toto je druhýkrát tento týždeň, čo mi hrnček vykĺzol z chvejúcej sa ruky a rozlial som čaj. Počujem tvoj povzdych a vidím tvoje nervózne pohyby, keď čistíš následky mojej nemotornosti a prehĺtam slzy. V noci som sa zobudil na mokrej plachte. Prvýkrát po osemdesiatych rokoch. Ráno si neskrýval svoje znechutenie z toho, že si v práčke našiel jasný dôkaz mojej slabosti. Dnes som k večeri nepil čaj. Bál som sa, ale to nič. Ráno sa napijem. Odišiel si do práce a tresol si dverami možno hlasnejšie ako zvyčajne, keď som preberal staré drevené zrnká ruženca medzi prstami. Položil som si do lona, tak ako kedysi teba, keď si bol malý, fotoalbum. Usmejem sa, keď mi na pergamen medzi stránkami stekajú slzy. Na tejto fotke si malým dieťaťom. Sedíš v plienke na koberci. Toľkokrát som ťa prebalil. O pár strán ďalej máš tri roky a práve si na seba vylial celú misku paradajkovej polievky. Ľudia hovoria, že staroba sa Bohu nepodarila, no ja si myslím, že je to veľmi dobrý lakmusový papierik lásky. Tvoj otec
