dominikguzman
127

Nasledovanie Krista 3. kniha 40; 3-5,7-8

Pane, či sa môžem sťažovať, keď ma opustíš? Alebo či mám právo niečo namietať, keď nevypočuješ moje prosby? Veru, len to si môžem naisto myslieť a povedať: Pane, nič nie som, nič nemôžem, nič dobré nemám od seba a v každom ohľade som slabý a stále sa zháňam len po tom, čo nič neznamená. A ak mi ty nepomôžeš a nepoučíš môjho ducha, stanem sa celkom vlažným. Ale ja som viac náchylný na pád ako na pokrok v dobrom, stále mením svoje postoje, lebo i „sedem časov uplynie nado mnou“ (porov. Dan 4, 22). Ale hneď je lepšie, keď sa ti zapáči a podáš mi pomocnú ruku; lebo len ty môžeš pomôcť bez ľudského prispenia a natoľko ma posilniť, že sa nebudem stále meniť, ale že sa moje srdce obráti k tebe a len v tebe spočinie.