Duchovné sv. prijímanie
Tridentský koncil hovorí o trojakom spôsobe prijímania: sviatostné, duchovné, sviatostné i duchovné zároveň (sacramentaliter tantum, spiritualiter tantum, sacramentaliter et spiritualiter).
Sviatostné prijímanie – teda reálne pod spôsobom chleba, prípadne obojím. Duchovné prijímanie – túžbou. Možno povedať na diaľku. Ako vnímať: sviatostné i duchovné zároveň.
Sv. Tomáš Akvinský píše, «Kto verí v duchu Cirkvi, ten podľa úmyslu Cirkvi takisto túži po Eucharistii a takisto prijíma.»
Modlitba duchovného svätého prijímania
M. Viller: «Prijmite svojho Pána tak, ako ho prijímali do domu jeho priatelia v Palestíne, v Galilei, s radosťou, ktorú dával najavo Zachej, s horlivosťou Marty, s pozorným mlčaním Márie, s úctou učeníkov z Emauz.
Dajte voľný priebeh citom úcty, vďačnosti, lásky. Netreba na to veľa slov, ba ani veľa myšlienok.
Láske stačí odpovedať láskou s takou zbožnosťou, ako to dokážete. Netreba, aby ste ju prežívali citovo; stačí, aby bola úprimná a vychádzala zo srdca.»
To neznamená, že by tieto okamihy museli byť stále citovo sladké a ľahké.
O sv. Angele z Merici čítame, že prijímala často v duchu, pretože jej zakazovali chodiť denne na omšu. Dosvedčuje, že pritom cítila toľko milostí, ako keby bola v chráme.
***
Teológovia však rozlišujú dvojaký úžitok sviatostí: ten, ktorý spôsobuje sama sviatosť (ex opere operato), a ten, ktorý závisí od vnútornej dispozície, pripravenosti toho, kto prijíma (ex opere operantis).
***
Pri prijímaní, ktoré je iba duchovné, ide pochopiteľne o ten druhý účinok. Neznamená to, že by sa dala prijatá milosť matematicky deliť a počítať.
***
Náznaky tejto zbožnosti čítame už u sv. Augustína.
DUCHOVNÉ SVÄTÉ PRIJÍMANIE.Podľa sv. Augustína
Kto túži po dokonalosti, túži i po onom «chlebe z neba». Mojžiš a Áron jedli mannu, ktorá je symbolom Eucharistie. «Pretože však chápali ten viditeľný chlieb duchovne, duchovne po ňom túžili, duchovne ho okúsili a duchovne sa nasýtili.» Čítame, že nezomrie, kto je tento chlieb (pórov. Jn 6, 51). Toto jedlo je podľa sv. Augustína predovšetkým duchovné jedenie v srdci, nie ústami.» Rozlišuje sviatosť ako viditeľný úkon, a silu sviatosti (virtus sacramenti). Tieto dve veci sa dajú od seba oddeliť.
***
De Ponte píše: «Môže sa stať, že dostanete toľko milostí, koľko ich dostane kňaz vo sviatostnom prijímaní, ak budete prijímať duchovne s veľkou túžbou...» Aby táto túžba bola účinná, treba však, ako vraví Rodriguez a iní, aby sme boli v stave posväcujúcej milosti.
Ako duchovne prijímať?
Hovorili sme o účinkoch duchovného sv. prijímania. Domnievam sa, že sme vás povzbudili k tejto duchovnej aktivite. Možno vás bude zaujímať, ako duchovne prijímať a ako často.
***
V Nasledovaní Krista sa píše: «Zbožný človek môže každý deň i každú hodinu s úžitkom a bez zábrany pristupovať k duchovnému prijatiu Krista.» Faber uvádza, že blahoslavená Agáta od Kríža sa takto spájala s Ježišom až dvestokrát denne a že by bola zomrela túžbou po Eucharistii, keby ju nebol spovedník túto pobožnosť naučil.
***
Tak bol spomenutý počet. Ako z toho vyplýva – možnosti sú neobmedzené. Záleží od snahy a času. Ako a kedy duchovne prijímať?
***
Najvhodnejší okamih na to je pochopiteľne pri večeri Pána, na ktorej sme prítomní a sami neprijímame. Pripravujeme sa v duchu rovnako, ako keby sme išli ku stolu Pána. Spojenie sviatostným symbolom však nahradíme, ako píše Scaramelli, «putom trpezlivej a miernej lásky».
***
Nie je asi vhodné túto zbožnosť podceňovať, ale takisto nie preháňať. Každá túžba sa má vo vhodnom okamihu prejaviť skutkom. Duchovné prijímanie sa dopĺňa sviatostným prijímaním. Toto sviatostné by sa nemalo zanedbať.
***
V tom zmysle je pravdivé aj prirovnanie, ktoré uvádza sv. Alfonz z Liguori o «zlatých nádobách», ktoré znamenajú pristupovanie ku stolu Pána, a o «nádobách zo striebra», ktoré majú znamenať prijímanie duchovné.
fara.brezno.szm.com/…/P67DuchovneSvPr…
