho, čo milujú, aby uspokojili Boha. Boh uvaľuje na takýchto ľudí väčšie bremeno a vo svedectve takýchto ľudí sa rodí to, čo chce Boh urobiť. Boh má teda takýchto ľudí rád, sú Jeho služobníkmi, ktorí sú mu podobní, a len takíto ľudia môžu vládnuť spoločne s Bohom. Dôverným priateľom Boha sa naozaj staneš vtedy, keď budeš vládnuť spolu s Ním. Ježiš dokázal splniť Božie poverenie – vykúpiť celé ľudstvo – pretože sa staral o Božiu vôľu a sám pre seba si nerobil žiadne plány ani prípravy. A tak bol aj On dôverným priateľom Boha – samotného Boha, čo je niečo, čo všetci veľmi dobre chápete. (V skutočnosti bol On sám Boh, o ktorom Otec vydal svedectvo. Spomínam to tu pre ilustráciu na príklade Ježiša.) Dokázal dať plán Božej vlády do popredia, vždy sa modlil k nebeskému Otcovi a snažil sa o Jeho vôľu. Modlil sa a povedal: „Otče, nech sa stane Tvoja vôľa. Nie to, čo si želám Ja, ale podľa Tvojho plánu. Človek môže byť slabý, ale prečo by si sa mal o neho starať? Ako môže byť človek hodný Tvojich obáv, človek, ktorý v Tvojej ruke vyzerá ako mravec? V srdci si želám, len aby sa stala Tvoja vôľa a aby si so Mnou spravil, čo si želáš.“ —Výroky Krista posledných dní

Ľudia, ktorí majú pravdu, sú tí, ktorí vo svojich skutočných skúsenostiach dokážu obstáť vo svojom svedectve, neochvejne trvať na svojom postoji, stáť na strane Boha bez ústupkov, poslúchať Ho až do smrti, mať normálny vzťah s tými, ktorí milujú Boha. Tvoje praktizovanie a zjavenia v skutočnom živote sú svedectvom o Bohu, ktoré má človek žiť. A to je skutočná radosť z Božej lásky. Keď to zakúsiš až do tejto miery, dosiahneš primeraný výsledok. Si posadnutý skutočným prežívaním, a na každý tvoj skutok sa ostatní pozerajú s obdivom. Tvoj odev a vonkajší vzhľad sú nenápadné, ale žiješ život vo veľkej zbožnosti. Keď hovoríš o Božích slovách, On ťa vedie a osvecuje. Tvoje praktizovanie a zjavenia v skutočnom živote sú svedectvom o Bohu, ktoré má človek žiť. A to je skutočná radosť z Božej lásky. Keď to zakúsiš až do tejto miery, dosiahneš primeraný výsledok. Dokážeš rozprávať o Božej vôli svojimi slovami, hovoriť o realite a rozumieš mnohému o službe v duchu. Si úprimný vo svojich slovách, slušný a priamy, nekonfliktný, schopný poslúchať Božie plány, neoblomný vo svojom svedectve. Si pokojný a vyrovnaný bez ohľadu na to, čím sa zaoberáš. Takýto človek naozaj spoznal Božiu lásku. Tvoje praktizovanie a zjavenia v skutočnom živote sú svedectvom o Bohu, ktoré má človek žiť. A to je skutočná radosť z Božej lásky. Keď to zakúsiš až do tejto miery, dosiahneš primeraný výsledok. Z knihy Nasledujte baránka a spievajte nové piesne

Chválospev o Božích slovách Kristovou podstatou je poslúchať vôľu nebeského Otca Kristovou podstatou je Duch, je to božská prirodzenosť. 1 Kristova podstata je tá Božia, čo nenaruší Jeho vlastné dielo. Nemohol by urobiť nič, čím by zničil svoje vlastné dielo. Nikdy by nevyslovil slová, idúc proti Jeho vôli. Vtelený Boh nevykoná dielo, čo naruší Jeho riadenie. U Boha niet neposlušnosti; Jeho podstata je len dobrá. Vyjadruje krásu, dobro a lásku. On aj v tele poslúcha Otca. Aj za cenu vlastného života, bol by vždy bez výhrady ochotný. 2 Samospravodlivosti v Bohu niet. Nie je zákerný ani arogantný. Akokoľvek ťažké je dielo, slabé telo, On nenaruší Božie dielo. Nezriekne sa Otcovej vôle, nebude neposlušný. Radšej pretrpí bolesti tela než by neposlúchol vôľu Otca. Ľudia sa rozhodujú sami, no Kristus by to nikdy nespravil. Hoc má identitu samého Boha, stále hľadá vôľu Otca, robí v tele, čo mu Boh zverí. Pre človeka je to nedosiahnuteľné. 3 Všetci ľudia okrem Krista môžu vzdorovať Bohu. Nik sa nemôže podujať na dielo zverené Bohom; nik nemôže vziať Božie riadenie za svoju povinnosť. Podriadiť sa vôli Boha Otca, toto je Kristova podstata. Avšak byť neposlušným voči Bohu je typické pre satana. Ktokoľvek s črtami satana nemôže byť nazvaný Kristom. Človek nemôže konať Božie dielo, lebo človek nemá Božiu podstatu. Človek koná pre svoj prospech, budúcnosť, kým Kristus plní vôľu svojho Otca. Prevzaté z knihy Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Kristovou podstatou je poslušnosť vôli nebeského Otca

1 Všemohúci Boh hovorí ： Ľudia majú pocit, že zmeniť sa môžu len v cirkevnom živote. Ak nie sú súčasťou cirkevného života, majú pocit, že sa zmeniť nemôžu, akoby sa zmena nedala dosiahnuť v reálnom živote. Vidíte v tom problém? O tom, ako vniesť Boha do reálneho života, sme sa už bavili. Pre tých, ktorí veria v Boha, je to cesta, ako vstúpiť do reality Božích slov. No cirkevný život ponúka len obmedzený spôsob, ako sa zdokonaliť. Človek sa totiž môže zdokonaľovať hlavne v reálnom živote. Práve v reálnom živote dochádza k skutočnému učeniu sa a skutočnému praktizovaniu, o ktorom som hovoril. Len v ňom môže človek dosiahnuť normálnu ľudskú prirodzenosť a len v každodennom živote môže žiť ako pravý človek. Na jednej strane človek musí študovať, aby pozdvihol svoju vzdelanostnú úroveň, chápal Božie slová a dosiahol schopnosť chápania. Na druhej strane musí mať základné vedomosti potrebné na to, aby mohol žiť ako ľudská bytosť, aby mal vhľad a uvažovanie normálneho človeka. Pretože v týchto oblastiach majú ľudia takmer zásadné nedostatky. Okrem toho tiež musí okúsiť Božie slová prostredníctvom cirkevného života a postupne dospieť k jasnému pochopeniu pravdy.

2 Všemohúci Boh hovorí ： Prečo sa hovorí, že keď človek verí v Boha, musí Boha vniesť do svojho reálneho života? Nielen cirkevný život mení ľudí. Ešte dôležitejšie je, aby ľudia nachádzali realitu v reálnom živote. Vždy ste hovorili o svojom duchovnom rozpoložení a duchovných záležitostiach a pritom ste nevenovali pozornosť mnohým veciam v reálnom živote. Nevnímali ste ich, nepraktizovali. Každý deň ste písali, počúvali a čítali. Dokonca ste sa modlili pri varení: „Ach, Bože! Ži vo mne. Akokoľvek dnešok dopadne, požehnaj ma a osvieť ma. Nech už mi dnes dáš akýkoľvek vhľad, dovoľ mi, prosím, aby som ho v tejto chvíli pochopil, aby Tvoje slová boli mojím životom.“ Modlili ste sa aj pri večeri: „Ó, Bože! Ty si nás obdaril týmto jedlom. Požehnaj nás. Amen! Nech žijeme podľa Teba. Buď, prosím, s nami. Amen!“ A keď ste dojedli večeru a umývali riad, začali ste rozprávať: „Ó, Bože, som ako táto miska. Nechali sme sa skaziť satanom. Sme ako tieto misky, ktoré boli použité a musia sa umyť vodou. Ty si voda a Tvoje slová sú živou vodou, ktorá mi dáva život.“ A ani ste sa nenazdali a už bol čas na spánok. A znovu ste začali: „Ó, Bože! Ty si ma požehnal a viedol si ma celý deň. Veľmi Ti za to ďakujem…“ Takto ste strávili deň a potom ste sladko zaspali. 2–1 Všemohúci Boh hovorí ：A takto vyzerá bežný deň väčšiny ľudí. Dokonca ani teraz nevnímajú realitu a sústredia sa len na neúprimné slová chvály vo svojich modlitbách. Takto vyzeral ich predošlý život – ich starý život. A takáto je väčšina ľudí. Vieru nikdy v skutočnosti správne nepraktizovali a neprešli žiadnou zásadnou zmenou. Vo svojich modlitbách vyjadrujú len neúprimnú chválu, k Bohu sa blížia len slovami, ale do hĺbky nič nechápu. Zoberme si ako príklad tú najjednoduchšiu situáciu: upratovanie domu. Keď vidíte, že doma máte neporiadok, sadnete si a začnete sa modliť: „Ó, Bože! Pozri sa na skazenosť, ktorú mi satan spôsobil. Som rovnako špinavý ako tento dom. Ó, Bože! Velebím Ťa a ďakujem Ti. Bez Tvojej spásy a osvietenia by som si to neuvedomil.“ A tak tam sedíte a rozprávate, dlho sa modlíte a potom sa správate, akoby sa nič nestalo, ako stará pletka.

3 Všemohúci Boh hovorí ： Takto prechádzate svojím duchovným životom, pričom vôbec nevnímate realitu a venujete sa len príliš mnohým povrchným praktikám. Skutočné praktizovanie zahŕňa reálny život ľudí a ich praktické ťažkosti, len to ich vedie k zmene. Bez reálneho života sa ľudia nedokážu zmeniť. Načo sa modliť slovami? Bez pochopenia ľudskej podstaty je to len strata času. A bez praktizovania v reálnom živote je to zbytočná námaha. S bežnou modlitbou si človek dokáže zachovať svoje normálne rozpoloženie, ale to ho nemôže dôkladne zmeniť. Rozpoznanie ľudského pokrytectva, arogancie, namyslenosti, prílišného sebavedomia a skazenej povahy človeka, to neprichádza cez modlitbu. Dá sa to objaviť len okúsením Božích slov a skrze osvietenie Duchom Svätým v reálnom živote. Dnes dokážu všetci ľudia pekne hovoriť a počúvajú tie najvznešenejšie kázne, vznešenejšie ako kedykoľvek predtým, ale len veľmi málo z toho skutočne použijú v reálnom živote. To znamená, že v ich reálnom živote niet Boha, ani po zmene v nich nie je život nového človeka. Nežijú pravdu v reálnom živote, ani doň nevnášajú Boha. Žijú ako deti pekla. Nie je to očividné odchýlenie sa?
1 ：Nastavenie otázky: Bratia a sestry, ak sa každý deň tak veľmi modlíme a veríme v Boha, môžeme dosiahnuť zmenu? Ak sa nedokážeme zmeniť za deň alebo dva, môžeme sa zmeniť za 5 alebo 10 rokov?

2 Prečo viera v Boha musí priniesť Boha do skutočného života? Našli ste odpoveď? Prosím, požiadajte bratov a sestry, aby sa po 2 minútach rozjímania aktívne podelili asi 5 minút.

4 Všemohúci Boh hovorí ： Aby sa obnovila podoba normálneho človeka, teda aby sa dosiahla normálna ľudská prirodzenosť, nestačí len potešiť Boha svojimi slovami. Ľudia tým totiž ubližujú len sami sebe a nijako to neprospieva ani ich schopnosti vnímania a zmeny. Ak sa chce človek zmeniť, musí to neustále kúsok po kúsku praktizovať. Musí začať pomaly vnímať, trošku po troške hľadať a skúmať, s pozitívnym prístupom začať žiť praktický život pravdy – svätý život. Skutočné veci, skutočné udalosti a skutočné prostredie mu potom umožnia učiť sa to v praxi. Od ľudí sa neočakáva, že budú slovami neúprimne chváliť, ale to, že sa budú učiť praktizovať svoju vieru za reálnych okolností. Najprv si uvedomia svoje zlé vlastnosti a potom normálne jedia a pijú z Božích slov a tiež normálne vnímajú a praktizujú svoju vieru. Len tak vedia pochopiť realitu a rýchlejšie sa ponoriť do podstaty. Aby sa ľudia zmenili, musí existovať určitá praktickosť. Musia praktizovať so skutočnými vecami, pri skutočných udalostiach a v skutočnom prostredí.

5 Všemohúci Boh hovorí ：Môže sa človek skutočne naučiť praktizovať vieru len tým, že sa bude spoliehať na cirkevný život? Môžu ľudia takto získať vhľad do reality? Nie! Ak ľudia nie sú schopní vstúpiť do reálneho života, potom nie sú schopní zmeniť svoj starý životný štýl a spôsoby. Nie je to úplne preto, že by boli leniví alebo boli veľmi závislí, ale skôr preto, že jednoducho nemajú schopnosť žiť ani pochopiť, čo Boh vyžaduje od normálneho človeka. V minulosti ľudia zvykli hovoriť, rozprávať, komunikovať, dokonca sa stali „rečníkmi“, ale nikto z nich sa nesnažil zmeniť podstatu svojho života. Namiesto toho slepo hľadali hlboké teórie. Preto dnešní ľudia musia zmeniť tento náboženský štýl viery v Boha vo svojom živote. Musia začať vieru praktizovať tak, že sa budú sústrediť na jednu udalosť, jednu vec, jednu osobu. Musia to sústrediť na niečo konkrétne. Len tak môžu dosiahnuť výsledky. Zmena sa u ľudí začína zmenou ich podstaty. Treba sa zamerať na podstatu ľudí, na ich život a ich lenivosť, závislosť a otroctvo. Len tak sa môžu zmeniť.

6 Monika pracuje ako čašníčka v reštaurácii. Keďže podnikanie reštaurácie je veľmi dobré a zákazníci prichádzajú každý deň, Monika má každý deň veľa práce a často trpí bolesťami chrbta. Ako dieťa vyrastajúce na vidieku sa však Monika nebojí tvrdej práce. Jediné, čo ju trápi, je spôsob, akým sa šéfova manželka správa k svojim zamestnancom. Jediné, čo ju trápi, je spôsob, akým sa šéfova manželka správa k svojim zamestnancom. Pokiaľ bola v obchode, často naliehala na svojich zamestnancov, aby robili to a to. V skutočnosti sa zrejme urobilo veľa práce, ale ona jednoducho nenechala zamestnancov zaháľať, zametať zem sa môže znova, čistiť riad sa tiež môže znova vrátiť ...... neprijateľnejšie je, že každý deň na konci dňa sa šéfova manželka postaví k dverám, aby skontrolovala batohy zamestnancov, či tam nie je niekto, kto súkromne berie veci z obchodu, dôvodom je, že predchádzajúci Dôvodom je, že predchádzajúci čašník ukradol korenie z obchodu, šéfka odvtedy začala strážiť všetkých zamestnancov, podľa jej vlastných slov sa to nazýva "vonkajším zlodejom sa ľahko zabráni, domácim zlodejom sa ťažko predchádza". Zamestnanci síce nie sú s prístupom šéfovej manželky spokojní, ale keďže platy sú tu naozaj dobré, musíme sa s tým zmieriť. Monika si však v duchu vždy myslela svoje: Ako sa dostala do takéhoto pracovného prostredia? Šéfova manželka sa stará len o svoj zisk a nemá žiadnu úctu k zamestnancom a stále nás sleduje, aby sme nič neukradli. Som veriaca v Boha a Boh nám dovoľuje žiť podľa našej normálnej ľudskej prirodzenosti, nášho svedomia a nášho rozumu, tak ako by som mohla robiť takú vec zameranú na zisk? Monika však vedela, že tieto slová si môže myslieť len v srdci a nikto by im nerozumel, keby ich vyslovila nahlas.

7 Pretože obchod je príliš zaneprázdnený, šéfova manželka neskôr najala čašníka, čašník rád robí prácu tvárou v tvár, pred šéfovou manželkou, najmä sa skĺzne, hovorí dobré slová, často a šéfova manželka, smiech a vtipkovanie. Keď šéfova manželka nebola nablízku, bol to iný typ človeka, často odchádzal z práce skôr, ako bola práca hotová. Vždy, keď Monika prevzala zmenu, našla za sebou neporiadok v práci, ktorý zanechala. Monika bola veľmi nespokojná, myslela si, že ak by prácu urobila za ňu, šéfova manželka by jej nezaplatila ani cent navyše a jej spolupracovníci by si mysleli, že je tyranka, nehovoriac o tom, že by jej neprijali láskavosť. Ale ak by prácu neurobila, šéfova manželka by ju obvinila zo zanedbania povinností. Takže Monika zadržiavala dych zakaždým, keď robila prácu, a nevedela prísť na to, prečo musí pracovať viac a byť unavenejšia ako ostatní, keď zarába rovnako ako ostatní.

8 Raz si Monika nedokázala pomôcť a chcela si vybiť zlosť na svojom šéfovi, ale keď si pomyslela, že je veriaca v Boha a musí veriť, že všetko zariadila Božia zvrchovanosť, prišla k Bohu a nemohla sa zastaviť, aby sa k nemu nemodlila: "V takejto situácii som videla, že všetci okolo mňa sa na mňa zameriavajú a šikanujú ma, a bolo to pre mňa naozaj ťažké. Bože! Ako to mám v tejto situácii zvládnuť? Nechápem, aké je Tvoje srdce, a v srdci sa stále sťažujem. Viem aj to, že nie je dobré takto pokračovať, ale neviem nájsť koreň problému. Bože, daj, aby si ma viedol a otvoril, aby som pochopil Tvoje srdce a našiel spôsob, ako ho uskutočniť. .....

9 ." Po modlitbe bolo Monikaovo srdce oveľa pokojnejšie. Jedného dňa počas pobožnosti doma narazila na Božie slovo, ktoré hovorilo:Keďže človek prijal zlé, arogantné a zlomyseľné veci, ktoré pochádzajú z prirodzenosti satana, v medziľudských vzťahoch človeka nevyhnutne dochádza ku konfliktom, k hádkam a nezlučiteľnosti, čo je dôsledkom satanovej arogantnej prirodzenosti. Keby satan dal ľudstvu pozitívne veci – napríklad keby konfucianizmus a taoizmus z tradičnej kultúry, ktoré človek prijal, boli dobré veci –, podobné typy ľudí by mali byť schopné spolu vychádzať, keď tieto veci prijmú. Prečo je teda taká veľká priepasť medzi ľuďmi, ktorí prijali rovnaké veci? Prečo je to tak? Je to preto, lebo tieto veci pochádzajú od satana a satan vytvára medzi ľuďmi rozkol. Veci od satana, bez ohľadu na to, aké dôstojné alebo veľké sa javia na povrchu, prinášajú človeku a vyvolávajú v jeho živote iba aroganciu a nič viac než klam satanovej zlej prirodzenosti. Nie je to tak? Slovo, zv. II: O poznávaní Boha. Sám Boh, jedinečný V

10 Po prečítaní Božích slov si Monika v srdci uvedomila, že vykonala prácu, ale prečo bola stále nešťastná? Bolo to preto, že žila podľa satanových toxínov, ako napríklad "Ak to neurobíš pre seba, Boh ťa zabije", "Ľudia žijú jeden deň" a "Nemôžeš si dovoliť byť nevýnosná". Ak pracuješ viac a dostávaš vyšší plat, môžeš byť stále nahnevaný? Ak dostanete pochvalu od manželky svojho šéfa a pochvalu od svojich spolupracovníkov, budete sa aj tak každý deň sťažovať? Skutočnosť je však taká: žiadny prospech za jej úsilie, žiadna priazeň za jej úsilie, a tak žije celý deň so zadúšajúcim dychom a bolesťou. Spočiatku si myslela, že je čestný človek, ale aj veriaci v Boha, a nebude bojovať s ostatnými kvôli malému prospechu. V minulosti v sebe nerozpoznala satanský toxín, ktorý hovorí: "Ak to neurobíš pre seba, nebo a zem ťa zničia." A tak sa jej to podarilo. Sústredila sa len na iných ľudí a myslela si, že manželku jej šéfa zaujíma len zisk a že jej kolegovia sú zákerní, ale ona taká rozhodne nebola. Keď sa však jej vlastné záujmy opakovane strácali, začala sa s nimi chcieť dohovárať na základe svojho hnevu.

11 Teraz si konečne uvedomila, že to bol dobrý Boží zámer, aby sa ocitla v takejto situácii, aby odhalila svoju skazenú povahu. Pretože všetci sú skazení Satanom, majú všetky tieto satanské toxíny, ktoré sú zamerané na zisk, sú arogantné a snažia sa byť chválené a velebené, a nikto nie je menej ako niekto iný, len okolnosti sú iné a pozadie je iné, takže prejav je iný. Keď si to Monika uvedomila, pochopila Božie srdce a už sa na nikoho nehnevala, ale uvedomila si, že keďže je veriaca v Boha, mala by sa sústrediť na prežívanie Božieho diela v takomto prostredí a mala by praktizovať pravdu, aby sa zradila, a ak by žila podľa satanských filozofií, ako napríklad "človek žije na jeden dych", rozumovať a súťažiť s ľuďmi pre svoje vlastné sebecké záujmy, potom by musela žiť podľa rovnakej satanskej filozofie, teda rozumovať a súťažiť s ostatnými. Ak človek žije podľa satanských filozofií, ako napríklad "človek žije na jeden nádych", a ak pokračuje v uvažovaní a súťažení s ostatnými pre svoje vlastné sebecké záujmy, aký je potom rozdiel medzi ním a neveriacimi? Tí sú ešte horší ako oni, pretože neveria v Boha a nechápu pravdu, ale ak boli spasení Bohom a chápu pravdu a nepraktizujú ju, či ich satan nezahanbí?

12 Vtedy Monika pochopila, že dôvodom, prečo v takomto pracovnom prostredí vždy cítila bolesť v srdci, bolo to, že nepoznala svoju vlastnú skazenú povahu a satanove toxíny a myslela si, že je dobrý človek, a ostatných ľudí vždy považovala za sebeckých a podlých. Preto nikdy nepomyslela na to, aby sa zmenila, a nedokázala správne zaobchádzať s prostredím, ktoré pre ňu Boh pripravil, a celé dni žila v zášti a bolesti. Teraz, vďaka uvažovaniu nad Božími slovami a premýšľaniu o sebe samej, mala spôsob, ako si uvedomiť pravdu vo svojom srdci, a rozhodla sa pravdu uskutočniť: nesnažila sa zmeniť iných, ale začala len od seba.

13 Od tej chvíle bola Monika v práci pokojnejšia a reštauráciu už nepovažovala len za miesto, kde má dostať načas zaplatené, ale skôr za miesto, kde môže zažiť Božie dielo, praktizovať pravdu a usilovať sa o zmenu svojho charakteru. V práci, pokiaľ bola schopná urobiť to, čo mohla, robila to ochotne; už nebola vždy rozhorčená nad nedostatkami svojich spolupracovníkov, ako to bolo v minulosti, a niekedy, keď videla, že druhý človek neodviedol dobrú prácu, pokojne mu to pripomenula, a ak to jej spolupracovníci neakceptovali, nenútila ich, aby to urobili, ale prevzala iniciatívu a urobila dobrú prácu, aby veci prevzala; niekedy sa dokonca iniciatívne radila so svojimi spolupracovníkmi a s manželkou šéfa a žiadala, aby jej každý spomenul, kde ešte neodvádza dobrú prácu. Niekedy sa tiež iniciatívne pýtala na názory svojich kolegov a manželky šéfa, aby sa mohla zmieniť o tom, kde ešte neodviedla dobrú prácu; niekedy, keď niečo urobila zle, iniciatívne prevzala zodpovednosť a priznala svoje chyby. ...... Monikaine zmeny spôsobili, že sa na ne celý hotel pozeral jej očami a slúžili im aj v srdci.

14 Postupne mnohí kolegovia začali vyvíjať iniciatívu, aby sa so Monikou zblížili a pomohli jej s niektorými úlohami. Šéfova manželka povedala Siao-ťüan: "Zamestnala som už veľa ľudí, ale konečne som našla niekoho takého dobrého ako ty. Predtým som sa v tebe mýlila. Odteraz si človek, ktorému v tomto obchode najviac dôverujem, takže môžeš pre mňa pracovať bez obáv a v prípade akýchkoľvek ťažkostí alebo požiadaviek mi to povedz." Šéfova manželka potom každý deň odišla von, aby sa prešla a zacvičila si, a tak dala Monikaovi kľúč od reštaurácie a Monika mal každý deň na starosti vyberanie peňazí a zamykanie dverí. Keď videla premenu všetkých týchto ľudí a vecí okolo seba, Moniku to zahrialo pri srdci a naplnila ju vďačnosť Bohu. Vo svojom srdci vedela, že to bolo Božie slovo, ktoré ju zmenilo, a bolo to praktizovanie pravdy, ktoré jej získalo dôveru a úctu ostatných. Monika pocítil uspokojenie a radosť z praktizovania pravdy a videl Božiu krásu. Nebyť Božej spásy, bola by ako sťažujúca sa žena, ktorá sa celý deň sťažuje a mrmle. Teraz pod Božím vedením Siu Kuen pokračuje v hľadaní pravdy a praktizovaní pravdy, jej viera v zmenu skazenej povahy sa posilnila a žije čoraz viac ako dôstojná ľudská bytosť.

Otázka 3: Bratia a sestry, môžete zistiť, ako sa Monika modlila, keď stretla podlého šéfa a kolegov? Požiadaj sestru, aby si ešte raz prečítala Monikaovu modlitbu.

Otázka 4: Po Monikaovej modlitbe Boh viedol Moniku, aby si spomenul na Božie slová. Aké zmeny nastali v Monikaovom srdci po tom, čo si prečítala Božie slová?

15 Vtedy si Siu Kuen uvedomila, že dôvodom, prečo sa v takomto pracovnom prostredí vždy trápila, bolo to, že nepoznala svoju vlastnú skazenú povahu a satanove toxíny a myslela si, že je dobrý človek, a vždy si myslela, že ostatní ľudia sú sebeckí a podlí. Preto nikdy nepomyslela na to, aby sa zmenila, a nedokázala správne zaobchádzať s prostredím, ktoré pre ňu Boh pripravil, a celé dni žila v zášti a bolesti. Teraz, vďaka uvažovaniu nad Božími slovami a premýšľaniu o sebe samej, mala spôsob, ako si uvedomiť pravdu vo svojom srdci, a rozhodla sa pravdu uskutočniť: nesnažila sa zmeniť iných, ale začala len od seba.

16 Od tej chvíle bola Monika v práci pokojnejšia a reštauráciu už nepovažovala len za miesto, kde má dostať načas zaplatené, ale skôr za miesto, kde môže zažiť Božie dielo, praktizovať pravdu a usilovať sa o zmenu svojho charakteru. V práci, pokiaľ bola schopná urobiť to, čo mohla, robila to ochotne; už nebola vždy rozhorčená nad nedostatkami svojich spolupracovníkov, ako to bolo v minulosti, a niekedy, keď videla, že druhý človek neodviedol dobrú prácu, pokojne mu to pripomenula, a ak to jej spolupracovníci neakceptovali, nenútila ich, aby to urobili, ale prevzala iniciatívu a urobila dobrú prácu, aby veci prevzala; niekedy sa dokonca iniciatívne radila so svojimi spolupracovníkmi a s manželkou šéfa a žiadala, aby jej každý spomenul, kde ešte neodvádza dobrú prácu. Niekedy sa tiež iniciatívne pýtala na názory svojich kolegov a manželky šéfa, aby sa mohla zmieniť o tom, kde ešte neodviedla dobrú prácu; niekedy, keď niečo urobila zle, iniciatívne prevzala zodpovednosť a priznala svoje chyby. ......

17 Siao-ťüanine zmeny spôsobili, že sa na ne celý hotel pozeral jej očami a slúžili im aj v srdci. Postupne mnohí kolegovia začali vyvíjať iniciatívu, aby sa so Monikou zblížili a pomohli jej s niektorými úlohami. Šéfova manželka povedala Siao-ťüan: "Zamestnala som už veľa ľudí, ale konečne som našla niekoho takého dobrého ako ty. Predtým som sa v tebe mýlila. Odteraz si človek, ktorému v tomto obchode najviac dôverujem, takže môžeš pre mňa pracovať bez obáv a v prípade akýchkoľvek ťažkostí alebo požiadaviek mi to povedz." Šéfova manželka potom každý deň odišla von, aby sa prešla a zacvičila si, a tak dala Monikaovi kľúč od reštaurácie a Monika mal každý deň na starosti vyberanie peňazí a zamykanie dverí. Keď videla premenu všetkých týchto ľudí a vecí okolo seba, Moniku to zahrialo pri srdci a naplnila ju vďačnosť Bohu. Vo svojom srdci vedela, že to bolo Božie slovo, ktoré ju zmenilo, a bolo to praktizovanie pravdy, ktoré jej získalo dôveru a úctu ostatných. Monika pocítil uspokojenie a radosť z praktizovania pravdy a videl Božiu krásu. Nebyť Božej spásy, bola by ako sťažujúca sa žena, ktorá sa celý deň sťažuje a mrmle. Teraz pod Božím vedením Monika pokračuje v hľadaní pravdy, praktizuje pravdu a jej viera v zmenu skazenej povahy sa posilnila a žije čoraz viac ako ľudská bytosť, dôstojne.

18 Všemohúci Boh hovorí ： Cirkevný život je len druh života, pri ktorom sa ľudia stretávajú, aby okúsili slová Boha, a zaberá len malý kúsok ich života. Ak by aj reálny život ľudí mohol byť ako ich cirkevný život – vrátane normálneho duchovného života, normálneho okúsenia Božích slov, modlenia sa a normálnej blízkosti k Bohu, žitia reálneho života, kde sa všetko uskutočňuje v súlade s Božou vôľou, žitia reálneho života, kde sa všetko uskutočňuje v súlade s pravdou, žitia reálneho života, v ktorom sa praktizuje modlitba a stíšenie sa pred Bohom, v ktorom sa spievajú chválospevy a tancuje sa –, potom by ich práve a jedine takýto život priviedol do života Božích slov. Väčšina ľudí sa sústreďuje len na niekoľko hodín svojho cirkevného života a „nestará“ sa o svoj život mimo týchto hodín, akoby sa ich to netýkalo. Je tiež veľa ľudí, ktorí prenikajú do svätého života len vtedy, keď jedia a pijú Božie slová, spievajú chválospevy alebo sa modlia, a potom sa znovu vrátia k svojmu starému ja. Takýto život nemôže ľudí zmeniť a už vôbec ich nevedie k poznaniu Boha. Ak ľudia veria v Boha a túžia po zmene svojej prirodzenosti, potom sa nesmú odpútavať od reálneho života. Práve v reálnom živote musíš spoznať samého seba, vzdať sa samého seba, praktizovať pravdu a tiež sa naučiť princípy, zdravý rozum a pravidlá vlastného správania vo všetkom. Až potom sa môžeš postupne zmeniť. Ak sa sústredíš len na teoretické vedomosti a žiješ len uprostred náboženských obradov a pritom sa neponáraš hlboko do reality, nevstupuješ do reálneho života, nikdy neprenikneš do podstaty, nikdy nespoznáš sám seba, pravdu ani Boha a budeš navždy slepý a nevedomý.

19 Všemohúci Boh hovorí ： Božie dielo spásy ľudí nespočíva v tom, že im po krátkom čase umožní žiť normálny ľudský život, ani v tom, že zmení ich mylné predstavy a náuky. Jeho cieľom je skôr zmeniť ich starú prirodzenosť, zmeniť celý ich starý spôsob života a zmeniť všetky ich zastarané spôsoby myslenia a duchovného pohľadu. Zameranie sa len na cirkevný život nezmení staré životné návyky ľudí ani dlho zaužívané spôsoby života. Nech sa deje čokoľvek, ľudia sa nesmú odpútať od reálneho života. Boh žiada, aby žili bežný ľudský život v reálnom živote, nielen v cirkevnom živote, aby žili pravdu v reálnom živote, nielen v cirkevnom živote, a aby konali, čo im bolo určené, v reálnom živote, nielen v cirkevnom živote. Aby človek mohol preniknúť do podstaty, musí obrátiť všetko k reálnemu životu. Ak ľudia, ktorí veria v Boha, nedokážu vstúpiť do reálneho života a spoznať samých seba, ak nedokážu žiť bežný ľudský život v reálnom živote, neuspejú. Tí, ktorí sa búria proti Bohu, nemôžu vstúpiť do reálneho života. Takí ľudia hovoria o ľudskej prirodzenosti, ale žijú ako démoni. Takí ľudia hovoria o pravde, ale namiesto toho žijú podľa náuky. Boh odmieta tých, ktorí nedokážu žiť pravdu v reálnom živote, hoci v Neho veria. Musíš preto skúšať prenikať do reálneho života, spoznávať vlastné nedostatky, neposlušnosť a nevedomosť a spoznávať vlastnú neobvyklú ľudskú povahu a slabosti. Len tak môžeš prepojiť svoje poznatky so svojou skutočnou prirodzenosťou a ťažkosťami. Len tento druh poznania je skutočný a umožní ti skutočne pochopiť svoju prirodzenosť a dosiahnuť jej zmenu.

20 Všemohúci Boh hovorí ： Teraz, keď sa formálne začalo zdokonaľovanie ľudí, musíš vstúpiť do reálneho života. Aby si sa mohol zmeniť, musíš najprv vstúpiť do reálneho života a postupne sa krok za krokom meniť. Ak sa vyhýbaš normálnemu ľudskému životu a hovoríš len o duchovných záležitostiach, bude to suché, monotónne a nereálne. Ako sa takto ľudia môžu zmeniť? Preto ti teraz hovorím, aby si vstúpil do reálneho života, aby si praktizoval, aby si položil základ na preniknutie do pravdivej skúsenosti. To je jeden z aspektov toho, čo ľudia musia robiť. Duch Svätý má hlavne viesť. Zvyšok už je na človeku, ako praktizuje a pokúša sa preniknúť do podstaty. Každý človek môže vstúpiť do reálneho života inou cestou, aby mohol vniesť Boha do reálneho života a žiť skutočnú normálnu ľudskú prirodzenosť. Jedine tak vyzerá zmysluplný život!

Otázka 6 Po prečítaní týchto 2 úryvkov sa môžete podeliť o Božie slovo a Monikainu skúsenosť.

Božie dielo a Božie slová sú realistické a potrebné pravdy na naše prežitie. Keď Boh vyjadrí svoje slová, Boh zariadi vhodné veci, aby sme mohli praktizovať jeho slová. Preto bez ohľadu na to, čo sa nám stane, musíme premýšľať o tom, čo hovoria Božie slová a čo si Božie slová vyžadujú. Aj keď sa stretneme s ťažkosťami, musíme Božie slová precvičovať.

Napríklad, keď študujeme, ako Pán prišiel, a keď evanjelizujeme, Boh nám pripraví okolnosti, ktoré môžeme zažiť. Hovoríme o pravde o rozlišovaní medzi pravým a falošným Kristom a o pravde o rozlišovaní medzi fámami a Boh dopustí, aby prišli takéto znepokojujúce okolnosti, a Boh chce vyskúšať, či v tejto oblasti chápeme pravdu, a ak ju pochopíme, budeme schopní obstáť ako svedkovia. Boh nám tiež veľa hovorí o pravde o tom, ako sa vyrovnať s chorobou, ako byť čestný a ako poslúchať Boha, čo sú všetko praktické veci, ktoré k nám prídu kedykoľvek v živote, a Boh používa praktické okolnosti, aby nás uviedol do skutočnosti pravdy. Boh nám najprv dáva slová a potom používa skutočnosti, aby nás viedol k prežívaniu Božích slov a žiada nás, aby sme vstúpili do reality Božích slov. Keď budeme čeliť rôznym veciam, budeme myslieť na Božie slová a budeme hľadať vedenie Božích slov. Musíme sa tiež modliť ako Monika a vo svojich modlitbách hľadať Božie srdce a vedenie Božích slov. Takto nás bude viesť Duch Svätý a Božie slovo nás bude viesť k tomu, ako sa správne pozerať na ľudí a veci a ako veci robiť. Potom sa postupne môžeme stať človekom s pravdou a normálnou ľudskosťou a stať sa slobodným človekom.

Diskusia o cirkevnom a reálnom živote Diskusia o cirkevnom a reálnom živote - Cirkev Všemohúceho Boha