História zjavenia v Hrušive začína v 17. storočí, kedy sa v tejto dedine prvýkrát zjavila Panna Mária. Aby uchovali pamiatku tohto zjavenia, zasadili vtedy ľudia na tom mieste vŕbu. O storočie neskôr vyrazil pri päte stromu vodný prameň, ľudia k nemu prichádzali a čerpali tu krištáľovú vodu.
Miesto sa stalo známym vďaka uzdraveniam, ktoré sa tu udiali. V roku 1806 namaľoval Štefan Chapovskij obraz svätej Panny, ktorý dedinčania zavesili na vŕbu. Pretože sa pre nával pútnikov k vŕbe úplne pošliapala lúka, vyvolalo to nevôľu majiteľa. Poveril preto neveriaceho J. Kinu, aby okolo vŕby vybudoval ochranný plot. Podľa ľudového podania celá rodina Kinov zahynula.
Keď v roku 1856 vyčíňala v kraji epidémie cholery, zjavila sa Panna Mária v sne jednej žene a prosila ju: „Dcéra moja, prosím o očistenie posvätného prameňa. Slávte na tom mieste svätú omšu a umieranie v dedine ustane.“ A to sa skutočne stalo. Epidémia ustala a nad prameňom bola vybudovaná kaplnka ku cti Najsvätejšej Trojice. Neskôr v Stalinovom čase pri nútenom spájaní gréckokatolíckej cirkvi s pravoslávnou bola návšteva kaplnky zakázaná.
Gréckokatolícka cirkev zaplatila za svoju vernosť Rímu mnohými strašnými väzneniami a mnohými životmi. 12. mája 1914 sa Panna Mária zjavila znova, tentoraz dvanástim vidiečanom. Videnie trvalo až do nasledujúceho dňa. Vizionári dostali prorocké posolstvo, ktoré predpovedalo veľmi bolestné doby pre svet a zvlášť pre Ukrajinu. Panna Mária predpovedala, že Ukrajina stratí svoju zvrchovanosť na 80 rokov. V tom čase ju navštívi súženie a prenasledovanie, nakoniec však kresťanstvo bude triumfovať a Ukrajine sa vráti sloboda. Povedala im, že hrozí vypuknutie svetovej vojny a Rusko sa stane bezbožnou krajinou.
V tejto súvislosti, 26. apríla 1987, vo výročný deň katastrofy v Černobyle a na začiatku perestrojky, mala 11-ročná Maria Kizyne „videnie svätej Panny“ v podobe putujúcej siluety. Marina vyšla z domu, mierila do školy a nad kaplnkou uvidela svetlo. (Kaplnku režim zavrel v roku 1947.) Kaplnka susedila s ich záhradou. Zostala stáť a pozorovala svetlo, keď náhle uvidela na jednej strane osembokej veži kaplnky postavu. Bola to čierno odetá žena s dieťaťom v náručí. Dievča bežalo späť domov a upozornilo na zjavenie svoju matku Miroslavu. Matka spoznala v postave Pannu Máriu, vyzvala dcéru, aby si kľakla a modlila sa.
Obraz Panny Márie bol viditeľný po dobu jedného mesiaca, raz v okne zvonice, inokedy na vrchole kupoly, niekedy nad kaplnkou. Svedkami tejto zázračnej udalosti bolo najmenej 500 000 ľudí. V priebehu opakovaných zjavení povedala Panna Mária dievčaťu početné posolstvá. S plačom žiadala o pokánie za hriechy ľudstva a pri iných príležitostiach vyzývala k modlitbe za obrátenie Ruska, žiadala modlitbu svätého ruženca, ktorá je mocnou zbraňou proti satanovi. Vyzývala, aby sme nezabúdali na tých, ktorí v Černobyle zahynuli. Upozornila, že Černobyľ bol varovným znamením pre celý svet.
Komunistický režim robil všetko možné, aby zabránil vizionárom zotrvávať na tomto mieste, a bránil pútnikom v prístupe. Postavil barikády na cestách vedúcich do obce a stále rozširoval rozmedzie zakázanej oblasti. Ale ľudia toho vôbec nedbali. Vládne zdroje hovorili o každodennej prítomnosti okolo 45 000 osôb, ktoré prichádzali z veľkej diaľky. Veriaci v Hrušive sú gréckokatolíci, ktoré sovietsky režim veľmi prenasledoval. Keď sa správa o zjavení rozšírila, prichádzalo na miesto zázraku aj mnoho pravoslávnych.
Po niekoľkých vyššie uvedených zjaveniach na tomto mieste v minulej dobe sa tak Panna Mária zjavila na území vtedajšieho sovietskeho Ruska v katolíckej oblasti Ukrajiny, a to vo výročný deň Černobylu. Zjavenia pokračovali niekoľko dní. Mária prišla, aby znovu zaujala svoje miesto, ktoré je jej už viac ako stovky rokov. Panna Mária sa v Hrušive zjavovala po dobu troch týždňov, a to doteraz nevídaným a veľkolepým spôsobom. Zjavovala sa vždy s Ježiškom v náručí po mnoho hodín nad kupolou malého katolíckeho kostolíka Najsvätejšej Trojice, vtedy komunistami dlhodobo uzavretého, kde už predtým došlo k varovnému zjaveniu v roku 1914.
Po celé tri týždne bol kostolík obklopený aj neopísateľne krásnou striebornou žiarou, ktorá preduchovňovala celé okolie, ale aj prítomných pútnikov a siahala až do výšky 200 metrov. Hrušivo tu nadväzuje na Fatimu a ďalšie zjavenia v poslednej dobe vrátane Medžugoria. Medzi prvými, kto sa dostavil na toto miesto v máji 1987, bol Josyp Terelya.
Josyp Terelya sa narodil v roku 1943 a vychovávala ho babička z matkinej strany, horlivá katolíčka. Bol veľmi aktívnym bojovníkom podzemnej Katolíckej akcie a veľkým ctiteľom Eucharistie. Po absolvovaní drevárskej priemyslovky sa zapísal na stavebnú fakultu v Kyjeve a tam sa zoznámil s Olenou, študentkou medicíny, ktorá sa neskôr stala jeho manželkou. V devätnástich rokoch bol odvedený na vojnu, ale čoskoro bol pre svoje evanjelizačné aktivity uväznený.
Práve keď mal v 19 rokoch uzavrieť manželstvo so svojou snúbenicou, bol zatknutý a strávil vo väzeniach mnoho rokov. Keď bol konečne dočasne prepustený, uzavrel sobáš so snúbenicou, ktorá na neho trpezlivo čakala. Josyp teraz mohol rozprávať o zjaveniach Panny Márie, ktoré sa mu dostali vo väzení.
Prvýkrát sa mu Panna Mária zjavila 12. februára 1970 v povestnej väznici vo Vladimíre, 165 km severozápadne od Moskvy. Žiadala ho, aby bez podmienečne odpustil svojim väzniteľom, zvlášť nepriateľom - moskovským Rusom. Panna Mária mu predpovedala: „Máš pred sebou dlhé roky skúšok a pokorovania.“ Uvidel pred sebou mladú ženu. „Z tohto väzenia budeš vyslobodený. Ešte si neušiel ani polovicu cesty, ale neboj sa, ja som s tebou. Rusko zotrváva v temnote a v blude. Nebude mieru, kým tento národ nebude konať pokánie a neuskutoční sa dielo môjho Syna. Nemôže byť mier, pretože mier môže nastať len tam, kde panuje spravodlivosť. Modli sa za nepriateľov, odpusť im, a otvorí sa pred tebou cesta svetla.“
Čoskoro bol znova uväznený. K druhému zjaveniu došlo po dvoch rokoch: „12. februára 1972 som sa nachádzal v cele v izolácii. Celá bola ľadová a vháňali do nej mrazivý vzduch. Dvíhal som ruky k lampe, aby som sa ohrial, ale dozorca to spozoroval a lampu zhasil. Nemohol som sa už hýbať. Ležal som na prični a pripravoval sa na smrť. Náhle som na viečkach zacítil teplý dotyk ženskej ruky. Cítil som, ako sa zahrievam. V celej miestnosti som pocítil teplo. Myslel som, že umieram a mám halucinácie. Ale vtom som počul hlas: »Volal si ma a ja som prišla za tebou. Neveríš mi, že som to ja?« Keď sa táto ruka vzdialila, bol som schopný otvoriť oči. Predo mnou stála Panna Mária, tak ako som ju videl práve pred dvoma rokmi. »Volal si ma, tak som prišla.«
V cele sa otepľovalo... Moje telo cítilo teplo, ako by bolo pri kachliach. Už bolo celé zahriate... O dve hodiny som sa modlil a naslúchal som Svätej Panne, ktorá ma utešovala a poučovala. Povedala mi, že budem v roku 1976 prepustený, ale znovu prenasledovaný a uväznený.
Povedala mi tiež mnoho proroctiev o ľudstve... Ukázala mi prorocké videnie. Videl som mapu, ktorej niektoré časti horeli. Rusko! Ohne! Potom nás Mária žiadala o pokánie a duchovnú očistu... Na záver sa objavil opäť veľký záblesk a v ňom Svätá Panna zmizla. Vyzliekol som si košeľu a začal sa prechádzať po cele. Bolo tam veľmi horúco, potil som sa... Strážcovia nemohli veriť svojim očiam, že som nažive.
Na druhý deň to začala vyšetrovať celá komisia... Neuverili mi, že sa mi zjavila Panna Mária.“ Trest mu bol zvyšovaný pre jeho neustávajúcu kresťanskú aktivitu a niekoľko pokusov o útek. Tak nastal jeho boj o prežitie v komunistických väzniciach a koncentračných táboroch, kde bol s niekoľkými ročnými prestávkami držaný až do roku 1987, kedy na zásah prezidenta Reagana bol prepustený v rámci „perestrojky“ na slobodu. To sa však už medzitým dávno stal medzinárodne známym katolíckym disidentom, lebo aj vo väzení sa mu darilo nadväzovať kontakty so slobodným svetom a publikovať početné protesty, pamflety, eseje a básne.
Posledné dva roky strávil Josyp v obávanom gulagu na Urale. Bola to pre neho doba vôbec najťažšia, pretože jeho zdravotný stav sa veľmi zhoršil. Po prepustení v roku 1987 okamžite nadviazal kontakty s podzemnou cirkvou a ako predseda ústredného výboru ukrajinských katolíkov začal vyjednávať s Moskvou o legálne uznanie cirkvi. Zasadil sa o to, že cirkev vyšla z podzemia ešte pred svojim uznaním. Mala päť miliónov veriacich, vedených stovkami kňazov, ktorí väčšinou študovali v tajných seminároch. Cirkev riadilo niekoľko biskupov na čele s arcibiskupom.
Vláda sledovala Terelyovu činnosť nevraživo; umožnila mu teda vycestovať do Holandska, ale späť už ho nepustila. Terelya sa zatiaľ usadil s rodinou medzi ukrajinskými katolíkmi v Kanade. Vystúpil pred americkým senátom a viackrát dôverne hovoril v súkromných audienciách so Svätým otcom.
Posolstvá, ktoré počul spolu s mnohými prítomnými pútnikmi v roku 1987, zaznamenal v knihe Svedectvo. Čítame tu okrem iného: „Moja dcéra Ukrajina, prihováram sa za teba a tvoje deti i za tvoju budúcnosť. Nastáva čas, kedy váš národ, tak milujúci Boha, získa samostatnosť a stane sa útočiskom tým, ktorí zotrvajú vo viere v Ježiša Krista. Ale Antikrist je veľmi mocný a stavia sa proti vôli Večného Otca...
Moje srdce sa obracia k Ukrajine pre jej veľkú vieru. Nie je zvláštnou zásluhou, ak zostanete veriacimi, keď vás nikto neprenasleduje. Ale je potrebné hrdinstvo a skutočné srdce tam, kde je viera ničená a prenasledovaná. Práve preto som k vám prišla; mojej milované deti, ste mi milé a drahé...
Satanova závisť spôsobila, že smrť vstúpila do sveta; a tak každý, kto mu dnes slúži, dostane smrť. Antikrist rozsieva závisť a nešváry. Proti pravde sa dnes rozhlasuje mnoho klamstiev. Nevinní sú odsudzovaní. Na čelo mnohých ľudí bola vtlačená diablova pečať. Koľko ľudí bolo ukrižovaných na červenej päťcípej hviezde, Satanovom znamení. Boh však pozná skutky zlých. Zlý svet sa sám uškrtí svojimi neprávosťami a nečistotou. Ľudia upadajú do satanových rúk. Sú oslepovaní neustálym modloslužobníctvom. A mnohí prichádzajú ako nepraví mesiáši a nepraví proroci! Preto vás varujem, buďte bdelí a opatrní, šťastný je život tých, ktorí sú bez viny a riadia sa Božími prikázaniami...
Veďte čistý život bez hriechu. Kráľovstvo nebies na zemi je nablízku. Ale príde len prostredníctvom nápravy a pokánia...“ (14. 5. 1987)
„Prišla som, aby som poďakovala ukrajinskému ľudu, pretože ste v posledných sedemdesiatich rokoch pre Kristovu cirkev najviac trpeli. Kajajte sa a navzájom sa milujte. Prichádzajú doby, ktoré boli predpovedané ako koniec časov. Pozrite na zmätok, ktorý vládne vo svete; na hriechy, ľahostajnosť, krviprelievanie, na mnoho iných znamení. Prichádzam k vám v slzách a žiadam vás, modlite sa a pracujte pre dobro a Božiu slávu... Lucifer stráca silu. Aby sa udržal na svojom tróne temnoty, začal predstierať, že sa napravuje, ale nie je to pravda. Lucifer je šikovný a úskočný. Všetkému Božiemu tvorstvu a zvlášť Božiemu ľudu pripravuje veľký zármutok. Po krátku dobu bude po celej krajine udržiavať bezbožné kráľovstvo... Modlite sa za Rusko. Rusko sa obráti len vtedy, ak sa budú za nich modliť všetci kresťania... Kým si Západ neuvedomí svoju vlastnú vinu voči Východu, Rusko nebude schopné prijať Krista Kráľa... Bezbožný je Východ aj Západ. Rozdiel je len v tom, že na Západe nie je bezbožnosť proklamovaná oficiálne. Ale cieľ bezbožnosti je na Východe aj Západe rovnaký. Aby ste zachránili Rusko a celý svet pred bezbožným peklom, musíte obrátiť Rusko ku Kristovi Kráľovi...“ (16. 5. 1987)
Nebojte sa a modlite sa, modlite sa bezprestania. Vyznávajte Ježiša na verejnosti. Nehanbite sa robiť znamenie kríža. Pripravte sa na veľké prenasledovanie a nové obete. Budú sa diať veľké veci. Na Filipínach vyšli katolíci do ulíc bez toho, aby do nich vládne oddiely strieľali. Príde doba, kedy bude Matka Božia v Sovietskom zväze pôsobiť podobne. Modlite sa za spustošené Rusko. Svojimi modlitbami môžete zachrániť celý svet... Rusko naďalej odmieta uznať môjho Syna; odmieta pravé milosrdenstvo... Nežiadala som pri iných príležitostiach o modlitby za ruský národ? Ak Rusko neprijme Krista Kráľa, celý svet stojí pred skazou. Hneváte sa často z pýchy a ľudskej márnomyseľnosti. Modlite sa, modlite sa ruženec. To vás zachráni. Antikrist robí všetko, aby vás zlomil. Pamätajte si: Mier prichádza iba skrze vykúpenie. Mier je v pokoji a tichu. Vy ešte nie ste v mieri.“ (13. mája 1987)
Táto udalosť sa stala na začiatku perestrojky. Bola ako katalyzátor pre tvorbu svedomia vo chvíli, keď režim začal váhavo upúšťať od prenasledovania.
