KAŽDÉHO Z NÁS SPREVÁDZAJÚ V ŽIVOTE RÔZNE BÚRKY, KTORÉ VŠAK MOŽNO PRESTÁŤ JEDINE S KRISTOM
Vnútorné búrky
"Evanjelisti opisujú, ako Ježiš jedného dňa spolu s apoštolmi nasadol do člna a vydal sa na cestu cez Genezaretské jazero. Zrazu sa zdvihla veľká búrka, taká zúrivá, že vlny zaliali maličkú loď a hrozili, že ju potopia. Apoštoli sa vydesili a obrátili sa na Ježiša, ale ten spal. Zobudili ho a kričali: "Pane, zachráň nás! Zahynieme!" On sa posadil a povedal im: "Prečo sa bojíte, vy maloverní?" Potom pokarhal vietor a more a hneď bolo všetko opäť pokojné. Jeho nasledovníci boli ohromení. "Čo je to za človeka," pýtali sa jeden druhého, "že ho poslúcha aj vietor a more?" (Mt 8,23-26; Mk 4,36-40; Lk 8,22-25)
Aj my sme často vystavení búrkam života. Niekedy sú tieto búrky čisto vnútorné, ako keď naše nízke pudy hrozia, že premôžu naše dobré predsavzatia a potopia čistotu našej duše. V týchto vážnych krízach by sme sa mali pokorne a vrúcne obrátiť na Ježiša o pomoc. Niekedy sa možno bude zdať, že Ježiš spí a je hluchý k našim úpenlivým prosbám. Ale nikdy to tak nie je. Chce nás jednoducho vyskúšať, tak ako vyskúšal svojich apoštolov na Genezaretskom jazere. Musíme vytrvať. Musíme mu povedať, že nechceme stratiť jeho milosť, že nechceme upadnúť do hriechu, ale túžime ho naďalej milovať. Ak budú naše modlitby pokorné a naliehavé, môžeme si byť istí, že po chvíli skúšky k nám Ježiš Kristus prehovorí. Pri zvuku Jeho hlasu sa búrka utíši a nastane veľký pokoj. Potom zažijeme pokoj, ktorý môže dať len Boh.
Vonkajšie búrky
Inokedy však búrka príde zvonka a bude mať na náš duchovný život zdrvujúci účinok. Môže to byť nejaká urážka, ktorá nás vážne zranila. Môže to byť niekto v našej blízkosti, kto sa stal celkom neznesiteľným. Alebo možno k nám utrpenie príde v podobe choroby, potupy alebo straty našich drahých. Uprostred búrky sa budeme cítiť osamelí a opustení. Ku komu sa uchýlime v núdzi? Obrátime sa na svojich blížnych? Možno sa nenájde nikto, kto by nás dokázal dokonale pochopiť, alebo ak sa nájde niekto, kto s nami súcití, možno pre nás nebude môcť urobiť nič, iba vysloviť niekoľko láskavých slov.
Obráťme sa teda na Ježiša na kríži a na Ježiša v požehnanej Eucharistii. Kríž nás naučí, ako trpieť s rezignáciou a s láskou. Budeme hľadieť na Božieho Syna, ktorý sa stal človekom, aby vzal na seba naše hriechy, aby ich odčinil a zmyl svojou drahou krvou. Pred týmto tajomstvom nekonečnej lásky všetka naša úzkosť a nepokoj ustúpia kresťanskému prijatiu utrpenia. Ak nám to nestačí, obráťme sa k Ježišovi v Najsvätejšej Eucharistii. Pozvime ho do svojho srdca, aby utíšil búrku a daroval nám svoju božskú milosť, ktorá premôže každé pokušenie a zahojí každú ranu."
