Fórum pre verejné otázky na svojej stránke zverejnilo zásadnú hromadnú pripomienku k materiálu “Zameranie zahraničnej a európskej politiky Slovenskej republiky na rok 2014.” Celý text pripomienky si môžete prečítať TU.
V súčasnosti prebieha medzirezortné pripomienkové konanie materiálu Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí “Zameranie zahraničnej a európskej politiky Slovenskej republiky na rok 2014”
FVO žiada, aby ministerstvo do tohto dokumentu doplnilo:
jasnú formuláciu, že SR vo vzťahu k osobám s inou sexuálnou orientáciou nemá medzinárodnoprávny záväzok, ktorý by musela prijať,
upriamilo pozornosť na ochranu ľudského života aj v období prvých 12 týždňov od počatia, pretože v tomto čase je vykonaných najviac umelých potratov,
podporovalo projekty, ktoré sú zamerané proti diskriminácií ľudí po 50. roku veku,
nepodporovalo projekty, s ktorými nesúhlasia rodičia (napr. sporná učebná pomôcka o homosexualite - je uvedená v celom znení hromadnej pripomienky.
Hromadnú pripomienku môžete (najneskôr do 16. októbra 2013) podporiť elektronicky TU.
Je dôležité, aby sme dali najavo, že nám na ľudských právach záleží a žiadali ministerstvo, aby presadzovalo overené a skutočne dôležité ľudské práva. FVO je presvedčené, že je treba predovšetkým chrániť najviac zraniteľné skupiny, najmä nenarodené deti a starších ľudí.
Ďakujeme Vám za podporu spoločnej veci.
Martin Dilong a Pavol Kossey
www.postoy.sk/FVO-pripomienka-ludske-prava

Podľa vyhlásenia ministerstva socialistickej vlády SR premiéra R. Fica štvavá kampaň organizovaná odporcami ľudských práv zastavila práce na Celoštátnej stratégii ľudských práv. Denník Pravda za vinníkov označil „odmietavé reakcie katolíckych biskupov a kresťanských mimovládnych organizácií proti začleneniu práv homosexuálov do dokumentu“. Podobne sa vyjadril aj denník Sme. Toto ťaženie v mnohom pripomína nedávnu totalitu.
Základným, a s kresťanstvom spoločným princípom demokracie je rovnosť občanov pred zákonom, a dodržiavanie základných ľudských práv, z ktorých prvým je právo na život, a sloboda spojená s osobnou zodpovednosťou za svoje konanie. Keby niekto v tomto diskriminoval ľudí s homosexuálnou orientáciou, všetci demokrati a kresťania by mali usilovať o nápravu. Súčasné ľavicové a liberálne vlády spolu s aktivistami LGBT však pod heslom odstránenia diskriminácie homosexuálov presadzujú komplex opatrení, ktoré škodia spoločnosti a vedú k nedemokratickým privilegiám jednej menšiny a ideológie, a diskriminácii tých, ktorí majú na tieto veci iný názor. Robia to aj manipulatívnym zneužívaním a prekrúcaním významu slov diskriminácia a tolerancia.
Skutočná diskriminácia
Diskriminácia je, keď sa niekomu z rasových, náboženských alebo iných podobných dôvodov vrátane pohlavia a orientácie znemožní občianska rovnosť a základné ľudské práva na život, slobodu, zdravie, vzdelanie, zamestnanie, cestovanie, narábanie s vlastným majetkom. To robili desaťročia komunisti všade, kde sa dostali k moci. Ničím takým na Slovensku netrpí nikto z dôvodu inej sexuálnej orientácie. Napriek tomu členka Rady vlády pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť A. Mesochoritisová tvrdí že „situácia v ochrane LGBTI ľudí je veľmi nízka, SR nemá žiadne zákony, ktoré by ochraňovali LGBTI ľudí, nemáme žiaden výbor, ktorý by ich záležitosti začal riešiť". Ako jediný konkrétny dôkaz uvádzajú, že tu neexistuje právny štatút pre partnerstvá osôb rovnakého pohlavia. Jasné argumenty proti „právam“ na adopcie detí a manželstvo homosexuálov uviedol vrchný rabín Francúzska Gilles Bernheim tu: www.postoy.sk/node/3876
Nedemokratickou nerovnosťou skutočne trpia iné skupiny občanov. Väčšina pri ponovembrovej privatizácii. Drobní slušní podnikatelia sú diskriminovaní štátom voči finančným žralokom. Tí čo nemajú gorilie kontakty a prostriedky na úplatky voči tým, čo ich majú. Mnohých diskriminuje biedna vymožiteľnosť práva. Mnohí, aj kvalifikovaní, nemôžu získať zamestnanie lebo sú "starí" 40-50 roční. (aj za Fica v školstve prepúšťajú riaditelia skúsených učiteľov, a prijímajú mladých aby ušetrili na platoch) Súkromné a cirkevné školy diskriminujú zákony, ktoré schválila vláda R. Fica. Drobných vlastníkov pôdy diskriminuje systém, ktorý im znemožňuje mať úžitok zo svojho majetku, zatiaľ čo iní zarábajú milióny na špekuláciách s pozemkami. Žiadnu z týchto skupín vládny dokument špeciálne nerieši a nespomína ako homosexuálov. Vedenie EÚ, vláda SR a veľké médiá tiež ignorujú fakt, že najprenasledovanejšou skupinou na Zemi sú kresťania.
Falošná diskriminácia
Po páde totalitného režimu v r. 1989 sa schválil lustračný zákon, ktorý mal znemožniť bývalým vedúcim budovateľom protidemokratickej diktatúry zastávať dôležité riadiace štátne funkcie. Nebral ich na zodpovednosť za zločiny režimu, ani im neubral nič z tých občianskych práv, ktoré oni 40 rokov upierali iným. Tento kvalifikačný predpoklad na riadenie štátu budujúceho demokraciu nazvali komunisti diskrimináciou. Aj tým sa odôvodnilo jeho nedodržiavanie, čo im pomohlo fakticky ostať pri moci a korytách, a úspešne brzdiť a škodiť demokratizačné reformy. Tragické dôsledky vidíme v divokej privatizácii, rozkradnutých miliardách, gorilej korupcii, nespravodlivej sociálnej nerovnosti a podnes hroznom stave súdnictva. Podobnou manipuláciou sú aj tvrdenia o údajnej diskriminácii homosexuálov, ktorí zo zákona i v reálnom živote užívajú rovnaké občianske práva ako všetci obyvatelia Slovenska.
Pozitívna diskriminácia
Z humanitných a spoločnosti prospešných dôvodov zvýhodňujeme niektoré skupiny obyvateľov. Napríklad zdravotne postihnutých alebo rodín, ktoré prinášajú deti, s čím sú spojené zvýšené náklady, obmedzenia, zodpovednosť. Aj preto, že zdravá rodina je psychologicky a sociologicky najlepším prostredím pre dobrý vývoj detí. To nie je náboženský výmysel, ale vedecky dokázaná skutočnosť. Proti spravodlivosti, demokracii a obecnému dobru je, keď si takéto a ďalšie výhody zbezpečia politici. mafiáni a zbohatlíci. Napríklad keď môžu na cestách jazdiť a parkovať ešte neobmedzenejšie ako sanitka či požiarnici, ktorým každý uzná, že nemusia „v službe“ dodržiavať dopravné predpisy ako iní.
To, o čo LGBT lobby a jej ľavicovým a liberálnym podporovateľom pod heslom odstránenia diskriminácie skutočne ide, je získanie tej pozitívnej diskriminácie, ktorú má rodina, bez toho, aby prinášali tie hodnoty a niesli tú zodpovednosť ako riadna rodina. Následne už vo viacerých krajinách presadili navyše ideologický diktát vrátane mocenskej zmeny jazyka a kultúry. Niečo podobné sme ešte pred 23 rokmi zažívali pod vedením KS.
Rovní a rovnejší
G. Orwell vo Farme zvierat formuloval protidemokratickú pozitívnu diskrimináciu vetou „Všetci sme si rovní, len niektorí sú si rovnejší". U nás si to na 40 rokov zabezpečili komunisti mocou aj ústavným paragrafom o vedúcej úlohe KS. Podnes na to doplácame. Zakotvenie špeciálnych „práv“ pre homosexuálov, ktoré sa môžu stať výsadami, vedie k diskriminácii iných podobne ako za komunizmu. Vo viacerých európskych krajinách už na základe takýchto zákonov menia slovník („rodič 1 a rodič 2“ namiesto otec a matka), diskriminujú rodičov, školy a sociálne zariadenia, ktoré takto odmietajú učiť. Robia to cenzúrou „politickej korektnosti“, a od predškolských zariadení výchovou detí, ktorá oslabuje a relativizuje ich morálku. Komunisti to robili pod heslami sociálneho pokroku, dnes to robia s heslom tolerancie, ktorá je však tvrdo netolerantná ku všetkým, čo s tým nesúhlasia. Vo Francúzsku už niekoľko sto ľudí zatkli, viacerých zbili a uväznili za pokojne verejne prejavený nesúhlas s touto ideológiou. (Poučenie z krízového vývoja francúzskej demokracie, www.postoy.sk/node/4266 )
Znemožniť kritikov
Keď Charta 77 a občianska iniciatíva Bratislava Nahlas svojimi dokumentami kritizovala konkrétne chyby režimu, komunisti znemožnili v médiách ich zverejnenie, a kritiku označili za štvavú kampaň nepriateľov pracujúcich a socializmu. Ministerstvo socialistickej vlády R. Fica na svojej stránke 5.9.2013 zverejnilo „Stanovisko MZVaEZ SR k štvavej kampani proti stratégii ľudských práv“. V ňom za 1. prekrútili kritiku jednej konkrétnej časti vládneho programu na odmietanie celej stratégie na obranu ľudských práv, čo je hrubé zavádzanie a vyvolávanie negatívnych emócii voči autorom tejto kritiky. Za 2. všetky výhrady voči dokumentu označili za štvavú kampaň, pričom ani slovom nespomenuli kvalifikované a vecnými argumentami podložené pripomienky viacerých aktivistov, a organizácií vrátane KBS a Evanjelickej Cirkvi a.v. Za 3. oprávnene odsudzuje „nadávky urážajúce ľudskú dôstojnosť, obviňovanie z pedofílie, korupčného správania a vyhrážanie sa fyzickými útokmi“, ale manipulatívne naznačuje, že všetci kritici sú takíto, a že iba takýto „neprípustný nátlak fanatických odporcov ľudských práv“ zabrzdil vypracovanie celoštátnej stratégie ochrany ľudských práv.
Mediálna manipulácia
Denník Pravda to v štýle svojej komunistickej minulosti pritvrdil obsiahlym komentárom, ktorého hlavnou myšlienkou je tvrdenie, že „katolícka cirkev rozdúchavaním nenávisti proti LGBTI komunite odpútava najmä pozornosť od vlastných káuz.“(9.9.2013) Pravda klame že „sa náboženské organizácie ozvali až o päť minút 12“. Viacerí dokument kriticky a vecne pripomienkovali už niekoľko mesiacov. Neboli to iba náboženské organizácie, a KBS oficiálne dodala pripomienky v júli, o čom SME referovalo článkom „Cirkev žiada, aby vláda obišla práva homosexuálov“. (26.7.2013) To tiež nie je pravda, lebo Cirkev nežiada obísť práva homosexuálov, ale aby štát ich špeciálnym vyzdvihnutím neoslabil práva väčšiny, a postavenie prirodzenej rodiny. Tvrdenie že „od čias, čo sa začali formovať ľudské práva, stála cirkev vždy proti nim“, ktorým článok vyvrcholil, už dokonale spĺňa heslo nacistického šéfa propagandy Goebbelsa, že tisíckrát opakovaná lož sa stáva pravdou.
Nosiť komunistické symboly a vysmievať sa verejne z Cirkvi, veriacich a pápeža, je v celej Európe dovolené, a robia to aj „dúhoví“ a pro-potratoví aktivisti. Ale kritický názor na homosexuálne správanie a jeho propagáciu sa vyhlasuje za homofóbiu a politicky nekorektný zločin netolerantnosti. Totalitné režimy ovládali spoločnosť aj cenzúrou a monopolom na informácie. Dnes to „soft“ formou robia aj ľavicové, liberálne a komerčné médiá, ktoré demonštráciu tisíc „dúhových“ publikujú na prvých stranách, ale opakované niekoľko stotisícové manifestácie proti takýmto „homo – zákonom“ vo Francúzku ignorovali rovnako ako státisíce až milióny mladých, ktoré chodia na radostné stretnutia s pápežom.
Postoj Cirkvi
Rovnako ako pri téme ochrany života, aj tu sa viacerí snažia vyvolať dojem, že za odporom k tejto "modernizácii" sú iba náboženské dôvody Cirkvi a kresťanských fanatikov. Neochotu prijať či vyvrátiť vecné argumenty a diskutovať o nich zakrývajú vyťahovaním s vecou nesúvisiacich chýb Cirkvi od stredoveku až po kauzu odvolania arcibiskupa Bezáka. To im uľahčujú tí kresťanskí aktivisti, u ktorých horlivosť naozaj prerástla do netolerantného fanatizmu, a neschopnosť vecných argumentov nahrádzajú vyhrážkami pekelným ohňom. Tvoria menšinu, ale niekedy je ich najviac počuť.
Za komunizmu skrývali túto manipuláciu poukazovaním na "pokrokových duchovných" z PiT. Teraz Pravda napísala: „Pápež František sa pred časom vyjadril na adresu homosexuálov veľmi ústretovo. Vyhlásil, že nemá právo súdiť niekoho pre inú sexuálnu orientáciu a gejovia by podľa neho nemali byť odsúvaní na okraj spoločnosti." Tu však nejde o znemožnenie „odsúvania“, ale o morálku a privilégiá. Francúzska vláda tento legislatívny proces prezentovala ako „projekt zákona“. Kardinál Bergoglio tento výraz v rovnakom kontexte v r. 2010 komentoval : „To nie je projekt zákona, ale 'manéver' otca klamstva, ktorý sa snaží zasiať zmätok a pomýliť Božie deti“. Tak ako Cirkev a väčšina kresťanov, ani pápež František nesúhlasí s diskrimináciou nikoho, a určite by odsúdil vyhrážky a osočovania ministra Lajčiaka. Ale "zrovnoprávniť" zväzky homosexuálov s normálnym manželstvom a prezentovať ich ako vzor od škôlky spolu s voľným sexom bez zodpovednosti zásadne odmieta.
Slovenským kresťanom, ktorí nepovažujú komunistickú minulosť za problém, volia socialistov, a za jediné ohrozenie národa považujú liberálov treba pripomenúť, že tak ako v iných krajinách, aj tu presadzujú túto „liberálnu“ agendu “národne cítiaci“ socialisti R. Fica.
Cui bono ?
Otázka komu to prospieva patrí k najdôležitejším. Biblický prorok už dávno napísal, že nespravodliví sa snažia zničiť spravodlivého, lebo je výčitkou ich svedomiu a konaniu. Tí, ktorí robia niečo, čo spoločnosť považuje za nesprávne, sa usilujú zmeniť tento názor spoločnosti. Ukážkovým príkladom je pornobiznis a všetky jeho odrody. K najúčinnejším spôsobom patrí zmena zákona. Keď sa k tomu pridá formálne odbremenenie od záväzkov svedomia a osobnej zodpovednosti, spojené s materiálnymi sľubmi, výhodami a pôžitkami, účinok je veľký. Dôsledky sme videli za Hitlera a Stalina, ktorých nacionálno-socialistický a komunistický režim na roky prijala, a aspoň nepriamo podporovala väčšina obyvateľstva.
Mimo hlavných a komerčných médií nájdeme informácie o tom, že „Táto globálna sexuálna revolúcia je v réžii mocenských elít. Patrí medzi ne aj OSN, EU, s množstvom svojich agentúr; nadnárodné spoločnosti … veľké nadácie … extrémne bohatí ľudia .. mimovládne organizácie ako Medzinárodná federácia pre plánované rodičovstvo a Medzinárodná asociácia LGBT.“ … „Všetci títo pôsobia na najvyšších mocenských úrovniach s obrovskými finančnými zdrojmi. A majú jeden spoločný záujem: redukovať rast populácie na našej planéte. Potraty, antikoncepcia, LGBT – to všetko slúži tomuto jedinému cieľu.“ ( Nemecká sociologička Gabriele Kuby,www.postoy.sk/node/4367, Zrno 36/2013) To je však tragický omyl. Táto stratégia vôbec neovplyvní niektoré veľké a problematické skupiny obyvateľstva, napríklad moslimský svet a našich neprisôsobivých občanov. Čiže sa tým zredukuje iba stredná vrstva demokratickej (post)kresťanskej euro-americkej civilizácie.
Diskreditovanie rodiny a „tradičnej“ morálky prospieva tým, ktorí rôznym spôsobom manipulujú ľuďmi. Totalitní politici a ideológovia, reklamný priemysel, sexuálny biznis, bulvár, šíritelia narkotík a hazardných hier. Deti, ktoré vyrastajú v zdravej prirodzenej rodine sú psychicky zdravšie a odolnejšie, majú jasnejšie morálne postoje a väčšiu schopnosť konať podľa nich. Preto tak ľahko nepodľahnú ich vplyvu. Sú aj zdravším základom spoločnosti a kultúry, s menšou kriminalitou, promiskuitou a chororobnosťou na AIDS. To je veľmi rozumný a obecne prospešný dôvod nepodľahnúť týmto tlakom.
Pavol Martinický's blog

Prečo nové „ľudské práva“ vyľakali občanov i politikov?
Čoho sa zľakli občania v pripravovanej stratégii rozvoja ľudských práv
Paradoxne, nové „ľudské práva“ sa stali tým faktorom, ktorý zmobilizoval verejnosť, aby jej zástupcovia jednali o hrozbách, ktoré z týchto pripravovaných ľudských práv vyplývajú.

Zástupcovia občianskych iniciatív, združení a politici sa minulý týždeň v Bratislave zaoberali materiálom, ktorý vypracovala komisia menovaná Ministestvom zahraničných vecí.

Tento materiál sa nazýva Národná stratégia rozvoja ľudských práv na Slovensku a obsahuje na prvý pohľad neškodné pojmy, ako právo na dôstojný život, genderová ideológia, ľudské práva LGBTI osôb a právo na vzdelanie.

Tieto pojmy sa však ukážu v inom svetle, akonáhle sa začne skúmať ich obsah. Z pojmu „právo na dôstojný ľudský život“ sa po jeho analyzovaní vykľuje právo na eutanáziu a potrat. Najprv sami o sebe rozhodnete, že váš život už nie je dosť dôstojný a chcete spáchať eutanáziu, no po čase, tak ako je to dnes už v Holansku, o vás rozhodnú iní. Spočiatku rodinní príslušníci (v Holandsku môže o eutanáziu požiadať aj 12 ročné dieťa so súhlasom rodiča; alebo v prípade nemluvňaťa o tom rozhodnú samotní rodičia na návrh lekára, ak sa zhodnú, že život ich dieťaťa nie je dostatočne dôstojný). V ďalšej fáze už o tom, či váš život je alebo nie je dôstojný, rozhodne nezávislý orgán, ktorý v prípade, že váš život bude z jeho pohľadu nedôstojný, nariadi vám eutanáziu; alebo prehlási, že čakané dieťa sa môže narodiť s vrodenou chybou, ktorá mu znemožní uplatniť si “právo na dôstojný život”, a preto nariadi tehotnej matke potrat.

Z rovnakého súdka je aj genderová ideológia, ktorá trvá na tom, že sa nerodíme ako muži a ženy, ale každý si môže určiť svoj rod (v Austrálii ich poznajú 22) podľa toho, ako sa kto cíti (bisexuál, lesba, neutro a podobne) a následne užívať zvýšenú ochranu ako príslušník sexuálnej menšiny: mužom poskytuje právo dožadovať sa možnosti používať ženské spoločné sprchy alebo wc, pretože sa cítia ako ženy a naopak. Pohlavie tu nezohráva žiadnu úlohu, a to či sa správame žensky alebo mužsky je len dôsledkom stereotypných sociálnych konštruktov. Táto ideológia za pomoci Juvenilnej justície má potenciál úplne rozložiť rodinu.

Juvenilná justícia je na jednej strane súhrn pravidiel, ktoré občanom zakážu akékoľvek fyzické tresty voči svojim deťom (ani capnutie po zadku, alebo zatrasenie), zakáže všetky psychické tresty (pokričanie na dieťa alebo jeho oddelenie od ostatných, kým sa neupokojí), čím znemožni výchovu dieťaťa. Súčasne je dieťa nabádané, aby na rôzne na to zriadené linky pomoci udávalo svojich rodičov, ktorým bude následne odobraté

Zákon umožňuje sociálnym pracovníkom vstup do obydlia a odobratie detí, čo sa pripravuje už aj na Slovensku a ich určenie na pobyt v ústave alebo adopciu. Tieto práva sú už široko rozvinuté v Británii a Škandinávii a obeťami sú už aj prvé slovenské deti z rodín (pozri viac), ktoré sa tam vysťahovali za prácou. Napríklad v Nórsku je z celkového počtu milión detí takto odobratých 200.000, čo vylučuje predpoklad, že by šlo iba o deti týrané, alebo deti zo sociálne zanedbaného prostredia, okrem iného aj preto, že Nórsko je jednou z najbohatších krajín na svete.

Jedným z produktov Juvenilnej justície je aj nórsky masový vrah Breivik, ktorý bol odobratý svojej matke, v náhradných rodinách zneužívaný a znásilňovaný, čo mohlo mať vplyv na jeho neskoršie konanie. Aj zo Slovenska, kde sa tak nedeje zatiaľ masovo, sú známe početné prípady, najmä z adopcií slovenských detí do Talianska, kde tieto deti boli znásilňované, zneužívané, alebo jednoducho zmizli, pričom sa predpokladá, že boli svojimi adoptívnymi rodičmi predané na orgány. Ministerstvo po prevalení sa niekoľkých takýchto škandálnych adopcií dočasne zastavilo možnosť poskytnúť deti na adopciu do Talianska.

„Ľudské práva LGBTI osôb“ zas asi najviac vrások narobia cirkvi. Ak sa napríklad veriaci homosexuáli budú dožadovať sobáša v kostole, kňaz, ktorý odmietne takýto sobáš vykonať, tak vlastne poruší ich základné ľudské právo. Je jednoduché si domyslieť, že sa následne obvinený z homofóbie ľahko ocitne vo väzení. Samotný pojem ľudské práva LGBTI osôb je logický nezmysel. Ľudské práva boli vždy chápané ako univerzálne práva, ktoré si môže nárokovať každý človek. LGBTI práva si však môže nárokovať iba úzka skupina ľudí a tým rozbíjajú koncept ľudských práv. Na tomto princípe by mohli o uzákonenie svojich práv ako základných ľudských práv požiadať všetky skupiny osôb, ktoré sa cítia byť znevýhodnené (napríklad mnohopočetné rodiny, majitelia psov a ktokoľvek ďalší).
Čerešničkou na torte je, že sa deti o možnosti výberu rodu ako aj o svojich právach voči rodičom majú vzdelávať v škole a v predškolských zariadeniach. Teda má byť zabezpečená výchova v duchu týchto pripravovaných nových „ľudských práv“. Ministerstvo zahraničných vecí už prispelo finančnou sumou 15.000 eur na novú knihu o LGBTI právach, ktorú chcú ponúknuť do škôl už tento rok.
Tieto hrozby, prichádzajúce zo západnej Európy prostredníctvom orgánov a inštitúcií EÚ, tak vyburcovali verejnosť. Premiérovi Ficovi bol zaslaný list, ktorým Fórum života zastúpené Marcelou Dobešovou a ďalších 68 organizácii žiada zastavenie tejto stratégie.
“Ani pri najlepšej vôli nemôžeme prijať a podporiť pripravovanú stratégiu,” uviedol František Neupauer, predseda združenia, v ktorom sa spája 35 organizácii. “Krátky časový úsek na pripomienkovanie, zahmlené pojmy bez jasného významu, ako aj chýbajúce právne zakotvenie v slovenskom a medzinárodnom práve sú dôvodmi, ktoré nás nútia odmietnuť stratégiu vznikajúcu pod rezortom zahraničných vecí.”
zdroj: www.hlavnespravy.sk