SV. PETER, SV. PAVOL, RÍM STE OZDOBILI A MNOHÉ MODLY POHANSKÉ VIEROU PORAZILI
Ale akým spôsobom je Peter skalou a ako má naplniť túto výsadu, ktorú samozrejme sám nedostal? Rozprávanie evanjelistu Matúša nám predovšetkým hovorí, že uznanie Ježišovej identity, ktoré Šimon vyslovil v mene Dvanástich, nepochádza "z tela a krvi", teda z jeho ľudských schopností, ale z osobitného zjavenia Boha Otca. Na druhej strane, hneď potom, keď Ježiš ohlasuje svoje umučenie, smrť a zmŕtvychvstanie, Šimon Peter reaguje práve na základe "tela a krvi": "začal mu dohovárať: ... [Pane] toto sa ti nemôže stať" (16, 22). A Ježiš mu na to odpovedal: "Odíď odo mňa, satan. Si mi kameňom úrazu..." (v. 23). Učeník, ktorý sa vďaka Božiemu daru môže stať pevnou skalou, sa vo svojej ľudskej slabosti ukazuje ako to, čím je: kameňom na ceste, kameňom, o ktorý sa možno potknúť - po grécky skandalon. Takto sa prejavuje napätie, ktoré existuje medzi darom, ktorý prichádza od Pána, a ľudskými schopnosťami; a v tejto scéne medzi Ježišom a Šimonom Petrom vidíme istým spôsobom anticipovanú drámu samotných dejín pápežstva, ktorá je charakterizovaná koexistenciou týchto dvoch prvkov: na jednej strane vďaka svetlu a sile, ktoré prichádzajú zhora, pápežstvo tvorí základ pútnickej Cirkvi v čase; na druhej strane sa v priebehu storočí objavuje aj ľudská slabosť, ktorú môže premeniť len otvorenosť voči Božiemu pôsobeniu.
