Ad Ján Viglaš: Čo by na to povedal patrón katolíckych politikov?

25. 05. 2018 • 12:27

Dariusz Żuk-Olszewski
Prekladateľ, pedagóg a publicista v kresťanských médiách. Okrem iného pravidelne píše pre český katolícky magazín Immaculata a časopis Rozmer, príležitostne pre slovenský portál Postoj.sk či poľský portál Teologia Polityczna.

Začnem rovno bez úvodnej slovnej omáčky. Hlboko nesúhlasím s pánom rektorom Viglašom. Presnejšie s mnohým z toho, čo povedal vo včera zverejnenom rozhovore pre denník Postoj. Nie, nepáči sa mi, že s návrhom zákona, ktorý môže zmenšiť dôsledky neľudského boľševického zákona umožňujúceho vraždy nenarodených ľudských bytostí prakticky beztrestne a bez obmedzenia, prišla strana M.Kotlebu. Nepáči sa mi, že, ľudovo povedané, "vypálili rybník" poslancom, ktorí boli do parlamentu zvolení ako kresťanskí či pro-life aktivisti a určitým spôsobom ich zahanbili. Nepochybne, minimálne ako "bočný produkt" tým zbierajú aj politické body u konzervatívneho voliča. U voliča zmäteného rozporom medzi rečami a skutkami konzervatívnych politikov. Pán rektor sa však nevyjadruje ako politológ, ale ako morálny teológ. A v tom vidím vážny problém.

V rozhovore pre Postoj však okrem mnohých veľmi pozitívnych odkazov podľa môjho vnímania aj, zrejme nechtiac, nepriamo naznačuje, že machiavelizmus v politike kresťanských zákonodarcov je prípustný postoj. V jednej z mnohých definícii je machiavelizmus charakterizovaný takto: "Základom Machiavelliho názoru je fakt, že politika sa odohráva v reálnom svete a nie vo svete morálnom." Čiže tzv. morálny svet musí byť bezvýhradne podriadený reálnemu „politickému“ svetu, politickým cieľom a nástrojom. Pán rektor naznačuje, aspoň ja to tak vnímam, že je dôležitejší politický kontext a dopad na politické spojenectvá a pod., než momentálny morálny odkaz samotného hlasovania. A úplne prehliada to, na čo upozornil už vo svojom blogu profesor Duda – význam svedectva viery kresťanského politika (viac tu: blog.postoj.sk/33526/ad-viglas-a-kde…). Ako významnejší morálny negatívny odkaz pre voliča vníma hlasovanie za návrh predložený kontroverznou politickou silou než negatívny odkaz nehlasovania za zlepšenie stavu ochrany nenarodeného ľudského života. Trocha jeho pohľad na akési poškvrnenenie sa hlasovaním s extrémistami v očiach voličov spochybňuje analýza liberálneho Denníka N spred niekoľkých dní, ktorá uvádza, že za návrhy ĽSNS hlasovali poslanci koalície i opozície (vrátane tých, ktorí boli volení ako kresťanskí aktivisti) už niekoľko krát, pričom išlo o morálne omnoho menej závažné témy.
Zrejme nečítam Evangelium Vitae a Doktrinálnu inštrukciu Kongregácie pre náuku viery o pôsobení katolíkov v politickom živote rovnakou optikou a môžem sa mýliť. Zdá sa mi však, že doktorovi Viglašovi troška uniká jeden podstatný rozmer tohto sporu, ktorý sa rozhorel v našich radoch. Skutočnosť, že poslanci hlasujú za návrh zákona, nie za morálnu autorizáciu strany, ktorá ho predkladá a o ktorej je zrejmé, že jej chýba morálna konzistentnosť a v mnohých prejavoch má blízko k národnému socializmu. A hlasovaním vydávajú svedectvo, či stoja na strane kultúry života, alebo sa lámu pod ťarchou civilizácie smrti.

Zákon má určite ďaleko od dokonalosti a ideálu, ale možno ho pokladať za politicky priechodný kompromis (ak by vopred nebol aj vyhláseniami, aké zazneli v rozhovore odsúdený na neúspech a ak by nebolo obštrukcií zo strany poslancov, od ktorých by sa vo všeobecnosti očakával postoj za takýto zákon). Som presvedčený, že ak by prešiel, výrazne by zlepšil súčasný stav.

Ak by sa podobným uvažovaním, ako v rozhovore pre Postoj prezentoval dp. Viglaš, riadil napr. katolícky právnik, poslanec, politik Tomáš Morus (len tak mimochodom, svätý a pápežom Jánom Pavlom II. označený za patróna politikov), možno by dnes nebol uctievaný ako mučeník a hlasná výčitka nemorálneho panovníka. Ak by napríklad pragmaticky odmietol poukázať v parlamente v pomerne bezproblémovom období svojho života na nespravodlivú a s kresťanskou morálkou nekompatibilnú zničujúcu mimoriadnu daň uvalenú kráľom Henrichom VII. na jeho poddaných. Veď vedel, že aj tak jeho hlas v mori kráľovi lojálnej hlasovacej mašinérie nič nezaváži a teda nemusel svoju kariéru váženého člena parlamentu predčasne ukončiť a mohol urobiť v politike ešte veľa dobrého. Mohol si svoje nehlasovanie prípadne ospravedlniť v mene "vyššieho cieľa" a uchlácholiť svoje svedomie presvedčením, že raz pripraví lepšiu normu a takto môže pracovať na nových politických spojenectvách pre dobro ľudí.

Za vlády nástupcu Henricha VII. sa ten istý Tomáš opäť vrátil do politiky a mohol by až do smrti zastávať ako významný štátnik úrad kancelára (de facto premiéra) Anglicka, ak by svoje politické konanie riadil odhadom šance na úspech. Rozhodol sa však radšej zahodiť sľubnú politickú kariéru za hlavu, ako zradiť Božie zákony. A zaplatil za to vlastnou hlavou, ktorú mu dal dekapitovať smutne slávny Henrich VIII.

A ešte jeden malý historicko-politický exkurz do nie tak dávnej minulosti. Postava pre niektorých historikov možno kontroverzného politika z nášho prostredia. Politika, ktorý však v čase skúšky odmietol prihliadnuť na "odhad šance na úspech". Napriek tomu, že nehlasovanie poslanca Slovenského snemu Jánosa Esterházyho, ktorý sa odvolával na étos katolíckeho politika vo veci tzv. Ústavneho zákona o vysťahovaní Židov v roku 1942 bolo vopred odsúdené na neúspech, poslanec Esterházy sa rozhodol nezachovať sa ako jeho niekoľkí poslaneckí kolegovia, ktorí si chceli zachovať katolícke dekórum a ktorí alibisticky neboli prítomní pri kľúčovom hlasovaní v rokovacej sále. Ako jediný poslanec Slovenského snemu prítomný na hlasovaní v súlade so svojim kresťanským presvedčením nahlas protestoval a nezdvihol ruku za nemorálny zákon, hoci mu to v budúcnosti znemožnilo v parlamente utvárať akékoľvek politické spojenectvá a de facto to znamenalo koniec jeho politickej kariéry.

Pri uvažovaní nad súčasnou situáciou v slovenskom pro-life prostredí a kľučkovaním kresťanských zákonodarcov pred jasným vyjadrením svojho postoja mi nevdojak prichádzajú na myseľ Kristove slová: „Ale vaša reč nech je "áno - áno," "nie - nie". Čo je navyše, pochádza od Zlého.“ (Mt 5, 37)