Prepis odvážneho rozhovoru Anny Kulanovej (Fatima TV) s Božím služobníkom Štefanom Mordelom o šokujúcom dianí v Katolíckej Cirkvi v súčasnosti: Quo Vadis, Ecclesia?
Prepis odvážneho rozhovoru Anny Kulanovej (Fatima TV) s Božím služobníkom Štefanom Mordelom o šokujúcom dianí v Katolíckej Cirkvi v súčasnosti: Quo Vadis, Ecclesia?
V druhej časti našej diskusie s otcom Mordelom si viac rozoberieme krízu v Cirkvi. Anna Kulanová: Ako vnímate, duchovný otče, usmernenie pápeža Františka v Amoris laetitia, aby praktizujúci homosexuáli a znovuzosobášení – rozvedení bez cirkevného manželstva mohli pristupovať k Sviatosti oltárnej podľa vlastného uváženia a po poradení z miestnym pastorom? Vieme, že mnohí kňazi a kardináli, ktorých František ustanovil a povýšil, túto prax schvaľujú.
Nabádajú homosexuálov k svätému prijímaniu, ako kardináli Tobin, Cupich… Slúžia pre nich špeciálne omše, ako biskup John Dolan, chvália vyvesovanie dúhovej vlajky na kostoly a napríklad kardináli Mc Elroy a Tobin dokonca označili cirkevné učenie o homosexualite za nešťastné. A pozval katolíkov, zosobášených v zväzkoch rovnakého pohlavia, aby sa zúčastnili na Eucharistii. Viacerí biskupi, ako Stowe, Biegler, Weisenburger podpísali vyhlásenie, na podporu mladých, ktorí sa identifikujú ako LGBT, kde sa píše, že Boh je na vašej strane. Je to však v rozpore s Cirkevnou tradíciou a jej nemenným učením, čiže nedochádza ku svätokrádežiam?
O. Štefan Mordel: Tu je to veľmi ťažké povedať, lebo ide o otázku, o pápežský dokument, ide pápežove slová. Kódex kanonického práva (Codex Iuris Canonici) hneď na začiatku v úvode hovorí: „Prima sedes a nemine iudicata, alebo iudicatur“ čiže „Prvú stolicu, Najvyššiu stolicu, Svätú stolicu jednoducho nemôže nikto súdiť“ tá nepodlieha nijakému súdu (CIC 1404). No, ale to neznamená, že pápež má právomoci meniť aj Božie zjavenie alebo Božie prikázania!
Čiže, v tomto ohľade sa musíme držať aj naozaj predpisov Božieho zákona, a biskupi, ktorí toto robia, tak samozrejme, že ťažko hrešia a preberajú aj zodpovednosť za týchto ľudí. Neboli vydané nijaké nariadenia, že človek v ťažkom hriechu vlastne môže prijímať Eucharistiu. Všetky predpisy sú platné a záväzné, a nič také neobsahujú.
Ja som preštudoval veľmi podrobne celú Amoris laetitiu. Tam je kopa, kopa vecí, veľmi podrobne som to preštudoval všetko. A tam je v poznámke, napríklad, píše pápež, že homosexualita, alebo homosexuálne vzťahy, nemôžu vytvárať manželstvo, ALE, vždy máme ALE, že treba mať ich v úcte, a treba im pomáhať, atď. No tak v úcte…. Ale ja si myslím, že táto úcta, sa samozrejme netratí ani u lekára. Keď príde k nemu chorý človek, z rozvalenou ranou a zahnívajúcou nohou, no tak vieš, alebo tú nohu ti musím uťať, alebo sa to dá ešte liečiť.
On má úctu k tomu človeku a tak začne, hoci mu pritom spôsobuje veľké bolesti, keď mu začne tú nohu liečiť. A to presne to isté aj kňaz musí urobiť! Však tá homosexualita – to je ťažký hriech, veď to je jazva. Preto, že oni sa hrajú na manželov, a pritom manželstvo to nie je! Tá pohlavná sila, to je plodivá sila, to znamená, že vždy smeruje k počatiu nového života. To je jej zmysel.
Ja som tak pri jednej debate s kňazmi povedal, tak reku, že, no keby Stvoriteľ nebol dal tú radosť, tú rozkoš do sexuálneho aktu, no ako by to vyzeralo? Zem by vymrela, lebo keby to bolo boľavé, že intímne spojenie naozaj spôsobuje veľkú bolesť, no tak ľudia by sa toho báli, alebo by to odmietli! Ale Stvoriteľ nechal tú radosť, a preto sa život udržuje. Je to vlastne v celej prírode, ako vidíme. No tak, ale zamerané je to k tomuto! K počatiu nového života. A toto sa obchádza, a je to čosi neprirodzené, čosi, čo je naozaj ťažko pochopiteľné už podľa prirodzeného zákona, a Boží zákon poukazuje na to, že takéto vzťahy sú hriešne. Tak preto nemôže my tu zavádzať niečo nové!
Biskupi, ktorí toto robia, samozrejme ťažko hrešia a nemajú nijaké oprávnenie takto konať. A pápež výslovne nepovedal, že sa môže v tomto… On odporúča, že by bolo potrebné uvažovať o tomto, že tí, čo nežijú, povedzme že žijú v nedobrom manželstve, a že by on chcel žiť po katolícky, chce, ale ešte v tomto nevládze žiť čistým životom, a žili by odlúčení, ako taká prax doteraz je. No tak, ale on má tuto, že v budúcnosti, už keď nebude vládať hrešiť, potom už nebude hrešiť, ale už by teraz chcel na ísť sväté prijímanie. Ale to všetko je v tejto hypotetickej rovine a pápež to nepovedal, že áno, robte to. Ale títo biskupi, čo to pochopili tak, no tak budú za to niesť zodpovednosť. Ja to vidím takto.
Anna Kulanová: Ako si vysvetľujete, že pápež nenapomenul napríklad katolíka Bidena, dlhodobo podporujúceho potraty, aby kým neprijme evanjelium v jeho celistvosti neprijímal svätokrádežne? Prezident sa všade chváli svojim katolicizmom, tým, že nikdy nevynechá nedeľnú bohoslužbu, pričom je najviac propotratový prezident v histórii USA. Na otázku, či nepotrebuje Biden usmernenie, pápež odkázal, nech sa poradí so svojim biskupom ktorý je, ako vieme, Wilton Gregory, veľký progresívec. Ale v prípade Nancy Pelosiovej, ktorá je taktiež veľmi známa politička tým, že je propotratová, a nakoniec ju jej biskup Salvatore Cordileone po desiatich rokoch apelu, ju zastavil, a dostala od neho stopku na prijímanie Eucharistie. V tomto prípade ale pápež neodporúčal nasledovať usmernenie biskupa, na pápežskej omši sväté prijímanie dostala. Vidíme teda nejednotu v prístupe. Aký signál dáva toto svetu?
O. Štefan Mordel: Nuž signál, že sa vytvára zmätok, a chaos, že každý si to vysvetľuje ako chce, a predovšetkým, že naozaj že títo progresivisti cítia, že majú zelenú. A ten slávny, myslím že Hollerich sa volá, a ten v tom v Nemecku, nie Hollerich, Bätzing. a je predseda biskupskej konferencie, tak ten tak šaleno ide. To je modernista, ja neviem, čo by ten ešte urobil, aby Cirkev zničil? Boľavé! No ale dostal po nose z Vatikánu, a teraz naraz – bol strašne urazený, že Vatikán…
Tak, je to zápas, je to boj. Svätý Otec, no žiaľ Bohu, pochádza z takého miesta, kde sa vlastne ten marxizmus veľmi rozšíril a ja sa bojím, že aj tie myšlienky, ho inšpirujú, že chce všeobecne zaviesť humanizmus, ale humanizmus na takýto spôsob nie je humanizmom, ale to je… Ale Svätý Otec sa bude za to zodpovedať pred Bohom, za to čo robí, ako koná, a on naozaj v tomto ohľade, on dáva impulzy, a žiaľ Bohu, takéto. Ale vravím, že napríklad u Bätzinga, tam povedali, že toto treba už stopnúť. A Bätzing urazený na smrť, že akože a chcel by aj schizmu urobiť. No, boľavé veci, všetko sú to veľmi boľavé veci.
Anna Kulanová: Keď som bola študentka, otec biskup nám v pastoračnom centre takto kázal: „Predstavte si, že mladé dievča má chorú matku, pre ktorú potrebuje zohnať liek. Nemá však peniaze a lekárnik jej ho vydá, len ak sa s ním vyspí. Dievča v snahe zachrániť matku, hriech spácha. Akú známku z morálky si zaslúži?“ A dozvedeli sme sa, že štvorku. Biskup nás učil: „Nemožno dosiahnuť dobrý cieľ zlými prostriedkami. Toto sa mi tak vrylo do pamäte, že keď potom prišla vakcína a všetci vládni predstavitelia i Svätý Otec nás nabádali vakcínu prijať s cieľom zachrániť staršiu generáciu, hoci bola poškvrnená krvou nenarodených v procese buď výroby, alebo testovania, bez toho by sme ju nemali, videla som v tom veľký morálny rozpor.
Ešte horšie je, že tento vakcinačný biznis je spojený s beštiálnym potratovým priemyslom a naďalej bude povzbudený aj touto benevolenciou k vakcínam pokračovať v ešte väčšej miere. Nuž a ako sa ukázalo, vakcína nebola nijakým spasením, boli to zakrátko hlavne vakcinovaní, ktorí zomierali v nemocniciach. Tak o tom už radšej televízie ani neinformovali. Aké klamstvo to všetko bolo! Pýtam sa preto, či covid vakcína je skutočne láska, ako nám to tvrdili niektorí cirkevní predstavitelia? V čom tkvie neomylnosť pápeža? V čom ho musíme poslúchať a v čom nie?
O. Štefan Mordel: No tak že, v tej prvej, čo ste povedali, tak to veľmi, stopercentne súhlasím. Čiže v zásade morálnej: Non sunt facienda mala ut evediant bona. Neslobodno nikdy konať zlo, aby sa pomocou neho urobilo nejaké dobro. Tak, že v tomto ohľade je tu stopercentná istota. No a samozrejme, v tomto, čo sa týka tej vakcíny, tisíckrát nešťastnej. Ja som v tomto mal jasno, tak že som sa nedal očkovať, ani sa nedám. Povedali mi, veď ste sa v minulosti očkovali! No predtým hej! Proti chrípke ma zaočkovali, proti tetanu, proti kiahňam, proti všetkému možnému, ale bolo to na inej báze. Ale tu už pre mňa bol signál, že raz sa pýtali, odborníkov: „Povedzte jasne: áno, alebo nie? Sú tam tie, teda tie látky z potratených detí?“ To znamená, že DNA a tie bunkové línie, či už ako sa to odborne nazýva. Odpoveď bola: áno. Tak keď tam je „áno“, že je tam DNA z potratených detí, tak ďakujem pekne, nepotrebujem.
Ja mám svoju DNA od Stvoriteľa, ktorá mi vyhovuje a to stačí. A keď som sa dozvedel, že ešte tam je potom MRNA, to znamená že akási ešte druhá programová bunka, či programový reťazec, a že to je z opíc, alebo neviem, že ešte z čoho, tak som sa priam desil! To mi teraz narastie chvost? Toto ja potrebujem, veď sa spamätajte! Iste, povedia, že to je naivné, čo ja teraz hovorím. Ale to bolo moje presvedčenie. V žiadnom prípade, ja toto nepotrebujem! A myslím, že som sa v tomto ohľade nemýlil, no a samozrejme, potom tie dištance a to, celá tie dva roky tejto tzv. pandémie, to boli roky utrpenia, ponižovania, znevažovania a len preto, že sme neprijali ako naozaj tú prvú príčinu.
Ten základ bol chybný, ako to povedal ten arcibiskup, že jednoducho, by dostal štvorku, pretože tá dcéra nemohla takýmto spôsobom zachraňovať matku. Že pomocou hriechu ideme zachrániť matku. Lebo pomocou hriechu sa nedá zachrániť! Zlo sa dá len zväčšiť. Takže v tomto ohľade, čo ešte na nás Pán Boh dopustí, nevieme, ale myslím si, že tá doba je tu veľmi veľmi ťažká, a celé toto… – nikdy som netušil, že sa dostaneme do takejto situácie.
Keď potom kňazi začali strašne dodržiavať tieto opatrenia, nepúšťali do kostolov, a veď aj nás tam naháňala dáka múdra redaktorka, ktorá prišla až z Kysuckého Nového Mesta a prišla tam a fotila akože, a prišla nás sledovať že koľko bolo ľudí na omši. No nenašla tam nikoho, lebo sa báli, tak fotili jedna z cintorína, druhá fotila kdesi z auta. No a pritom to, čo ma zarážalo, toto je naozaj memento! Ako je naša katolícka inteligencia vychovávaná, keď táto redaktorka študovala na Katolíckej univerzite a potom študovala v Banskej Bystrici? A toto mala za úlohu, ísť sledovať, či sa ľudia náhodou nejako neprepašujú na omšu do kostola. A ja, keď som slúžil omšu, ľudia sa potom tiesnili pred kostolom, lebo boli disciplinovaní, a dnu nešli, lebo to bolo zakázané.
Mne bolo do plaču, keď oni tam v zime a v mraze, a ja mám sám sv. omšu, a kostol je úplne prázdny… Tak toto sme sa dožili? Veď toto je čosi chaotické, za komunistov sa toto nedialo! Čosi nehorázne a otrasné a pritom všetko bolo nafúknuté, obrovská bublina, že aké nebezpečenstvá, a pritom kovid nezabíjal tak, ako potom zabíjali vakcíny. Toto treba povedať a nech si urobia s tým, čo chcú. Bola to ťažká skúška, ja som to veľmi ťažko znášal tiež, ale s Božou mocou sme to prekonali. A musíme prekonávať ďalej! To ešte nie je koniec.
Anna Kulanová: Biskupi Strickland a Schneider, Mutsaerts sa ohradili voči ďalšiemu dubióznemu výroku, ktorý pápež napísal v apoštolskom liste Desiderio desideravi. A nebolo to prvýkrát, čo povedal de facto herézu. Napríklad, keď vyriekol, že nič nás nemôže odlúčiť od Cirkvi, spoločenstva so svätými, doslova ani heréza, a apostáza, čo je v priamom protiklade s predchádzajúcimi vyhláseniami pápežov. Pretože hriechy ako práve heréza, apostáza, nás veľmi jasne odlúčia od Cirkvi. Takže to je dosť vážne.
Tiež možno spomenúť niekoľko vážnych chýb z Amazonskej synody, proti ktorým vystúpili biskupi Burke aj Schneider, že teda nie sú všetky náboženstvá rovnocenné, veď pápež Lev XIII. v Humanum genus napísal: „Chcieť prinavrátiť sa po osemnástich storočiach ku zvykom pohanov, je hlúposť a trúfalá bezbožnosť“. A že „nie je menšou hrôzou vzdať sa dobier, ktoré Ježiš Kristus tak milosrdne získal nie len pre jednotlivcov, ale tiež pre civilnú spoločnosť… atď“. Vážnou chybou v dokumente z Abu Dabí bolo pápežovo vyhlásenie, že Boh si praje rôznorodosť náboženstiev, pohlaví, rás a jazykov. Čo neskôr na napomenutie Schneidera upresnil, že Boh dovoľuje rôznorodosť náboženstiev, pohlaví, rás a jazykov.
Čo zostáva stále dubiózne, keďže Boh si praje rôznorodosť pohlaví, ale vo svojej dobrote dopúšťa rôznorodosť náboženstiev, čiže máme tu časté vyjadrenia, ktoré sú dubiózne, ale toto tiež je veľmi vážne, keď povedal doslova: „Všetko, čo je potrebné na prijatie Eucharistie je obliecť si rúcho viery, na čo nás pripraví počúvanie Božieho slova“. Je to v priamom rozpore s Tridentským koncilom, ktorý vyhlásil, že: “Ten, kto by toto hlásal, nech je exkomunikovaný“. Nevedie to ľudí k zmätku preto, že chýba jednotné učenie?
O. Štefan Mordel: Tak, toto, čo ste povedali je veľmi vážne, a naozaj som až z toho šokovaný, len ja som ten dokument Desiderio desideravi, čiže túžobne som očakával, alebo žiadal, to sú slová Pána Ježiša, ktoré pokračujú „jesť s vami tohto veľkonočného baránka“. Priniesť túto obetu mám ešte s vami, lebo potom ju budem piť len v Božom kráľovstve. To sú tie slová z evanjelia, ale tento pápežský dokument som naozaj nečítal, že po čom sa tak túžobne túži, alebo očakáva, tak neviem, nemôžem sa k tomu vyjadriť, keď je toto všetko, to, čo ste povedali, že Boh chce, že si praje rôznorodosť náboženstiev, tak to znamená, že Boh sám sebe protirečí, čo vylučuje Božskú spravodlivosť, Božskú múdrosť, že Boh by si prial rôznorodosť, ja neviem čo ešte, rodov, či čo to ešte?
A. Kulanová: Rás, jazykov, pohlaví…
O. Štefan Mordel: No tak, to že jazyky sú rôzne, no tak zmätok nastal… Či si to Pán Boh prial, aby si ľudia nerozumeli, to zas je o rovine Senaár [stavba Babylonskej veže, Gen 11, 1-9], tak to by sme mohli o tom diskutovať. Samozrejme, že Boh stvoril ľudí a keď je na zemi teraz sedem miliárd ľudí, tak ani jeden nie je identický s tým druhým človekom. Čo znamená, že tá rôznosť tu je, a Boh chcel, aby rôznosť bola dobrá, tá je pozitívna, ale že by Boh chcel takú rôznosť, ktorá je zlá, tak toto ťažko môžem prijať. Ale možnože budem musieť siahnuť po tomto dokumente a si ho preštudovať, lebo úprimne poviem, nie, nečítal som ho, nie, tak neviem sa k tomu bližšie vyjadriť. Boh rozhodne si nepraje rôznosť náboženstiev, pretože On je Pravda, on je Život, takže v tomto ohľade jednoznačne máme jasno.
Anna Kulanová: A môžeme si byť istí, že katolícke náboženstvo je tým pravým, a je tou pravou cestou, pretože diabol najviac namieta, podľa exorcizmov to vieme, a ide vždy proti tomu učeniu, diabol presne vie, kde je to pravé, čiže ide proti tomu katolíckemu náboženstvu vždy. Teraz mám takú dlhšiu otázku, ohľadom toho, k čomu smeruje tlak Svätého Otca na jednotu v Cirkvi? Na jednej strane obmedzenie tradičných omší, aby všetci ukázali, že prijali zmeny Druhého vatikánskeho koncilu, na druhej strane v tej snahe o jednotu chýba usmernenie tých, ktorí hája homosexuálne zväzky, činy, verejne požehnávajú takým zväzkom, a sú pápežom povyšovaní do vyšších funkcií, napríklad Hollerich, ktorý chce zmeniť tradičné učenie o homosexualite Mc Elroy, ktorý je propotratový, slávil aj LGBT omše a obhajuje udeľovanie svätého prijímania politikom podporujúcim potraty, kardinál Casper, ktorý obraňuje homosexuálne zväzky, Radkliffe, veľký promótor LBGT ideológie.
Pápež otvorene podporil jedného z najväčších podporovateľov homosexuality a transgenderizmu v Katolíckej cirkvi v Amerike, neslávneho otca Jamesa Martina. Vyhlásil, že je to muž hodnôt, menoval ho do pápežskej rady pre komunikáciu a nechal ho hovoriť na vatikánskom svetovom stretnutí rodín.
Takže nejednotnosť v morálke, to je prvá skupina. A teraz otázky života. Taktiež na jednej strane pápež vyhlásil, že potrat nie je správny, no na druhej ustanovil do pápežskej akadémie pre život Mariannu Mazzucatovú, zástankyňu potratov. Nancy Pelosiovej, ako sme spomenuli, bolo na pápežskej omši udelené sv. prijímanie hoci desať rokov sa ju biskup Cordileone snažil poučiť, že jej verejné propotratové vystupovanie nie je v súlade s cirkevným učením a nakoniec jej zakázal účasť na Eucharistii podľa Kánonu 915 CIC. Pápež však napomenul biskupa… František tiež verejne vyzdvihol, a to bez akéhokoľvek napomenutia azda najznámejšiu bojovníčku za potraty, Emmu Boninovú, ktorá sama v mladosti prevádzkovala potraty s použitím bicyklovej pumpy a celý život za ne bojuje.
Rovnako sa zastáva aj gay manželstva, eutanázie i grafickej sexuálnej výchovy. Nie je mi celkom jasné, o akú jednotu sa pápež snaží. Na jednej strane sa potláča tradičná omša a zbožnosť kvôli jednote Cirkvi a na druhej strane sa akceptujú, v rámci medzi náboženského dialógu takéto heterodoxné prvky. O akú jednotu potom ide? Ja sa to opýtam priamo: Nejde o jednotu vytvorenia jedného svetového náboženstva prispôsobeného duchu sveta, v ktorom by tradičná omša s katolíckymi prvkami bola prekážkou?
O. Štefan Mordel: Vytvára sa tento dojem, ale naozaj, lebo to, čo ste povedali, to sú naozaj veľmi vážne argumenty, ktoré napovedajú tomu, že tu ide o veľmi nebezpečný proces. Že sa zmieruje zlo s dobrom, že sa jednoducho miešajú všetky hodnoty, až sa už nerozlišuje medzi dobrom a zlom. Medzi tým, čo je dobré a medzi tým, čo je zlé. To, že omša je, teda aby sa slúžila omša tá nová, koncilová, na tom nič nie je zlého, nech sa slúži. Ale nech slúži a pekne slúži. Ale vieme, že tam to nie je to podstatné! Toto nie je podstatné! Prečo? Lebo máme rôznych veľa druhov tých liturgií. Či je to ambroziánsky rítus, tu na Západe, potom je ten tridentský, atď. A teraz to aj pápež Benedikt povedal, že keď bola tisíc päťsto rokov táto tridentská omša dobrá, tak môže byť aj naďalej.
To je omša, ktorá bola od Gregora Veľkého a sv. Pius V. len odstránil nové veci, ktoré boli tam ako prvky, ktoré boli, a očistil ju, aby ju jednoducho predstavil ako omša ktorá je dobrá pre všetky storočia. Takže tam to nie je, lebo tie liturgie aj gréckokatolíci majú, aj pravoslávni a všetko to je platná liturgia. Takže v tomto ohľade je, tam nie je to argument, že teraz to veľké dobro, že všetci budú slúžiť túto omšu, že už bude jednota. Tam nie je potrebná jednota. Jednota je potrebná vo viere! A či budeme tieto modlitby, gréckokatolíci majú iné, a my máme jednotu s nimi. Ale v tomto tu nemôžme vytvoriť jednotu. To, v čom je to zlé! To je výslovne zlé! Potraty sú zlé! A teraz – že prezident Biden chodí na sv. prijímanie, a že biskup mu to dovoľuje, alebo akosi, ale zase druhý biskup to jednoducho kritizoval a poukázal na to, že toto nie je možné.
Takže v tomto ohľade naozaj tie niektoré kroky ako keby naznačovali, ako ten nešťastný jezuita, James Martin, však to je hotová katastrofa. Čo je to za čudák? Tak on to ide a to tu presadzuje, že toto je nejaká norma a teraz takéhoto človeka vychováva… Čiže, to je práve to, čo je nepochopiteľné. Čiže ak je nepochopiteľné tajomstvo živého Boha, tak je nepochopiteľné aj to mysterium iniquitatis [tajomstvo neprávosti]. Prečo to zlo sa tak presadzuje a prečo niekde sa akosi tak toleruje, ba dokonca ešte ako keby sa uprednostňovalo. To je to nepochopiteľné tajomstvo neprávosti, ktoré musíme v tomto čase znášať. A to, či to robí Svätý Otec zámerne, že naozaj chce robiť cestu k Novému svetovému poriadku, čiže chce založiť to nové svetové náboženstvo, kde bude všetko jednotné, len samozrejme, že katolícke náboženstvo tam nemôže byť, to treba vylúčiť, tak to už nech to posúdia iní, zodpovední.
Tu kardinál Pell vyjadril veľkú kritiku na ten súčasný pontifikát, a nemožno povedať, že keď vyjadril kritiku, že teraz že teraz ho odsúdime, že ideme odsúdiť kardinála Pella. Tu potom je aj biskup Gänswein, (sekretár Benedikta XVI.) tiež tam v tej knižke uvádza niektoré veci, ktoré sú veľmi závažné. Žiaľ, ako keby naozaj Cirkev dnes nemala páky na to, toho pápeža nejako usmerniť, alebo jednoducho mu povedať, že toto Svätý Otče, to sa nedá. Toto nie je cesta, to neprinesie dobro, to prinesie len chaos a zmätok a veriaci strácajú vieru, trpezlivosť, a vôbec všetko. Takže to sú, to je práve to, čo je v tejto dobe naozaj veľkou bolesťou a niekedy až taká beznádej sa nás chytá, ako keby sme naozaj nemali už východiska z tejto biedy.
Že nás čaká už len to víťazstvo toho modernizmu, toho progresivizmu, a že už je všetko jedno, či je jeden je taký, alebo onaký. Ale toto nie je Katolícka Cirkev, toto nie je ani nijaká cirkev, lebo ak sme aspoň troška verní evanjeliu, tak sa musíme držať toho evanjelia!
Anna Kulanová: Otec Mordel, čo podľa Vás znamenala veta Benedikta XVI.: „Modlite sa za mňa, aby som nezutekal zo strachu pred vlkmi“. Kto sú tí vlci? Prečo bol vyvíjaný určitý tlak na Benedikta XVI. ohľadom jeho odstúpenia, ako o tom písali viacerí autori? Išlo podľa Vás o to, aby progresivisti ľahšie potlačili tradíciu a presadili zvrátenosti?
O. Štefan Mordel: Tak, celkom určite. Benedikt, keď povedal na inauguračnej omši, modlite sa za mňa, aby som nezutekal zo strachu pred vlkmi, to je čosi epochálne, nepochopiteľné. Ani jeden pápež pri nástupe takto nehovoril, to znamená, že on si uvedomoval, do čoho vchádza. Tam boli tie obrovské homosexuálne loby, semináre, atď. kňazské spoločenstva, to teraz vychádza von, aj z tejto knihy, ja som len zbežne prešiel a dozvedel som sa o tom. No a potom, mnohí tí nielen biskupi, ale aj kardináli, napríklad takým veľkým priateľom Benedikta XVI. sa javil milánsky arcibiskup Martini, a on, ako som čítal v správach, aj on sa postavil proti Benediktovi a povedal mu otvorene: „Kto najviac škodí Cirkvi, to si ty. Odstúp a urobíš najväčšiu službu!“.
Benedikt bol taký, povedal by som, taký jemno-útlocitný človek, naozaj teológ, atď. No a nemohol tušiť, že keď odstúpi, že ten zmätok bude ešte väčší. Tušil, že príde nejaký taký ráznejší, bude mať viacej sily, že bude bojovať, že pôjde v tejto línii. Vieme jasnejšie až dnes, že pápež, i keď sa to tak naznačuje, že pápež František nejde v línii Benedikta, že vytvára novú líniu a privádza mnohých do rozpakov. Či budeme mať odvahu priznať sa k tomu, že k tým rozpakom, že toto nie, to nie je dobré, nie je to správne, alebo budeme len akosi vysvetľovať, že nie, že to takto František nemyslel atď., že toto všetko len média robia, tak to už na každom jednom záleží. A modliť sa a prosiť od Pána Boha, aby tie dni skúšok pre nás skrátil, aby sme mohli dôjsť k takému jasnejšiemu svetlu a jasnejšiemu poznaniu. A mohli dôjsť aj potom k tomu pavlovskému, s istotou: „Viem komu som uveril, a som si tým istý“ (2 Tim 1, 12). Z tejto istoty ma nič nevytrhne.
Anna Kulanová: To bol úplne nádherný záver otec Mordel, ale ja mám ešte jednu poslednú otázku. Pápež pochválil argentínsku mníšku Monicu Astrogu Cremonu, známu ako mníšku pre transsexuálov, ktorá otvorila bytový komplex pre transsexuálov, kde môžu žiť so svojimi partnermi. Pápež jej povedal, že Pán Boh neštudoval teológiu, a že ju bohato odmení. Tak sa to aj uviedlo. Pápež chváli mníšku za otvorenie transdomu pre mužov, ktorí tvrdia, že sú ženy. Táto sestra podporuje homosexuálne práva, pride pochody, atď. Okrem toho sa priatelí s Lizzym Taglianym, trans mužom, ktorý ako reportér pre televíziu išiel na svätú omšu slávenú vonku, kde oslovil pred kamerou mimoriadnu rozdávateľku svätého prijímania otázkou, či mu dá sväté prijímanie, aj keď možno žije v hriechu? A ona mu ho dala. Následne Lis vyhlásil, že tak urobil, lebo tak káže František.
V protiklade k tomuto Deklarácia pravdy, ktorú podpísali biskupi Schneider a Burke, učí: „Je to vzbura a veľký hriech pre muža, aby sa snažil stať ženou“. Mužské a ženské pohlavia, muž a žena sú biologickými realitami, stvorenými múdrou vôľou Boha. Je to preto vzbura proti prirodzenému Božskému zákonu a vážny hriech, že muž sa môže pokúšať stať ženou zmrzačením sa, alebo aj jednoduchým vyhlásením, že je žena, alebo že žena sa podobným spôsobom snaží stať mužom.
Anna Kulanová: Moja posledná otázka znie: Vzhľadom aj na nemeckú synodálnu cestu, ktorá je de facto pod biskupom Bätzingom ospravedlnením zvrhlostí, neprichádza v Cirkvi k veľkej apostáze?
O. Štefan Mordel: To, čo ste mi povedali, ma nielen naozaj udivuje, ale priam šokuje. Nevedel som o tejto mníške. Nevedel som o takejto zvrátenosti. Mníška má na starosť nie urobiť nejaký útulok pre opustené deti, alebo sirôtky, ale pre mužov, ktorý sa robia ženami? No, je to čosi otrasné a toto je vidieť, že kde sme došli v Katolíckej cirkvi. Že ak ona sa robí katolíčkou, táto nešťastná, odpadlá mníška… veď toto už nie je náboženstvo Kristovo, ani náboženstvo, že by sme povedali, akože prirodzené, ale to je Satanovo náboženstvo. Takže v tomto ohľade naozaj ja na to neviem nič povedať. Som z toho šokovaný tuná a prichádzajú mi len na um slová, varovné slová svätého apoštola Pavla, ktorý predvídal tento veľký odpad od viery. A tento odpad od viery sa má dostaviť na sklonku dejín. Toto je zo Svätého písma. Hovorí, ja si to dovolím toto tu vám prečítať.
„Čo sa týka príchodu Pána Ježiša, nášho zhromaždenia okolo neho, prosíme vás bratia, nedajte sa hneď vyviesť z rovnováhy a naplašiť sa ani duchom ani listom údajne naším, akoby deň Pánov už nastával. „Nech vás nezvedie nijakým spôsobom, lebo nenastane, kým nepríde najprv odpad a nezjaví sa človek neprávosti, syn zatratenia, ktorý sa protiví a povyšuje nad všetko, čo sa nazýva Bohom, alebo čo sa uctieva, takže sa posadí v Božom chráme a bude sa vydávať za Boha. A teraz viete čo ho zadŕža aby sa zjavil až v pravom čase. Lebo tajomstvo neprávosti už pôsobí a len dotiaľ, kým nebude odstránený ten, čo ho teraz zadŕža“ (2 Sol 2,3–7).
Exegéza týchto slov je ťažká. Nevieme, to je ako apokalypsa, niekedy je ťažko, aby sme ju tak celkom pochopili, ako tu z týchto slov. Idem ešte tu ďalej, kde stojí: „Potom sa zjaví ten zločinec, ktorého Pán Ježiš zabije dychom svojich úst a zničí jasom svojho príchodu; toho, ktorý príde pôsobením satana, so všetkou mocou, znameniami a klamnými zázrakmi a s každým zvodom do neprávosti pre tých, čo idú do záhuby“ (2 Sol 2,8-10).
Čiže tu jasne sv. Pavol hovorí, že ten Pánov príchod, čiže posledný súd bude a pred tým príde obrovský odpad od viery, ktorý bude spôsobený mocnosťami temnosti. Čiže to, čo ste hovorili, tá sestra Monica, toto je dielo diabla, to nie je nič iné. Predsa za celé dve tisícročia dejín kresťanského života, života kresťanov, si nepamätáme niečo takéto ohavné. Cirkev Pomáhala chudákom, biedakom, v tomto tu aj svätá Alžbeta Uhorská, jednoducho všetko rozdala, ale dala sa do služieb, aj postupovala obrovské poníženie, ale dala sa do služieb dobra. Druhí sa dali do služieb zla. Tak teraz tu len musíme pochopiť, že musí byť odstránený ten, čo ho ešte zadŕža. Čo vlastne má byť odstránené?
Svätý Augustín hovorí, že asi naozaj nevieme, čo nám tým chcel sv. Pavol povedať. Ale potom vysvetľuje, že v tomto prípade môžeme sa spolu aj s inými otcami nazdávať, že toto vystúpenie antikrista zatiaľ zadŕža biblická viera kresťanov. Teda Boh v ich srdciach, to zadŕža. A keď viera v Boha bude zničená v srdciach väčšiny a nastane všeobecný odpad od viery, potom už nebude vlastne prekážky pre zavŕšenie tohto tajomstva neprávosti. Keďže z Božieho slova vieme, že len to, čo sa narodilo z Boha, premáha svet.
A týmto víťazstvom, ktoré premohlo svet, je naša viera. A preto musíme budovať vieru. A tejto tu, vašej stránke, tejto inštitúcie Christianitas prajem zo srdca, aby ste budovali túto vieru, obnovovali a naozaj urobili krásnym tým, čo bolo vždy krásne, ale sa to časom nanieslo, akoby zahalilo prachom, alebo špinou, ale očistiť a znovu pred¬staviť a ľudia pôjdu tým smerom, kde je dobro, kde je krása, kde je život.
Anna Kulanová: Ďakujeme otče, a môžem Vás na záver požiadať a poprosiť o udelenie požehnania pre čitateľov Christianitas a divákov televízie Fatima?
