Kontroverzné vyjadrenia p.Ocilkovej v Prahe na Synode
Pani Ocilková bola v Prahe na Synode ako keby zastupovala aj klerikov, nie len laikov, čo už je nezodpovedné zo strany klerikov, lebo presne toto robia aj v politike so ženami: zneužívajú ženy na to, aby sa vyjadrovali v ich mene, ale čo je najhoršie, tak tým presadzovali neprávosti a náuky proti viere i mravom. To môžeme vidieť v politickej sfére, keď ženy zastávajú predsedníctvo politickej strany, ale len navonok, v skutočnosti ju riadia muži v pozadí a za všetko zlé - čo predsedníčka za nich hovorí a presadzuje - nakoniec môže tá žena, lebo ona sa vyjadrila za nich. To isté v prípade žien, ktoré zastávajú úrad ministerstva, alebo dokonca aj prezidenta.
Úbohé ženy
Úbohosť žien spočíva nie len v tom, že ich muži zneužívajú v pozadí ako nejaké bábky, ale hlavne v tom, že samotné ženy sa nechávajú zneužívať, keď súhlasia s touto taktikou vlády. Pani Ocilková sa dostala práve do tejto situácie, keď súhlasila, že bude zástupiteľskou osobou na Synode a hlavne, že bude zároveň hovorkyňou ako keby všetkých Slovákov, ktorí sa chceli vyjadriť k vyriešeniu nedostatkov, ktoré je potrebné v Cirkvi prediskutovať.
Kontroverzné vyjadrenia p.Ocilkovej
1. "Myslím, že spolupráca s laikmi a začlenenie žien do štruktúr Cirkvi sa líši naprieč od západu na východ. Do rozhodovacích pozícií je v západných krajinách o dosť silnejšie zapájaná žena v porovnaní s krajinami na východe. Napríklad krajiny Beneluxu majú jednu biskupskú konferenciu, generálna sekretárka je žena, rehoľná sestra. V Nemecku je taktiež generálna sekretárka biskupskej konferencie žena, laička."
Z uvedeného vyjadrenia je zrejmé, že p.Ocilková súhlasí s tým, aby žena mala byť v tak vysokej funkcii ako je generalna sekrtetárka, ale čo je najdôležitejšie: mužskej organizácie. Toto treba podotknúť, že p.Ocilková súhlasí so ženským obsadením pozície sekretárky a to v mužskej organizácii, pretože pokial by bola žena vo vedení ženskej organizácii, tak to by bolo prirodzené, ale ona hovorí a to v podstate za synodalnych členov Cirkvi, že túži po miešaní mužov a žien v úradných funkciách.
Nie, žeby niečo také neexistovalo na Slovensku. Veď poznáme aj na biskupských úradoch, kde reholne sestry boli alebo aj sú sekretárkami. Lenže kam to speje?! Celibátnici (klerici) v jednej budove a pri súkromných záležitostiach, osobných až intímnych tajomstvách, ktoré sú v úrade sekretariátu súčasťou ako práce, tak aj života fyzického i duševného. Tieto tajomstvá mužov nemajú byť prístupné ženám ani pracovne a p.Ocilková chce túto intimitu narušiť len preto, že má dojem ako to správne je zaužívané na iných miestach? Zrejme preto, lebo sa len domnieva, ale keby žila v takom prostredí alebo by takúto službu prijala a žila v nej dlhšiu dobu, tak by zistila, že tým skutočne narúša sexuálnu (mužskú a ženskú) intimitu.
Ďalším závažným vyjadrením sú slová o "rozhodovaní", ktoré síce vystihla správne, pretože aj sekretárka rozhoduje namiesto mužov (predstavených cirkevného inštitútu), ale práve v tom je to nebezpečenstvo, kvôli čomu žena nemá rozhodovať za nich. Pani Ocilková sa sama vyjadrila, po čom v skutočnosti túži a to "rozhodovať" za mužov, ale hlavne za cirkevnú inštitúciu. Ináč povedané: chcela by rozhodovať za nich, ale zodpovednosť by nechcela mať?!
To však by bol ešte ten lepší prípad, keby chcela len rozhodovať ako kancelárka, ale v prípade pochybenia by sa zodpovedalo vedenie inštitúcie, čiže muži (biskupi). V horšom prípade by túžila byť nie len sekretárkou, ale aj riaditeľkou cirkevnej inštitúcie resp. biskupskej konferencie, či dokonca biskupského úradu. ...s tým treba tiež počítať, pretože takéto prípady sa stávajú u žien, ktoré neprešli skúsenosťami a hlavne nepochopili úlohu ženy a muža ako vo svete, tak aj v Cirkvi.
2. Kontroverzné vyjadrenie
1.otázka na p.Ocilkovú
„Ktoré myšlienky najsilnejšie rezonujú s konkrétnymi skúsenosťami a realitou Cirkvi na vašom kontinente? Ktoré skúsenosti sa vám zdajú nové alebo osvetľujúce?“
Odpoveď:
"Skúsenosti, ktoré bránia synodálnemu spoločenstvu: Vytrácanie viery zo spoločnosti i rodín. Silné zakorenenie v tradicionalizme, klerikalizmus, individualizmus a aktivizmus. Často robíme akcie pre akcie a chýba nám čas pre načúvanie Bohu aj blížnemu. Používanie jazyka, ktorý je vzdialený od života a problémov veriacich, chýba hlbšie objasňovanie Svätého písma v homíliách. Absencia mladých v živote Cirkvi. Nedostatočné ocenenie úlohy a poslania žien, aj zasvätených v Cirkvi."
Pani Ocilková vymenovala niekoľko termínov, ktoré charakterizujú herézy a naozaj bránia spoločenstvu sa rozvíjať ako napr. ("Prísny", podľa dokumentu sv.Jána Pavla II.) Tradicionalizmus, Klerikalizmus... ale otázne je, čo presne myslí Ocilková pod pojmom Tradicionalizmus a prečo nespomenula Liberalizmus, ktorý je najväčšou prekážkou v porozumení a riešení problémov v spoločenstve Cirkvi?!
Zrejme preto, lebo nie lenže Liberalizmus nevníma v Cirkvi resp. ho nechce vidieť, ale aj preto, že v záverečnom synodálnom dokumente, ktoré zostavil o.Ružička sa úmyselne nespomínajú liberálne praktiky veriacich členov Cirkvi. Totižto dokument bol zámerne napísaný tak, aby v ňom neboli spomenuté vážne problémy Cirkvi v spoločenstve veriacich a to liberálne spôsoby ako napr. sv.prijímanie do rúk (znesvätenie), liberálny fašizmus (podmienená služba v Cirkvi len pre testovaných alebo zaočkovaných na Covid19), na ktorý poukázali niektorí klerici a laici v oblastných cirkvách, ale o.Ružička ich úmyselne nezahrnul do dokumentu. *KAUZA: “Synoda 2021 – 2023” Možno preto, ani p.Ocilková nespomenula tak závažný problém pre budovanie a komunikáciu synodálneho spoločenstva. Dalo by sa povedať, že za 30 rokov slobodného vyznania v demokratickom zriadení štátu už v Cirkvi nie je najväčší problém ani tak v Tradicionalizme ako skôr v Liberalizme. Veď napokon toto je aj dôkaz, že Liberalizmus je naozaj najväčším problémom v Cirkvi, keď sa už ani úmyselne nespomína, aby sa neriešil a tak povediac zamietol pod koberec. *KAUZA: “Renáta Ocilková”
Celý tento synodálny proces je veľmi problematický a z výsledkov je jednoznačné, že tam v prvom rade nejde o prehlbovanie a rast vo viere, ale hľadanie nových ciest v synodálnom procese, čiže inými slovami, ako sa lepšie prispôsobiť tomuto svetu a ako uľahčiť človeku pohodlný a konzumný život. V Písme čítame výzvu apoštola "neprispôsobujte sa tomuto svetu" a v synodálnom procese prispôsobte sa …Viac
Celý tento synodálny proces je veľmi problematický a z výsledkov je jednoznačné, že tam v prvom rade nejde o prehlbovanie a rast vo viere, ale hľadanie nových ciest v synodálnom procese, čiže inými slovami, ako sa lepšie prispôsobiť tomuto svetu a ako uľahčiť človeku pohodlný a konzumný život. V Písme čítame výzvu apoštola "neprispôsobujte sa tomuto svetu" a v synodálnom procese prispôsobte sa prijímajte všetkých, predovšetkým členov LGBTQ. Takže z týchto výziev, čo si má človek a jednoduchý kresťan myslieť? Ani jediný raz som nezaznamenal v tomto synodálnom procese výzvu Evanjelia "kto chce za mnou ísť, nech sa zaprie..." Ešte šťastie, že synodálny proces nie je článkom viery... ale práve vo Verím v Boha vyznávame "unam, sanctam, catholicam et apostolicam Ecclesiam, čiže verím v jednu, svätú, katolícku a apoštolskú Cirkev. Nevyznávame teda nijakú synodálnu cirkev. Som presvedčený, že tohto vyznania sa nám treba držať a to ostatné sa už ukáže, akú to má hodnotu, lebo podľa ovocia poznáme aký je tento synodálny strom a aké nám prinesie ovocie. Avšak už teraz mnohé tie prejavy z týchto synod v západnom svete, nám spôsobujú mnohé vrásky na čelách a ustarostení si kladieme otázky, kam to až tí progresívci dotiahnu.
