Vatikán urobil pri Medžugorji ďalší krok
Z verejných postojov arcibiskupa Hosera, ktoré vo viacerých homíliách adresoval veriacim, sa dá vyvodzovať, že má k Medžugorju pozitívny vzťah a na nedávnej audiencii sa pápež František údajne vyjadril, že kto v tejto veci počúva arcibiskupa Hosera, akoby počúval pápeža. Arcibiskup Hoser považuje mariánsku zbožnosť na tomto mieste “v medziach zdravej a pravovernej náuky” a v súlade s tým, ako ju definuje Druhý vatikánsky koncil.
Arcibiskup Hoser návštevu nuncia na tomto pútnickom mieste počas Silvestra nazval « pastorálnou starostlivosťou Svätého otca Františka pre Medžugorje. »
Výraznejší posun Cirkvi voči zjaveniam v Medžugorji môže nastať vo februári, kedy podľa kanonického práva miestny biskup Ratko Perić, ktorý dosiahne 75 rokov života, musí pápežovi poskytnúť svoju rezignáciu z dôvodu dosiahnutého veku. Biskup je známym odporcom autentickosti zjavení v Medžugorji.
V roku 1999 biskup Perić vylúčil z diecézy otca Vasiča, ktorý bol duchovným otcom vizionárov a okrem neposlušnosti bol suspendovaný « za šírenie pochybných doktrín ». Toto rozhodnutie potvrdil aj pápež Benedikt XVI v roku 2008. Vasič následne v roku 2009 zverejnil video, v ktorom prejavil sympatie k hnutiu New Age, ktorého súčasťou má byť od roku 2002.
Svätý Otec František sa obšírnejšie vyjadril k zjaveniam v Medžugorje pri návrate z Fatimy, kedy novinárov na palube lietadla informoval o správe, ktorú dostal od kardinála Ruiniho, predsedajúceho komisii skúmajúcej javy pripisované Medžugorju. Táto skupina bola zriadená v roku 2010 pápežom Benediktom XVI. a jej súčasťou bol aj kardinál Tomko.
Podľa hlasovania členov komisie, ktorú pápež nazval « veľmi dobrou, » sa komisia pozitívne vyjadrila k prvým siedmym zjaveniam a vyslovila pochybnosti k zjaveniam od roku 1982. Prvých sedem zjavení dostalo 13 hlasov za, jeden hlas bol proti a jeden sa zdržal.
Zjavenia od roku 1982 nezískali ani jeden pozitívny hlas, 2 získali negatívne a dvanásť sa zdržalo. Komisia separátne hlasovala o období zjavení po roku 1982 a to v dvoch oblastiach. Prvá sa týkala posúdenia “duchovného ovocia” a druhá sa týkala “správania sa vizionárov.” Duchovné ovocie je podľa 6 členov pápežskej komisie pozitívne a podľa 10 členov zmiešané, teda badať pozitívne aj negatívne aspekty. Správanie vizionárov 12 členov komisie nevedelo posúdiť.
Kongregácia pre náuku viery, ktorá neskúma supernaturálne javy, ale primárne súlad odkazov s Učením katolíckej cirkvi, zaslala svoje stanovisko priamo Svätému otcovi a nebolo zverejnené.
Bývalý prefekt Kongregácie pre náuku viery kardinál Muller, sa v nedávnom rozhovore vyjadril, že neexistuje žiadna naliehavosť pre Cirkev, aby sa k Medžugorje vyjadrila urýchlene. Kardinál v porovnaní so zjaveniami vo Fatime skonštatoval, že fatimské zjavenia mali pre svet naliehavý prorocký charakter a odkaz na zastavenie šírenia komunizmu a napriek tomu prišlo k uznaniu Fatimských zjavení až v roku 1930, teda 13 rokov po ich ukončení.
Preto je podľa kardinála Mullera správne, že Cirkev reaguje na potrebu starostlivosti o pastorálne potreby miliónov veriacich na pútnickom mieste a to separátne od rozhodnutia Cirkvi k Medžugorju.
Pápež František sa k zloženiu komisie a k samotnej správe kardinála Ruiniho vyjadril slovami, že je “veľmi, veľmi, veľmi dobrá.”