JÚL - MESIAC PREDRAHEJ KRVI NÁŠHO SPASITEĽA JEŽIŠA KRISTA (krátka meditácia)
Na základe Božieho slova vieme, že naša spása bola dosiahnutá Baránkovou krvou. Tejto krvi sa pripisuje nekonečná hodnota, pretože pojem vykúpenia a zadosťučinenia, ako ho uskutočnil Ježiš Kristus, je neoddeliteľne spojený s nekonečnou hodnotou. Ak sa teda Krvi ako takej pripisuje nekonečná cena nášho vykúpenia, je to možné len vtedy, ak je Krv hypostaticky, čiže osobne, spojená s osobou Božieho Syna. Zo slov viacerých všeobecných koncilov, ktoré definujú, že náš Pán mal úplné a celistvé ľudské telo, zo svedectva Písma, ktoré pripisuje našu spásu Drahocennej krvi (svedectvo Písma zopakoval Klement VI. vo svojej jubilejnej bule z roku 1349), môžeme vyvodiť záver, že Drahocennej krvi možno vzdávať tú istú úctu, aká sa vzdáva Najsvätejšiemu Srdcu Ježišovmu. Obe boli totiž osobne spojené s Božím Synom.
Prejdime k svätej omši. Keď kňaz pri oltári vysloví tie pamätné slová: "lebo toto je kalich mojej krvi" a podobne, čo sa vlastne deje? Aby sme na to odpovedali, musíme sa vrátiť k Poslednej večeri, pretože to, čo urobil Ježiš pri večeri, robí kňaz pri omši. Keď v ten najslávnostnejší večer Ježiš vzal do svojich svätých a ctihodných rúk kalich s vínom a povedal: "Pite z toho všetci, lebo toto je moja krv novej zmluvy, ktorá sa vylieva za mnohých na odpustenie hriechov" (Lk 26, 2), čo sa vlastne stalo? Ježiš ako Boží Syn nemôže povedať nič iné ako pravdu. Keď teda povedal: "Toto je moja krv", nastala veľká a úžasná zmena, jediná udalosť svojho druhu v doterajších dejinách sveta. To, čo po týchto slovách držal v rukách, už nebolo víno. Nie, bol to kalich, ktorý obsahoval Jeho najdrahšiu krv. Pod zjavom vína sa nachádzala, ako učí Tridentský koncil, Kristova vlastná Krv - a spolu s Krvou aj jeho Telo, Duša a Božstvo. Pri Večeri sa Krv vylievala mysticky alebo symbolicky oddeleným posvätením vína a chleba. Tým sa symbolizovala krvavá smrť zajtrajška. Pri svätej omši platí to isté, pretože svätá omša zopakuje to, čo Kristus urobil pri Večeri. Omša a Večera sú podľa Melchisedechovho obradu nekrvavou obetou; obeta kríža je podľa Áronovho obradu krvavou obetou.
Po Večeri Pán Ježiš pokračoval v obetovaní seba samého svojmu večnému Otcovi. Krvavý pot v záhrade, bičovanie, korunovanie tŕním - to všetko boli výstupy toho veľkého obetného prúdu lásky, v ktorého červenom prúde boli hriechy sveta zmietnuté ako nánosy v rozvodnenej rieke. Potom na Kalvárii, vo vznešenom finále božskej lásky, bolo Najsvätejšie Srdce vyprázdnené od toho najcennejšieho bremena, očisťujúcej krvi nepoškvrneného Božieho Baránka. V tomto krvavom zavŕšení Spasiteľovej obety sa dosiahlo naše vykúpenie. Vyžadovalo si to len vonkajšie prijatie zo strany Boha, aby táto obeta bola navždy úplná. Zmŕtvychvstaním sa drahocenná krv opäť spojila so svätým telom a pri nanebovstúpení bol Ježiš vzatý do neba, kde sa ako "zabitý Baránok" navždy prihovára za našu vec.
V omši, ako učí Tridentský koncil, máme tú istú obeť, aká bola obetovaná na Golgote; a ten istý, ktorý sa teraz obetuje službou kňazov, ktorý sa vtedy obetoval na kríži, jediný rozdiel je v spôsobe obetovania. Z Najsvätejšieho Srdca sa už nevylieva drahocenná Krv, ale navždy bude tento červený prúd prúdiť cez živé Ježišovo Telo. Vo svätej omši, rovnako ako pri Večeradle, dochádza k mystickému alebo symbolickému vyliatiu Krvi pri samostatnom konsekrovaní vína. Druh vína vo svojom sviatostnom význame bezprostrednejšie označuje Drahocennú krv; hoci, samozrejme, musíme zastávať názor, že celý Kristus je (rovnako) prítomný pod sviatostným závojom ktoréhokoľvek druhu.
V našom duchovnom živote je teda jasné, akú dôležitú úlohu by mala zohrávať úcta k Drahocennej krvi. Duchovný život je možný len vďaka milosti. Milosť však možno získať len prostredníctvom čerpania z veľkej zásobárne Kristových zásluh. A Kristove zásluhy boli získané vyliatím jeho Drahocennej krvi na oltári kríža. Z jeho prebodnutého Najsvätejšieho Srdca sa vyliala šarlátová lavóra, ktorá nasýtila naše hriechy, vykúpila všetkých ľudí, zaslúžila si milosť, vďaka ktorej sme ospravedlnení. Vskutku sme boli vykúpení za veľkú cenu. Kiež by sme všetci mohli "vnútorne pocítiť a zakúsiť" tieto slová sv: Petra: "Viete, že ste boli vykúpení. ... nie za pominuteľné veci, za striebro alebo zlato, ale za drahocennú Kristovu krv."
