Kam až siaha drzosť Ukrajincov, že oni vraj bránia Slovensko, ukazuje aj nedávna história.
Nebezpečné hry s ohňom
24. januára 2024
Na pozadí rozvratu v našom parlamente, o ktorý sa starajú neobyčajne zruční a vzdelaní poslanci ako napr. profesor Jozef Pročko, nám akosi uniká sústavne sa zhoršujúca medzinárodno-politická situácia. Nejde len o výkriky z Kyjeva, kde sa nám vyhrážajú, že ak oni nebudú bojovať, že nám Rusi zaberú Prešov alebo Košice.
Nuž, pán minister D. Kuleba,
nie je mi známe, że by okrem Ukrajincov vznášal nároky na naše územie ešte niekto iný z východu.
Na nároky podkarpatskoruského premiéra Vološina roku 1938, že Podkarpatská Ukrajina je až po Piprad (Poprad), mu musel vtedajší slovenský premiér Jozef Tiso celkom vážne odkázať, že ak s tým neprestane, tak nedôjde len do Popradu, ale rovno do Ilavy.
Rovnako tvrdo musel vtedajší povereník vnútra G. Husák zakročiť po roku 1945 proti Ukrajinskej národnej rade Priaševčiny (umelo vymyslený názov pre severovýchodné Slovensko), ktorá žiadala pripojenie tohto územia k Ukrajine.
Nie pán Kuleba, vy nenechávate umierať svojich vojakov za nás, dokonca ani nie za Ukrajinu. Ten záujem, za ktorý umierajú desaťtisíce Ukrajincov, je omnoho, omnoho ďalej, ako sú Košice.
Ale teraz vážne. Nemecký minister obrany s pekným ruským krstným menom Boris Pistorius vyhlásil, že sa treba pripraviť na vojnu s Ruskom. Vraj, aby sme sa mohli brániť, keď nás Rusko napadne.
Predpokladám, že nemyslel také napadnutie, ako bolo to známe poľské “napadnutie” vysielača Gliwice roku 1939. Lebo ako rozmýšľam, tak rozmýšľam, nevidím žiaden dôvod, prečo by mali žiť v Kremli samovrahovia a išli do vojny, ktorá pre Rusko nemá žiaden racionálny význam.
Predpokladám, že pán B. Pistorius pozná jedného slávneho Nemca aspoň po mene. Ide o Carla von Clausewitza, jedného z najbrilantnejších vojenských teoretikov všetkých čias. Jeho základná poučka, ktorá sa učí na všetkých vojenských a politologických školách znie: “Vojna je pokračovaním politiky inými prostriedkami“. To znamená, že aj vojna musí mať politické ciele. Vojny nevznikajú preto, že sa Putin zle vyspí, alebo Biden si nespomenie, kde je sever.
Teda, keď B. Pistorius (alebo hocikto iný) tvrdí , že Rusko sa chystá napadnúť Európu, mal by hneď aj povedať, aké politické ciele by tým Rusko sledovalo. Čo by Rusko dosiahlo okrem svojho sebazničenia, ak by napadlo Európu.
Samozrejme, keď sa na vec pozrieme z druhej strany, čo by Európa získala, aké ciele by chceli dosiahnuť jej elity z napadnutia Ruska, odpovedí sa natíska hneď celá škála.
Preto pozor na Gliwice. Rusko predsa dvakrát položilo Európu na lopatky (1812, 1945) a z Európy sa (napokon) stiahlo. Nemalo z toho žiaden choseň, len čisté náklady. Rusku najviac vyhovovala Európa, ktorá kupovala jeho produkty a zásobovala ho svojimi technológiami. Táto Európa sa však nepáčila inému pohoničovi, do ktorého káry sa zrejme B. Pistorius nechal zapriahnuť bez ohľadu na záujmy svojho národa.
Pán Pistorius, na Slovensku sa hovorí “Radšej hamovať ako banovať”. Aby ste nevyzerali smiešne, mali by ste hovoriť reálne veci, nie fantazmagórie.
Európania nechcú vojnu a som presvedčený, že vojnu nechcú ani Rusi.
Hovorte o mieri, nie o vojne. Zvlášť z Nemecka to vyznieva veľmi čudne po tom, čo vaši predkovia navyčíňali na celom kontinente, keď bubnujete na vojnové bubny.
Anton Hrnko
Článok pôvodne vyšiel na sociálnej sieti (Facebook) autora
