Anton Čulen
363

Historik František Vnuk: Zasvätenie Ruska Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie (1. časť)

Historik František Vnuk: Zasvätenie Ruska Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie (1. časť)

Dňa 16. marca 2022 tlačové stredisko Svätej stolice oznámilo svetovej verejnosti, že na slávnosť Zvestovania Pána – piatok 25.marca 2022 – na žiadosť rímskokatolíckych biskupov Ukrajiny Sv. otec zasvätí Ukrajinu a Rusko Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie.
Správa vyvolala radosť i prekvapenie. Prekvapenie hlavne z toho dôvodu, že v minulosti pápeži už niekoľkokrát tento akt zasvätenia vykonali.

Druhá časť: Historik František Vnuk: Zasvätenie Ruska Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie (2. časť)

Zasvätenie Ruska Nepoškvrnenému srdcu je výslovným želaním Panny Márie a spomína sa vo fatimskom posolstve niekoľkokrát; od tretieho zjavenia Matky Božej (dňa 13. júla 1917) až po pokračujúce zjavenia sestre Lucii v nasledujúcich desaťročiach. Obsah týchto výziev sa dá zhrnúť do týchto slov Panny Márie:
„Žiadam, aby Rusko bolo zasvätené môjmu Nepoškvrnenému Srdcu a aby veriaci – ako akt zmierenia za hriechy – pristupovali k svätému prijímaniu na prvú sobotu v mesiaci.

Ak sa stane, ako žiadam, Rusko sa obráti a na zemi zavládne pokoj. Ak nie, Rusko rozšíri svoje bludy po celom svete, zapríčiní vojny a prenasledovanie Cirkvi. Mnoho dobrých ľudí bude umučených, Svätý Otec bude veľa trpieť a mnohé národy budú vyhubené. Ale nakoniec moje Nepoškvrnené Srdce zvíťazí. Svätý Otec mi zasvätí Rusko, ktoré sa obráti a na zemi zavládne obdobie pokoja.“

Oprávnene možno povedať, že Rusko je akoby jedným z kľúčových bodov Fatimy. Vo fatimskom posolstve sa ono spomína 22-krát. Veľký apoštol odkazu Fatimy, biskup Pavol Hnilica, to vysvetľuje tak, že v srdci Panny Márie má Rusko osobitne vyhradené miesto a že v Božích plánoch je mu vymedzená dôležitá úloha.

Toto želanie Panny Márie sa však dlhú dobu akosi obchádzalo. A tak sa stalo, že po dvanástich rokoch –13. júna 1929 – sa Panna Mária opäť zjavila Lucii a povedala jej: „Prišla chvíľa, keď Pán Boh žiada, aby Svätý Otec spoločne so všetkými biskupmi zasvätili Rusko môjmu Nepoškvrnenému Srdcu“. Zdôraznila, že toto je želanie Najsvätejšej Trojice. Bohužiaľ, ani táto opätovná výzva nedokázala pohnúť cirkevné kruhy k aktivite.

V máji 1936 mala Lucia ďalšie videnie. Zjavil sa jej Pán Ježiš a znovu ju žiadal, aby naliehala na zasvätenie Ruska Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie. Sestra Lucia, ktorá v tom čase bola už rehoľnou sestrou v kláštore bosých karmelitánok v Španielsku (s rehoľným menom Maria Lucia od Ježiša a Nepoškvrneného Srdca, OCD), poukazovala, že ona robí, čo mohla, ale výsledky sa neukazujú. V bezradnosti hovorila: „Ale Svätý Otec mi neuverí, ak ho Ty nepovzbudíš“. Pán Ježiš jej odpovedal: „Modli sa, veľa sa modli za Svätého Otca. On to urobí, ale bude už neskoro. Ja som zveril Rusko Panne Márii, len ona ho môže zachrániť.“

V kláštornej izolácii sestra Lucia nemala priamy styk so svetom a mohla komunikovať iba prostredníctvom Msgr. José da Silvu, vtedajšieho biskupa v Leirii. Ten síce predkladal jej odkazy Svätému Otcovi Piovi XI., ale zdá sa, že v Ríme nebola ešte dosť dobre pripravená pôda. Vatikánska byrokracia sa stavala k udalostiam vo Fatime – dalo by sa povedať – dosť odmerane a skepticky. Preto Panna Mária dovolila Lucii, aby vyjavila dve časti fatimského tajomstva. Biskup z Leirie ju požiadal, aby mu tento dôležitý odkaz odovzdala písomne a on sa postará, aby sa dostal do rúk Svätého Otca i na verejnosť. Lucia tak urobila v auguste 1941 a vtedy bol už pápežom Pius XII.

Odkaz odovzdaný biskupom Silvom Sv. Otcovi je lepšie známy pod menom „fatimské tajomstvo“. Jeho druhá časť sa vzťahuje na Rusko.

Biskup José da Silva odovzdal toto tajomstvo Piovi XII, a on bol prvý pápež, ktorý zasvätil Rusko Panne Márii. Nevykonal to v tom rozsahu, ako to na želanie fatimských zjavení predložila sestra Lucia. Zasvätil totiž Nepoškvrnenému Srdcu celý svet, čo určite zahrňovalo aj Rusko. A urobil to iba on sám, t.j. bez spoluúčasti ostatných biskupov sveta. Stalo sa tak 31. októbra 1942. Rusko neuviedol explicitne, spomenul ho iba obrazne, alegoricky.

Toto zasvätenie nespĺňalo všetky požiadavky Panny Márie, ale v určitom zmysle zmiernilo Boží hnev. Vieme to z listu odoslaného Luciou biskupom Španielska v lete 1943, v ktorom sa hovorí: „Za tento akt zasvätenia, ktorý Svätý Otec urobil, Pán Ježiš sľubuje, že vojna sa zakrátko skončí. Ale pretože zasvätenie nebolo úplné, obrátenie Ruska sa oddiali. Ak biskupi Španielska nebudú dbať na Božie napomenutia, Rusko sa opäť stane bičom, ktorým Boh bude trestať svet.“

O desať rokov neskoršie – 7. júla 1952 – Pius XII zasvätil Nepoškvrnenému Srdcu národy Ruska vo forme apoštolského listu Sacro vergente anno. List bol adresovaný národom Ruska (“Carrisimis Rusiae populis”). Mariánski ctitelia a viacerí teológovia vrele privítali tento čin Svätého Otca, ale súčasne poznamenali, že ho nepokladajú za formálny akt zasvätenia. Hovorilo sa v ňom:
„Tak ako sme pred niekoľkými rokmi zasvätili celý svet Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie, tak teraz osobitným spôsobom zasväcujeme všetky národy Ruska tomu istému Nepoškvrnenému Srdcu.“

Ďalší akt zasvätenia Ruska Nepoškvrnenému Srdcu vykonal pápež Pavol VI. (dňa 21. novembra 1964). Zasvätenie sa konalo počas zasadania Druhého vatikánskeho koncilu a za prítomnosti úctyhodného počtu biskupov celého sveta.
———–
Nová fáza zasvätenia prichádza s pontifikátom Jána Pavla II.. ktorý vošiel do dejín ako výsostne mariánsky pápež a ktorého biskupským mottom bolo Totus Tuus – Celý Tvoj, t.j. celou svojou bytosťou oddaný Panne Márii.
V úsilí Jána Pavla II. o zasvätenie Ruska významnú úlohu zohral slovenský biskup v emigrácii Pavol M. Hnilica.


V jednom rozhovore s autorom tohto príspevku biskup Hnilica spomína: „Natrvalo mi ostáva v pamäti môj prvý rozhovor so Svätým Otcom Jánom Pavlom II., krátko po jeho zvolení za pápeža v roku 1978. Povedal som mu: „Svätý Otče, ja som presvedčený, že Pán Boh si Vás vybral na Petrov stolec preto, aby ste ako Vašu prvú úlohu spolu s ostatnými biskupmi vykonali akt zasvätenia Ruska Nepoškvrnenému srdcu Panny Márie. Ak sa tak nestane, Váš pontifikát nebude úplný“. A on mi odpovedal: „Pavol, keď získaš biskupov, ja som ochotný urobiť to aj zajtra“.

Treba totiž poznamenať aj to, že opozícia proti aktu zasvätenia bola ešte stále veľká; kúria a viacerí teológovia i kardináli mali výhrady, námietky a rozličné – niekedy až čudné – výhovorky. Raz som cestoval s kardinálom Ratzingerom v lietadle. Sedeli sme vedľa seba asi 3-4 hodiny. Podrobne sme sa rozprávali o historickom zasvätení, ktoré sa odohralo 24. a 25. marca 1984. Pri tejto príležitosti sa mi kardinál zdôveril: „Neviete si predstaviť, koľko ma to stálo prebojovať (použil výraz: durchboxen) slovo zasvätenie, lebo mnohí teológovia boli proti tomu.“

Spomínané zasvätenie 24. a 25. marca 1984 spĺňa v najplnšej miere formálne požiadavky fatimskej výzvy. Konalo sa dňa 25. marca v Ríme, ale deň predtým – 24. marca 1984 – biskup Pavol Hnilica vykonal akt zasvätenia v Moskve, v Kremli, v chráme Nanebovzatia Panny Márie. Históriu tohto odvážneho a posvätného dobrodružstva vyrozprával biskup Hnilica v svojej knihe rozhovorov Fatimské posolstvo a Božie milosrdenstva (Bratislava 2005 s. 105 – 166) a je iba vhodné, užitočné a dôstojné, aby sme si ho pripomenuli.

Biskupovi sa pri jeho vysviacke prideľuje diecéza, ktorá sa mu v Božom mene odovzdáva do správy. Keďže biskupov je spravidla viacej než diecéz, novo-vysvätený biskup symbolicky dostáva správu niektorej z diecéz, ktoré už medzičasom – násilím, alebo prirodzeným vývojom – zanikli. Takíto biskupi sa označujú ako „titulárni“ biskupi. Biskupovi Hnilicovi pri jeho tajnej vysviacke v januári 1951 jeho svätiteľ, rožňavský biskup Robert Pobožný povedal: „Tvoja diecéza sa bude rozprestierať od Berlína cez Moskvu až po Peking.“

V tomto duchu sa Pavol Hnilica vždy pokladal za biskupa umlčanej Cirkvi, Cirkvi pod útlakom komunistickej nadvlády. A preto, keď pápež Ján Pavol II. vyzval biskupov, aby spolu s ním aj oni sa podieľali na akte zasvätenia Ruska v svojich diecézach, rozhodol sa, že on toto zasvätenie vykoná v srdci komunistického impéria, v Moskve. So svojím plánom sa zdôveril len niektorým blízkym osobám.
Pre toto nebezpečné podujatie vzal so sebou svojho osobného tajomníka Lea Maasburga, ktorého len krátko predtým vysvätil za kňaza vo Fatime a ktorý prv než sa stal kňazom, pracoval v rakúskej diplomatickej službe. Plán bol relatívne jednoduchý: cestovať ako turista z Indie do Európy sovietskou leteckou linkou, s krátkou štvordňovou zastávkou v Moskve. Tranzitné sovietske vízum na pobyt v SSSR v dňoch 20. – 25. marca, dostali bez ťažkosti.

Ich cesta sa začala v Bangkoku v stredu ráno 21. marca. Odtiaľ odleteli do Bombay popoludní toho istého dňa. Po dvojhodinovej zastávke pokračovali v ceste do Moskvy, kam prileteli 22. marca o 4. hod. ráno. Po krátkom odpočinku si v ten deň ešte dostihli popozerať nejaké pamätné miesta a budovy v Moskve. Nasledujúci deň navštívili slávny pravoslávny kláštor v Zagorsku (dnes: Sergejev Posad) a na prehliadku Kremľa si ponechali sobotu 24. marca. Leo Maasburg sa medzitým spojil so svojou kolegyňou Mariou N., ktorá pracovala ako úradníčka-tlmočníčka na nemeckom veľvyslanectve v Moskve a ktorá bola v ten deň ich spoločníčkou a sprievodkyňou.

Biskup Hnilica takto opisuje svoje dojmy z udalostí tohto pamätného marcového rána:
„Stále som nemohol tomu uveriť, že stojím v Kremli. Uvedomoval som si však význam toho dňa. Bol to deň zasvätenia celého sveta, ale najmä Ruska Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie. Toto zasvätenie vykonal Svätý Otec v Ríme a ostatní biskupi vo svojich diecézach. Aj ja ako biskup som sa chcel aktívne zúčastniť na tomto zasvätení a vykonať ho v Moskve, v centre „mojej diecézy“.

Ako prvý krok v Kremli som sa rozhodol prečítať modlitbu zasvätenia v kostole sv. Michala. V aktovke som mal stránku z vatikánskeho denníka Osservatore Romano, na ktorej bola uverejnená modlitba zasvätenia, ako ju zložil sám Svätý Otec. Použil som však malú kamufláž: patričnú stránku z Osservatore Romano a omšové texty som vložil do ruských komunistických novín Pravda, takže každý, kto si ma všimol, mal dojem, že čítam moskovský komunistický denník.

S denníkom pred sebou som sa postavil pred oltár sv. Michala a pokojne som odriekal túto prekrásnu zasväcujúcu modlitbu:
“Pod Tvoju ochranu sa utiekame Svätá Božia Rodička!
Keď vyslovujeme slová tejto antifóny, ktorú sa Kristova cirkev modlí od stáročí, stojíme tu dnes pred Tebou, Matka, v jubilejnom roku nášho vykúpenia. Sme osobitným zväzkom zjednotení so všetkými duchovnými pastiermi Cirkvi a tvoríme jeden celok, ako apoštoli tvorili z Kristovej vôle jeden celok a jeden zbor s Petrom.
V zväzku tejto jednoty vyslovujeme slová tohto úkonu a chceme doňho vložiť všetky túžby a úzkosti Cirkvi o súčasný svet.

Pred 40 rokmi, a potom o desať rokov neskoršie tvoj služobník pápež Pius XII. pri pohľade na bolestné skúsenosti ľudskej rodiny, zveril a zasvätil tvojmu Nepoškvrnenému Srdcu celý svet, a najmä národy, ktoré pre položenie, v akom sa nachádzajú, sú osobitým predmetom tvojej lásky a starostlivosti.

Cirkev pamätá na Pánove slová: Iďte… učte všetky národy… Hľa, ja som s vami po všetky dni až do skončenia sveta (Mt 28,19-20) a na Druhom vatikánskom koncile si oživila povedomie svojho poslania v tomto svete.

Matka ľudí a národov, ty poznáš všetky naše utrpenia a nádeje, ty materskou starostlivosťou sleduješ všetky boje medzi dobrom a zlom, medzi svetlom a tmou, čo otriasajú súčasným svetom. Prijmi naše volanie, ktorým sa z podnetu Svätého Ducha obraciame priamo na Tvoje milujúce srdce. Objím láskou matky a vernej služobnice Pána tento náš ľudský svet, ktorý Ti zverujeme a zasväcujeme, súc ustarostení o pozemský i večný osud ľudí i národov.

Osobitne Ti zverujeme a zasväcujeme tých ľudí a tie národy, ktoré toto odovzdanie a zasvätenie nadovšetko potrebujú. Pod Tvoju ochranu sa utiekame Svätá Božia Rodička. Neopovrhni prosbami nás všetkých, čo prežívame časy skúšky.

Matka Kristova! Hľa, sme tu pred tebou, pred Tvojím Nepoškvrneným Srdcom a spolu s celou Cirkvou sa chceme zjednotiť s tým zasvätením, ktorým z lásky k nám sa zasvätil tvoj Syn svojmu nebeskému Otcovi: Pre nich sa ja sám posväcujem, aby aj oni boli posvätení v pravde (Jn 17,19). Chceme sa spojiť s naším Vykupiteľom v tomto jeho posvätení sa za svet a za celé ľudské pokolenie, ktoré v jeho najsvätejšom Srdci má moc získať odpustenie hriechov a vykonať zadosťučinenie.

Sila tohto zasvätenia trvá naveky a zahrňuje všetkých ľudí, všetky národy a štáty. Premáha každé zlo, ktoré duch temnoty je schopný vzbudiť – a ktoré už aj skutočne vzbudil – v srdci človeka v našich časoch.

Ó, ako hlboko cítime potrebu zasvätiť ľudstvo a svet – náš moderný svet – v jednote so samým Kristom! Veď celý svet má byť prostredníctvom Cirkvi účastným na Kristovom vykupiteľskom diele. K tomuto smeruje súčasný rok vykúpenia, mimoriadne jubileum celej Cirkvi.

Buď požehnaná nad všetko stvorenie Ty, služobnica Pána, ktorá si v najplnšej miere poslúchala Božie volanie.

Buď pozdravená ty, ktorá si sa úplne zjednotila s vykupiteľským zasvätením Tvojho Syna.

Matka Cirkvi! Osvieť Boží ľud na jeho cestách viery, nádeje a lásky! Osvieť zvlášť ten ľud, ktorého zasvätenie a zverenie od nás žiadaš. Pomáhaj nám žiť v pravde Kristovho zasvätenia pre celé ľudské pokolenie v tomto dnešnom svete.

O, Matka naša! Keď Ti zverujeme svet, všetkých ľudí a všetky národy, zverujeme Ti aj toto zasvätenie sveta a vkladáme ho do Tvojho materinského srdca.

O, Nepoškvrnené Srdce! Pomáhaj nám premôcť všetky hrozby zla, ktoré tak ľahko zapúšťa korene v srdci dnešného človeka a vo svojich dôsledkoch už zaťažuje prítomnosť a zdanlivo uzatvára cesty do budúcnosti.

Vysloboď nás od moru, hladu a vojny!
Vysloboď nás od nukleárnej vojny, od nepredstaviteľného sebazničenia, od akéhokoľvek druhu vojny!

Vysloboď nás od hriechov proti ľudskému životu od jeho počatia!
Vysloboď nás od nenávisti a od znehodnocovania dôstojnosti Božích detí!
Vysloboď nás od každého druhu nespravodlivosti v spoločenskom, národnom a medzinárodnom živote!

Vysloboď nás od sklonov prestúpiť Božie prikázania!
Vysloboď nás od pokusov vyhasiť v ľudských srdciach iskry Božej pravdy!
Vysloboď nás od nebezpečenstva stratiť vo svedomí rozlišovanie dobra od zla!
Vysloboď nás, od hriechov proti Svätému Duchu!
Matka Kristova, prijmi toto volanie preplnené utrpením všetkých ľudí, preplnené utrpením celých spoločenstiev.

Mocou Svätého Ducha pomáhaj nám premáhať každý hriech: hriech človeka, „hriech sveta“, hriech v každej jeho podobe!

Nech v histórii sveta ešte raz zažiari nekonečná spasiteľná sila vykúpenia, sila milosrdnej lásky. Nech zastaví všetko zlo. Nech zmení zmýšľanie ľudí. Nech v Tvojom Nepoškvrnenom Srdci zažiari svetlo nádeje všetkým ľuďom!“

Je to naozaj krásna a dojímavá modlitba zasvätenia ľudstva Nepoškvrnenému srdcu Panny Márie. Počas nášho pobytu v Moskve som ju odriekal mnohokrát, majúc na mysli hlavne ruský národ, ktorý to najviac potrebuje. Chcel som byť čo najvrúcnejšie spojený so Svätým Otcom, so všetkými biskupmi, ktorí v tomto čase zasväcujú Rusko Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie. Zriedka kedy som cítil také silné spojenie s Bohom ako vtedy.

Keď som dočítal modlitbu a odložil noviny, obrátil som sa na sv. Michala so svojou osobnou prosbou: „Svätý Michal, ty si zvíťazil nad diablom-Luciferom, a tvoja hodina znovu prichádza. Ty sa musíš zasadiť o oslobodenie Ruska. Dosť už bolo zlosti Satana. Ty, knieža nebeského vojska, vyhosti Satana z tejto krajiny a zažeň ho do pekla!“

František Vnuk
Písané pre časopis Kultúra
Historik František Vnuk: Zasvätenie Ruska Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie (1. časť)