Zázračné uzdravenie Ugo Festa zo sklerózy multiplex na "odporúčanie" Jána Pavla II.
Zázračné uzdravenie Ugo Festa zo sklerózy multiplex na odporúčanie Jána Pavla II.
Po zjavení sa Marija musela ponáhľať do kostola v Medžugorí, aby zhromaždeným tisícom čakajúcich veriacich zopakovala nové posolstvo , ktoré jej zverila Božia Matka. Na chvíľu som vzal Mariju nabok. „Smiem sa ťa na niečo opýtať?“ „No jasné,“ povedala. „Vieš niečo o zázraku Božieho milosrdenstva svätej Márie Faustýny Kowalskej tu v Medžugorí?“ „Ale iste. Je to kostolík v Surmanci, hneď v susedstve.“ Poďakoval som sa a nechal som ju, aby sa vydala do kostola. Kňaz, ktorý ma sprevádzal, chcel ísť s Marijou, a tak som zobral naše auto a šiel som do Surmanci, jednej z miestnych častí, ktorá patrí k obci Medžugorie, v nádeji, že tam nájdem to, čo hľadám.
Keď som došiel okolo 18. tej hodiny, kostol bol ešte otvorený. Sadol som si do lavice a rozhliadol som sa .Čo mal tento kostol v medžugorskom Surmanci do činenia so Židom v Krakove, ktorý hovoril o zázraku, a prečo bol poľský kňaz taký zdesený, že slovo „Medžugorie“ načarbal na lístok len potajomky?
Rozhliadol som sa po kostole- a potom som to videl: Visel tam slávny obraz Božieho milosrdenstva, obraz Ježiša Nazaretského , tak, ako sa údajne ukázal Márii Faustyne Kowalskej, aby jej prikázal dať namaľovať obraz podľa vzoru tohto zjavenia. Lenže ako sa dostal obraz do Medžugoria a prečo?
Zdvihol som sa a dôkladne som si obraz prezeral. Odrazu stál vedľa mňa starší kňaz. Potichu sa modli pred obrazom. Napokon sa pozrel na mňa a povedal čosi po bosniansky. Keď zbadal, že mu nerozumiem, povedal po taliansky, že chce zamknúť kostol.
„Smiem sa niečo spýtať?“ „No prosím,“ povedal perfektnou taliančinou. „Ako sa sem dostal ten obraz?“ „Zázrak, stal sa zázrak. Pápež Ján Pavol II. ho vyprosil od Boha a potom sa stal zázrak, neuveriteľný zázrak. Preto je obraz tu.“ „Zázrak, a kde?“ „V taliansku.“ Človeče, pomyslel som si. V Krakove sa dozvedám o zázraku. Potom musím cestovať do Bosny, len aby som sa dopátral toho, že sa stal doma v Taliansku, takpovediac pod mojím nosom. „Čo sa teda stalo?“
Zavrtel hlavou. „Je mi ľúto, Svätý Otec….“ „Viem, Svätý Otec nechce, aby sa o tom hovorilo. Nepoviem nikomu nič.“ Trval na svojom. „Je mi ľúto.“ Skúsil som to ešte raz. Vrhol som na neho prenikavý pohľad a potom som povedal: „Neviem, či mi budete veriť, ale poviem vám pravdu. V Krakove som sa dozvedel o tom, ako veľa znamená toto posolstvo Božieho milosrdenstva pre pápeža, a bol to Žid, ktorý mi povedal, že sa mal stať zázrak.“ „Žid?“
„Áno, v gete v poľskom Krakove. Odvtedy hľadám stopu tohto zázraku.“ „Kto vám povedal, že máte hľadať stopu v Medžugorí?“ „Jeden poľský kňaz.“ Krátko sa zasmial. „Skoro by som vám uveril, ale teraz ma klamete.“ „Kňaz sa šialene rozhneval len preto, že som sa ho na zázrak opýtal.“ „A poslal vás sem?“
„Nie, len mi na ceduľku načarbal názov „Medžugorie.“ „Toto vám zasa verím. Niekedy Cirkev nedokážem pochopiť; predovšetkým mnohí Poliaci zaobchádzajú s nami v Medžugorí tak, akoby sme boli banda gangstrov, klamárov a podvodníkov, ktorí robia hanbu Božej Matke. Čo si myslíte, koľkí takí už prišli, čo v nijakom prípade nechceli, aby obraz Božieho milosrdenstva tu bol zavesený?“
„To si viem dobre predstaviť:“ „To má do činenia s pápežom: keby sem predsa aspoň raz prišiel, celá zloba by sa rozplynula. A pritom bol predsa tak blízko, v Banja Luke.“ „Viem,“ povedal som, „bol som pri tom.“ Pápež Ján Pavol II. navštívil Banja Luku 22. júna 2003; Odmietol pozvanie do mariánskej svätyne v Medžugorí, vzdialenej len 250 km.
„Neprišiel z rešpektu pred biskupmi, ktorí nás nenávidia.“ „Jednako isto viem, že pápež sa veľmi zaujímal o to, čo sa tu stalo.“ „Odkiaľ to viete?“ spýtal sa. „Raz mi to vyrozprával pápežov hovorca Joaquin Navarro- Vals.“ „Čo vám vyrozprával? Posaďme sa.“ Sadol som si na lavicu, on vedľa mňa. „Čo vám vyrozprával pápežov hovorca?“ „Boli vtedy na dovolenke v horách a pápežov hovorca Joaquin Navarro- Vals počul, že mladí vizionári dostali od Božej Matky proroctvo, ktoré sa týka pápeža.“
„A čo urobil pápež?“ Spýtal sa Navarra, aké posolstvo to bolo, a on sľúbil, že sa prezvie.“ „A potom?“ „Navarro-Vals na to zabudol. Na druhý deň pápež prišiel k nemu a vravel mu: ,Čo to mám za hovorcu, ktorý zabúda na pápeža a na posolstvo z Medžugoria?“ „A čo sa stalo potom?“ „Navaro-Vals sa ospravedlnil a hodlal posolstvo získať, no zasa na to zabudol. Keď na konci dovolenky leteli späť do Ríma, prišiel pápež v lietadle k Navarro- Valsovi a povedal mu, Čím som si to zaslúžil, že na mňa nemyslíte?“ Navarro-Valsovi to bolo, samozrejme, veľmi trápne. Ospravedlnil sa a na druhý deň to mal pápež na písacom stole.“ „Spomínam si na to posolstvo. Predpovedala, že pápež bude musieť v budúcnosti veľmi veľa trpieť.“ „Presne tak.“
Pozrel na mňa. „Dôverujem vám. Je jeden očitý svedok zázraku, muž, ktorý bol pri tom, keď sa to stalo. Volá sa don Renato Tisot. Nájdete ho v Tridente.“ Po návrate do Ríma som sa okamžite pokúsil zastihnúť dona Renata Tisota. Ten však bol stále na cestách po celom svete; musel som čakať, kým sa vráti. Zavolal som priateľovi na Prefektúre pápežského domu a spýtal som sa ho, či mu niečo vraví meno don Renato Tisot: „Dojemné,“ užasol, „ty ho poznáš?“ „Nie.“ Povedal som. „Nepoznám ho. Nikdy som ho nevidel.“ „Domnievam sa, že v Ríme je málo kňazov, ktorí pre pápeža znamenajú viac ako tento Renato Tisot.“ „Ako si na to prišiel?“
„Stalo sa čosi pozoruhodné. Je to už dávno, muselo to byť začiatkom deväťdesiatich rokov. Jedného muža, ktorý trpel na nevyliečiteľnú chorobu, myslím, že to bola skleróza multiplex, počas generálnej audiencie posunuli na vozíčku k pápežovi. V lone mal položený obraz Ježiša z videnia Márie Faustyny Kowalskej. Pápež pristúpil k nemu a muž na vozíčku mu povedal: „Prosím, pomôžte mi!“ A vieš, čo odpovedal pápež? ,Ty nepotrebuješ pomoc odo mňa, máš predsa na kolenách Ježiša Božieho milosrdenstva. Načo potrebuješ mňa? Obráť sa na Máriu Faustýnu Kowalskú, ona bude za teba orodovať u Boha.“ „A potom?“ „Potom ho poslal k donovi Renatovi Tisotovi do Tridentu. Mužovi na vozíčku povedal, aby tam šiel plný dôvery.“ „A čo sa tam stalo?“
Po niekoľkých týždňoch sa don Renato Tisot konečne vrátil. Kňaz v telefóne pôsobil na mňa dobro a ako nabitý energiou. „Je to pravda, že ste videli zázrak?“ Chvíľu mlčal. Potom potichu povedal: „Áno, videl som zázrak.“ „Pápež Ján Pavol II. k vám poslal muža, ktorý trpel sklerózou multiplex?“ „Áno, volá sa Ugo Festa.“ „Prečo poslal pápež ťažko chorého muža práve k vám?“ „Tento ťažko chorý muž Ugo Festa bol na svojom vozíčku na pápežskej audiencii. Na kolenách mal obraz Ježiša Božieho milosrdenstva“ (viď obrázok). „Viem. A pápež mu povedal: ,Načo potrebuješ moju pomoc, obráť sa na Máriu Faustynu Kowalskú.´ Túto časť príbehu poznám. Ale prečo ho poslal práve k vám do Tridentu?“
„To je celkom jednoduché. Boli sme vtedy jediné spoločenstvo v Taliansku, ktoré sa zasvätilo Božiemu milosrdenstvu. Ináč, boli sme jediným miestom v Taliansku, kde sa uctieval tento obraz.“ „Čo sa stalo potom?“ „Ugo Festa bol plný zášte. Mal vtedy 39 rokov a od detstva bol chorý. Trpel nielen aklerózou multiplex, ale mal aj epilepsiu a nespočetné množstvo iných chorôb.“ „A ďalej?“ „Začal sa modliť. Na svojom vozíku trávil hodiny pred obrazom Ježiša Božieho milosrdenstva. A potom jedného dňa sa to stalo.“ „Čo?“
„2. augusta 1990 sedel v našej kaplnke na svojom vozíčku. Vravel Ježišovi: ,Ak máš moc, tak ma zdvihni, zdvihni ma z tohto vozíčka a daj, aby som chodil.´ Povedal mi, že sa stalo čosi neuveriteľné. Bolo to, akoby Ježiš vystúpil z obrazu, akoby pristúpil k nemu, podal mu ruku a vytiahol ho z vozíčka. Od toho dňa mohol chodiť. Najprv sme si mysleli, že je to náhoda, ale vyšetrovala ho primárka neurológie z Nemocnice svätej Kláry v Tridente Dr. Marcella Piazzová. Povedala, že z lekárskeho hľadiska je to nevysvetliteľné. Bohužiaľ, nebola veriaca; ešte nenašla Boha. Ale povedala: ,Je to zázrak.´ Až potom sme to ohlásili biskupovi Giovannimu Sartorimu. Ten zázrak preskúmal a poslal podklady do Krakova, aby o našom zázraku informoval. Ale najdôležitejšie bolo…“
„Čo?“ „Ugo Festa 19. augusta 1990 kráčal vzpriamene na vlastných nohách na pápežskú audienciu a mohol poďakovať pápežovi Jánovi Pavlovi II. Rozhodol sa, že vďačnosť za tento zázrak prejaví konkrétne. Odišiel do Kalkaty k Matke Tereze a pracoval pre ňu.“ V roku 2004 sa Ugo Festa staral o jedno spoločenstvo ťažko drogovo závislých mladistvých. Žil s nimi a dňa 22. mája 2005 ho jeden z jeho chránencov zabil v spánku. V Tridente ho uctievajú ako svätca.
Podľa knihy Pápež zázrakov Ján Pavol II.; autor Andreas Englisch, preklad SVD Pripravil: Anton Čulen alianciazanedelu.sk/archiv/12597
