Čo je to svedomie?

Svedomie samo o sebe je schopnosť slobodnej vôle a rozumu hľadať a chápať morálnu pravdu. Cvičenie svedomia je aktom vôle a rozumu, ktorým sa ľudská osoba usiluje o poznanie mravnej pravdy. Ovocím svedomia je pochopenie morálnej pravdy získané týmto hľadaním.

Svedomie je teda trojaké:
schopnosť hľadať morálnu pravdu,
akt hľadania,
a poznatky získané vyhľadávaním.

Všetky ľudské osoby majú svedomie, pretože všetky ľudské osoby majú slobodnú vôľu (schopnosť voľby) a rozum (schopnosť porozumieť). Svedomie nie je oddelené od slobodnej vôle a rozumu, ani k nim nie je doplnkové. Svedomie je vlastné samotnej podstate slobodnej vôle a rozumu. Kto vlastní a môže uplatňovať slobodnú vôľu a rozum, nevyhnutne vlastní aj svedomie. Lebo svedomie samo je schopnosť slobodnej vôle a rozumu dosiahnuť morálnu pravdu. A celý morálny zákon je prístupný rozumu. Použitie svedomia je použitie slobodnej vôle a rozumu na hľadanie morálnej pravdy. A ovocím svedomia je porozumenie morálnej pravdy získané týmto používaním slobodnej vôle a rozumu.

Účelom svedomia je získať poznanie, aby bolo možné rozoznať zlé od správneho. Človek, ktorý chce konať dobro a vyhýbať sa zlu, musí najprv rozoznať, ktoré skutky sú dobré a ktoré zlé. Toto rozlišovanie dobra a zla sa vzťahuje na všeobecné pojmy, ako aj na konkrétne zámery, činy a okolnosti. Všeobecné hľadanie morálnej pravdy sa snaží pochopiť princípy morálky. Konkrétne hľadanie morálnej pravdy aplikuje tieto princípy na konkrétne zámery, činy a okolnosti. V oboch prípadoch ľudská osoba hľadá poznanie večného mravného zákona. Podstatné opomenutie všeobecného alebo konkrétneho hľadania morálnej pravdy má za následok zlé svedomie pred Božími očami.

~ Úryvok z knihy:
Katechizmus katolíckej etiky