Slovenčina už má tisícstopäťdesiat rokov. Pripomíname si významné výročie našich civilizačných a kresťanských koreňov. Ktovie, kto to takto zariadil, ale prvý január je pre Slovákov veľmi významný …Viac
Slovenčina už má tisícstopäťdesiat rokov.
Pripomíname si významné výročie našich civilizačných a kresťanských koreňov. Ktovie, kto to takto zariadil, ale prvý január je pre Slovákov veľmi významný deň. A najmä ten blížiaci sa, keď si pripomenieme 25. výročie vzniku druhej Slovenskej republiky a 1 150. výročie od prijatia staroslovenčiny za štvrtý liturgický jazyk pápežom Hadriánom II. Lenže – napočudovanie – ani jeden z týchto sviatkov nemá pripravený taký veľkolepý program osláv ako desiate výročie pristúpenia Slovenska do Schengenu.
Minister vnútra Robert Kaliňák predpokladá výdavky na program v SND vo výške okolo stodvadsaťtisíc eur a ďalšie financie za prenájom našej prvej scény. Keď sa ho kedysi novinári pýtali, kedy prišli solúnski bratia Cyril a Metod na naše územie, nevedel. Takže nemožno sa čudovať, že taká „zanedbateľná“ historická udalosť, akou bolo povýšenie nášho jazyka medzi tri svetové, ktorými sa smelo a mohlo kázať slovo Božie, nie je pre súčasných politikov dôvod na oslavy. V Matici slovenskej to vnímajú inak – pri Dome MS v Bratislave pôsobí Hlaholská akadémia. Hlaholike a všetkému, čo s ňou súvisí, sa už vyše desať rokov venuje Mgr. Elena ŠUBJAKOVÁ.
Absolvovali ste odbor jadrová fyzika, akú súvislosť to má s historickými grafémami – s prvými písmenami slovanskej abecedy?
Spoločným menovateľom je túžba po poznaní. Istý novinár sa ma kedysi opýtal, ako je možné, že viacerí známi fyzici sú idealisti? Odpovedala som mu parafrázou jedného fyzika, ktorý vo svojej básni vyjadril myšlienku: Aj fyzik musí iba veriť, že za algebraickou formulkou skutočne existuje častica, ktorú opisuje svojím matematickým jazykom. A to vyžaduje silnú dávku idealizmu.
Takže do hlaholiky ste sa pustili s výbavou jadrovej fyzičky exaktne, systémom analýzy – syntézy?
Asi tak. Fyzika ma naučila v prvom rade sa správne pýtať a abstraktne myslieť. V škole nás pripravovali na exaktné zvládnutie danej problematiky, všetko bolo nutné zdôvodniť a dokázať, jednoducho vedieť analyzovať problém a dospieť k reálne overiteľnému záveru.
A napriek tomu vaša literárna tvorba má aj náboženský charakter. Prečo?
Viac TU: alianciazanedelu.sk/archiv/747
Pripomíname si významné výročie našich civilizačných a kresťanských koreňov. Ktovie, kto to takto zariadil, ale prvý január je pre Slovákov veľmi významný deň. A najmä ten blížiaci sa, keď si pripomenieme 25. výročie vzniku druhej Slovenskej republiky a 1 150. výročie od prijatia staroslovenčiny za štvrtý liturgický jazyk pápežom Hadriánom II. Lenže – napočudovanie – ani jeden z týchto sviatkov nemá pripravený taký veľkolepý program osláv ako desiate výročie pristúpenia Slovenska do Schengenu.
Minister vnútra Robert Kaliňák predpokladá výdavky na program v SND vo výške okolo stodvadsaťtisíc eur a ďalšie financie za prenájom našej prvej scény. Keď sa ho kedysi novinári pýtali, kedy prišli solúnski bratia Cyril a Metod na naše územie, nevedel. Takže nemožno sa čudovať, že taká „zanedbateľná“ historická udalosť, akou bolo povýšenie nášho jazyka medzi tri svetové, ktorými sa smelo a mohlo kázať slovo Božie, nie je pre súčasných politikov dôvod na oslavy. V Matici slovenskej to vnímajú inak – pri Dome MS v Bratislave pôsobí Hlaholská akadémia. Hlaholike a všetkému, čo s ňou súvisí, sa už vyše desať rokov venuje Mgr. Elena ŠUBJAKOVÁ.
Absolvovali ste odbor jadrová fyzika, akú súvislosť to má s historickými grafémami – s prvými písmenami slovanskej abecedy?
Spoločným menovateľom je túžba po poznaní. Istý novinár sa ma kedysi opýtal, ako je možné, že viacerí známi fyzici sú idealisti? Odpovedala som mu parafrázou jedného fyzika, ktorý vo svojej básni vyjadril myšlienku: Aj fyzik musí iba veriť, že za algebraickou formulkou skutočne existuje častica, ktorú opisuje svojím matematickým jazykom. A to vyžaduje silnú dávku idealizmu.
Takže do hlaholiky ste sa pustili s výbavou jadrovej fyzičky exaktne, systémom analýzy – syntézy?
Asi tak. Fyzika ma naučila v prvom rade sa správne pýtať a abstraktne myslieť. V škole nás pripravovali na exaktné zvládnutie danej problematiky, všetko bolo nutné zdôvodniť a dokázať, jednoducho vedieť analyzovať problém a dospieť k reálne overiteľnému záveru.
A napriek tomu vaša literárna tvorba má aj náboženský charakter. Prečo?
Viac TU: alianciazanedelu.sk/archiv/747
Anton Čulen
- Nahlásiť
Zmeniť komentár
Vymazať komentár
Mam pred sebou knihu Jana Hnilicu: Svati Cyril a Metod a tam je na str. 56 v poznamke 69 napisane: "M. Lacko, str. 103- 106 ; M. Lacko, Sv. Cyril a Metod, apostoli Slovákov a nepriamo aj ostatnych Slovanou", potom je odkaz na knihu R. Ondrusa (S.J.): "Blizki Bohu a ludom", kde je na str. 298 uvedene v nadpise to iste: "Sv. Cyril a Metod, apostoli Slovákov a nepriamo aj ostatnych Slovanou". Autorom …Viac
Mam pred sebou knihu Jana Hnilicu: Svati Cyril a Metod a tam je na str. 56 v poznamke 69 napisane: "M. Lacko, str. 103- 106 ; M. Lacko, Sv. Cyril a Metod, apostoli Slovákov a nepriamo aj ostatnych Slovanou", potom je odkaz na knihu R. Ondrusa (S.J.): "Blizki Bohu a ludom", kde je na str. 298 uvedene v nadpise to iste: "Sv. Cyril a Metod, apostoli Slovákov a nepriamo aj ostatnych Slovanou". Autorom clanku je M. lacko. Bol som v tom, ze je to nazov knihy, ak to tak nie je ospravedlnujem sa- lebo knihu nemam. V kazdom pripade text sedi a autorom je M. Lacko.
To, ze okolo Soluna zilo vela Slovanou, co zjednodusilo C+M pracu na priprave hlaholiky pre stredovekych Slovakov je pravda. Je dost mozne, ze aj sv. Konstatntin a Metod mali slovanske korene. Ale prisli k nasim predkom na pozvanie nasho kniezata (krala) Rastislava do Nitry a stvrty liturgicky jazyk bol schvaleny pre potreby nasich predkov- Slovakov. Az neskor po smrti sv. Metoda sa pismo dostalo na Balkan a to vdaka Slovakom- ucenikom sv. Cyrila a sv. Metoda: Naum, Sava, Angelar, Kliment, Gorazd.
To, ze okolo Soluna zilo vela Slovanou, co zjednodusilo C+M pracu na priprave hlaholiky pre stredovekych Slovakov je pravda. Je dost mozne, ze aj sv. Konstatntin a Metod mali slovanske korene. Ale prisli k nasim predkom na pozvanie nasho kniezata (krala) Rastislava do Nitry a stvrty liturgicky jazyk bol schvaleny pre potreby nasich predkov- Slovakov. Az neskor po smrti sv. Metoda sa pismo dostalo na Balkan a to vdaka Slovakom- ucenikom sv. Cyrila a sv. Metoda: Naum, Sava, Angelar, Kliment, Gorazd.
Anton Čulen
- Nahlásiť
Zmeniť komentár
Vymazať komentár
miňocraft: Pan M. Lacko napisal knihu: Sv. Cyril a sv. Metod, apostoli Slovakov a nepriamo aj ostatnych Slovanov.
Aby ste pán Čulen nemusel dlho hľadať:
“Keď bol sv.Cyril určený pre veľkomoravskú misiu a keď vynašiel glagolské písmo,začal ešte v Carihrade prekladať najpotrebnejšie bohoslužobné knihy do staroslovanského jazyka,a to macedónskeho nárečia,ktoré poznal z domu.”
Sv.Cyril a Metod,Michal Lacko
str.95
Táto kniha bola vydaná r.1963 v Ustave sv.Cyrila a Metoda v Ríme a sk by Vám ako dôkaz nestačila …Viac
Aby ste pán Čulen nemusel dlho hľadať:
“Keď bol sv.Cyril určený pre veľkomoravskú misiu a keď vynašiel glagolské písmo,začal ešte v Carihrade prekladať najpotrebnejšie bohoslužobné knihy do staroslovanského jazyka,a to macedónskeho nárečia,ktoré poznal z domu.”
Sv.Cyril a Metod,Michal Lacko
str.95
Táto kniha bola vydaná r.1963 v Ustave sv.Cyrila a Metoda v Ríme a sk by Vám ako dôkaz nestačila,skúste aj iných autorov,ktorí sú tiež odborníkmi ako Ratkoš Peter,Sasinek Ján,Grivec František a z inojazyčných Lavrov,Lanckoronska.Na požiadanie Vám pošlem aj ich bibliografiu k danej problematike.Ja neblufujem ako je to tu na glorii očividným zlozvykom .
“Keď bol sv.Cyril určený pre veľkomoravskú misiu a keď vynašiel glagolské písmo,začal ešte v Carihrade prekladať najpotrebnejšie bohoslužobné knihy do staroslovanského jazyka,a to macedónskeho nárečia,ktoré poznal z domu.”
Sv.Cyril a Metod,Michal Lacko
str.95
Táto kniha bola vydaná r.1963 v Ustave sv.Cyrila a Metoda v Ríme a sk by Vám ako dôkaz nestačila,skúste aj iných autorov,ktorí sú tiež odborníkmi ako Ratkoš Peter,Sasinek Ján,Grivec František a z inojazyčných Lavrov,Lanckoronska.Na požiadanie Vám pošlem aj ich bibliografiu k danej problematike.Ja neblufujem ako je to tu na glorii očividným zlozvykom .
Pán Čulen,stačí,keď si prečítate od renomovaných odborníkov ako je napr. Lacko SJ niečo o misii solúnskych bratov a máte tam dôkazov koľko chcete.A keď sme už pritom,sv.Cyril a Metod pochádzali z oblasti Soluna (Thessaloniky) a tam žilo v tej dobe mnoho Slovanov a od nich zobrali jazyk pre tvorbu liturgickej staroslovienčiny.Pozrite do mapky,kde to mesto(Thessaloniky)leží.
Mimochodom,cirkevný …Viac
Pán Čulen,stačí,keď si prečítate od renomovaných odborníkov ako je napr. Lacko SJ niečo o misii solúnskych bratov a máte tam dôkazov koľko chcete.A keď sme už pritom,sv.Cyril a Metod pochádzali z oblasti Soluna (Thessaloniky) a tam žilo v tej dobe mnoho Slovanov a od nich zobrali jazyk pre tvorbu liturgickej staroslovienčiny.Pozrite do mapky,kde to mesto(Thessaloniky)leží.
Mimochodom,cirkevný slovansky jazyk má viac spoločne s inými slovanskými jazykmi ako s našou slovenčinou.
Mimochodom,cirkevný slovansky jazyk má viac spoločne s inými slovanskými jazykmi ako s našou slovenčinou.
Anton Čulen
- Nahlásiť
Zmeniť komentár
Vymazať komentár
miňocraft: "Staroslovenčina je upravený jazyk pre liturgiu z oblasti južného Balkánu a nie z oblasti Nitrianska a Moravy".
Už čakáme na tie dôkazy. Kto? Kedy? Kde? Ako? Prosim konkretne. Tu hovorime o sv. Cyrilovi a sv. Metodovi. Rok schvalenia staroslovenciny ako stvrteho liturgickeho jazyka je 868. Vieme aj kde posobili, kto ich pozval, odkial prisli, odkial a kade sa pobrali do Rima.
Už čakáme na tie dôkazy. Kto? Kedy? Kde? Ako? Prosim konkretne. Tu hovorime o sv. Cyrilovi a sv. Metodovi. Rok schvalenia staroslovenciny ako stvrteho liturgickeho jazyka je 868. Vieme aj kde posobili, kto ich pozval, odkial prisli, odkial a kade sa pobrali do Rima.
Anton Čulen
- Nahlásiť
Zmeniť komentár
Vymazať komentár
"Ktovie, kto to takto zariadil, ale prvý január je pre Slovákov veľmi významný deň. A najmä ten blížiaci sa, keď si pripomenieme 25. výročie vzniku druhej Slovenskej republiky a 1 150. výročie od prijatia staroslovenčiny za štvrtý liturgický jazyk pápežom Hadriánom II."
Anton Čulen
- Nahlásiť
Zmeniť komentár
Vymazať komentár
Anton Čulen
- Nahlásiť
Zmeniť komentár
Vymazať komentár