Vierolomný F. Mikloško, ktorý krivo svedčil proti arcibiskupovi Jánovi Sokolovi, už útočí aj na biskupa Milana Chautura, druhého otca národa vdp. Mariána Kuffu a vdp. Štefana Mordela. Ak F. Mikloško pripomína vdp. Š. Mordelovi „Nepokradneš” v súvislosti s kauzami Smeru, a pritom sám nevedel vysvetliť vdp. Vladimírovi Juklovi, kam sa podeli materiály, ktoré mal doručiť do ÚPN, tak je to prinajmenšom smiešne
Vierolomný F. Mikloško, ktorý krivo svedčil proti arcibiskupovi Jánovi Sokolovi, už útočí aj na biskupa Milana Chautura, druhého otca národa vdp. Mariána Kuffu a vdp. Štefana Mordela. Ak F. Mikloško pripomína vdp. Š. Mordelovi „Nepokradneš” v súvislosti s kauzami Smeru, a pritom sám nevedel vysvetliť vdp. Vladimírovi Juklovi, kam sa podeli materiály, ktoré mal doručiť do ÚPN, tak je to prinajmenšom smiešne
V istom denníku, ktorý sa aspoň tak hrdí svojím „konzervatívnym“ ako KDH svojím „kresťanským“ a ktorý vydáva liberálna zberba, vyšiel článok z pera vierolomného F. Mikloška pod názvom: Na obranu KDH proti útokom Chautura, Kuffu a Fica. Je to ten istý F. Mikloško, ktorý tu roky rokúce spolu s liberálnou zberbou z týždňa.sk špinil dobré meno, po sv. Metodovi nášho druhého metropolitu, arcibiskupa Jána Sokola, a teraz sa pustil do ďalšieho slovenského biskupa, vladyku M. Chautura.
V šľapajach arcibiskupa J. Sokola, za ktorého bolo na Slovensku postavených množstvo kostolov, kráča odvážne aj súčasný arcibiskup Ján Orosch. To kole boľševikom oči ešte aj dnes.
No vierolomný F. Mikloško v sebe zatiaľ nenašiel ani štipku odvahy a charakteru, aby sa za túto podlosť a ohováranie (8. Prikázanie „Nepreriekneš krivé svedectvo proti svojmu blížnemu“) arcibiskupovi ospravedlnil. Aspoň média žiadnu takúto informáciu zatiaľ nepriniesli.
Ako keby to nestačilo, tak sa pustil aj do 2. otca národa – po Andrejovi Hlinkovi – a Božieho proroka vdp. M. Kuffu, ktorého milostivý Boh poslal ubiedenému a pastiermi opustenému slovenskému národu, aby ho chránil pred ohavnosťami a morálnou zvrátenosťou všetkého druhu. Orol zo žakovskej fary má na Slovensku (ale aj v susednom Česku) obrovskú podporu nielen u kresťanov katolíkov, ale je vo veľkej úcte aj u kresťanov iných denominácii, ba i v Boha neveriacich. Mnohí ho nazývajú Božím prorokom, lebo vidia jeho neuveriteľnú vieru, obetu, odhodlanie, ale aj to, že je mužom modlitby.
Podobne je to aj v prípade odvážneho kňaza vdp. Štefana Mordela. Slovenský národ môže Bohu ďakovať za to, že na orodovanie Sedembolestnej Panny Márie, posiela Slovensku takýchto statočných obrancov svätej Cirkvi, jej učenia, kresťanskej morálky, obrancov národa a dedičstva našich otcov sv. Cyrila a sv. Metoda.
Vierolomný F. Mikloško miesto toho, aby chránil to, čo je kresťanské, národné a sociálne, tak útočí na vyvolených služobníkov nášho Pána Ježiša Krista. A nielen to, ale ešte podporuje aj morálne zvrátenosti a ohavnosti všetkého druhu. Podporuje aj tých, čo sa tieto ohavnosti snažia presadiť vo verejnosti, či priamo do školstva, aby boli demoralizované a prznené od malička už deti, ktoré sú budúcnosťou národa. Tento vierolomný človek by si mal uvedomiť, že nesiaha týmto kňazom a biskupom ani po členky.
Na česť mu neslúžila ani podpora odvolaného emeritného biskupa Róberta Bezáka, ktorý je dnes viac politikom, ako kňazom a svojím chovaním iba dokazuje, že rozhodnutie o jeho odvolaní bolo múdre a správne.
Čo sa stalo, že sa zrazu F. Mikloško po šestnástich rokoch vracia do KDH, ktoré v rozpore s prvotnými ideálmi začalo spolupracovať s politickou stranou presadzujúcou progresivistické neomarxistické teórie, presadzujúce gender ideológiu a globálnu likvidáciu suverenity národov, keď v roku 2008 vylúčil, že by sa ešte kedykoľvek v budúcnosti do KDH mohol vrátiť?
Možno by nebolo zlé F. Mikloškovi pripomenúť začiatky KDH ako aj výzvu k zakladaniu kresťanskodemokratických klubov (KDK). Dňa 30. novembra 1989 sa spontánne, zdola, ľuďmi z aktívneho kresťanského disentu, zrodila výzva na zakladanie kresťanskodemokratických klubov na Slovensku. Vyzývateľmi boli J. Čarnogurský, A. Selecký, H. Ponická, M. Tahy, K. Viktorín, I. Čarnogurský a I. Hoffman. Medzi základnými požiadavkami bola sloboda prejavu, tlače, zhromažďovania, združovania a náboženská sloboda. Na mnohé z týchto základných požiadaviek „Novembra 89“ útočia extrémistickí zástancovia bojového ateizmu (EZBA) a vzbúrenci proti Bohu (VZPB), práve z radov tých politikov, na ktorých strane F. Mikloško dnes stojí.
Vo výzve ďalej stálo: „Napriek ideologickému nátlaku komunistickej strany, sa spoločnosť na Slovensku vo svojej väčšine stále opiera o morálne hodnoty kresťanstva. Doteraz sme nemali možnosť kolektívne vyjadriť svoje predstavy o usporiadaní štátu a spoločnosti. Zdá sa, že nadišla pravá chvíľa. V záujme spontánneho ľudového hnutia, je vznik ustálených organizácií, ktoré ponesú odkaz dneška aj potom, keď toto hnutie opadne. Voľby budú slobodné len vtedy, keď bude medzi kým voliť.
Nazdávame sa, že kresťania majú osobitnú povinnosť prispieť k zabezpečeniu výsledkov dnešného hnutia. Urobíme tak, keď sa navzájom spojíme. Zakladajme kresťansko-demokratické kluby (KDK) v mestách, na dedinách aj na pracoviskách. Kluby by mali vychádzať z týchto ideových zásad: – východiskom pre osobný aj spoločenský život je kresťanský svetonázor, ekumenicky chápaný ako zjednocovacia základňa členov kresťanských cirkví aj iných občanov, ktorí uznávajú kresťanské etické hodnoty – zaručenie plnej náboženskej slobody, zrušenie dozoru štátu nad cirkvami, dodržiavanie ľudských práv – rovnoprávnosť osobného, súkromného a spoločenského vlastníctva, podpora súkromného podnikania, ale odčerpávanie nepriamych ziskov prostredníctvom daní – podpora sociálne slabých občanov zo štátnych prostriedkov aj dobrovoľnou prácou iných občanov, podpora pevných rodinných vzťahov. Kluby by sa mali oboznámiť so situáciou vo svojom okolí, hodnotiť ju z hľadiska týchto ideových zásad a snažiť sa o nápravu nedostatkov”.
V závere signatári uvádzajú: „Chceme, aby sa hnutie kresťansko-demokratických klubov rozvíjalo zdola, na základe skutočného záujmu jeho účastníkov, nie zhora manipuláciou jednotlivcov. …. Nech nám v našej snahe Pán Boh pomáha!”
KDH sa vo svojich začiatkoch tiež opieralo o to, čo je kresťanské, národné a sociálne. Žiaľ, národného piliera sa vzdalo už na svojom zakladajúcom sneme 17. februára 1990 a neskôr bolo proti zvrchovanosti 17. júla 1992 ako aj obnoveniu štátnej samostatnosti 1. januára 1993. Veľká, preveľká škoda.
Teda zhrnuté a podčiarknuté, pán F. Mikloško a celé KDH sa dnes už evidentne odklonilo od základných ideových zásad pre vznik KDK, pre vznik ktorých východiskom pre osobný a spoločenský život bol kresťanský svetonázor a uznanie kresťanských etických hodnôt, dodržiavanie ľudských práv a plnej náboženskej slobody, podpora pevných rodinných vzťahov, a snaha vo svojom okolí z hľadiska týchto ideových zásad sa snažiť o nápravu nedostatkov.
Súčasní KDH-ci sa teda nemôžu čudovať, že sa voči spolupráci KDH s neomarxistickou stranou Progresívne Slovensko ohradili aj zakladatelia KDH.
V knihe 10 rokov kresťanskej demokracie na Slovensku sa o. i. uvádza, že: „Rozhodujúcim podnetom na vznik masových a organizovaných kresťanskodemokratických strán bola encyklika pápeža Leva XIII. z konca 19. storočia Rerum novarum, ktorá otvorene vyzývala katolíkov k účasti vo verejnom teda aj v politickom živote. Našla širokú odozvu aj na Slovensku“.
V tejto encyklike sa nikde nehovorí o tom, že by mali katolíci podporovať morálne zvrátenosti, alebo ohavnosti všetkého druhu, ktoré sú v rozpore so Svätým písmom, Desatorom, Evanjeliom nášho Pána Ježiša Krista, učením Cirkvi obsiahnutom v Katechizme Katolíckej Cirkvi, ale aj s Posvätnou tradíciou.
V knihe sa o.i. uvádza: „Vychádzajúc zo zaužívanej terminológie, KDH je pravicovou stranou, ktorá sa hlási ku kresťanstvu a konzervativizmu s ekonomickým programom sociálneho trhového hospodárstva. Okrem neho sme mali a máme na Slovensku aj iné strany, ktoré sa názvom, či vyhláseniami hlásia ku kresťanskej demokracii, pričom ich predstava o obsahu tohto pojmu je často nejasná, ba nesprávna”.
Po voľbách v roku 1920 predniesol Otec národa Andrej Hlinka známy výrok, ktorý má svoj zmysel i dnes: „Budem pracovať vo dne i v noci do tých čias, kým z červeného Slovenska nebude Slovensko biele, Slovensko slobodné a kresťanské.“ (Andrej Hlinka v r. 1920)
Ak sa teda F. Mikloško a celé KDH rozhodli postaviť na stranu VZPB a EZBA a spolupracovať s politickou stranou presadzujúcou progresivistické neomarxistické teórie, je za gender ideológiu a globálnu likvidáciu suverenity národov, tak je isté, že nestojí na strane ani Boha, ani národa a ak sa nevráti ku svojím koreňom, s veľkou pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou, čoskoro skončí na smetisku dejín.
F. Mikloško je na veľkom omyle, ak si myslí, že: „Pravda bude poražena“. Ježiš Kristus je cesta, pravda a život. On je ten uhoľný kameň, do ktorého ak niekto narazí, doláme sa, ale na koho padne, toho rozdrví!
My, katolíci a všetci občania dobrej vôle, ďakujeme Pánu Bohu za to, že nám na orodovanie Sedembolestnej Panny Márie a sv. Cyrila a sv. Metoda posiela takých odvážnych hlásateľov pravdy evanjelia Pána Ježiša Krista a obrancov svätej Cirkvi, Desatora, morálky a národa, akými sú o.i. vladyka Milan Chautur, otec národa Marián Kuffa, a vdp. Doc. ThDr. Štefan Mordel.
Boh žehnaj Slovensko, aby zostalo verné Kristovi a Cirkvi. Anton Čulen
Použitá literatúra: 10 rokov kresťanskej demokracie na Slovensku, vydalo KDH a vydavateľstvo ARS STIGMY 2001 alianciazanedelu.sk/archiv/16348
Aj u neho platia slová Pána Ježiša - kto je bez viny, nech prvý hodí kameňom. Tento pán, ktorý je až prehnane progresívny, by sa mal pozrieť do svojho oka a vytiahnuť brvno, ktoré tam trčí, až potom môže poukazovať na smietky v očiach iných
