List veriaceho biskupom (KBS) vo veci intronizácie Krista Kráľa Slovenska: Božou pomocou požehnaný a Duchom Svätým riadení nový rok
List veriaceho KBS vo veci intronizácie Krista Kráľa Slovenska: Božou pomocou požehnaný a Duchom Svätým riadení nový rok
Intronizácia Krista za kráľa Slovenska je prejav nás kresťanov, ktorí si Kristovo evanjelium kladieme na úrovni vnútorného človeka a rozhodovania za kráľovské – rozhodujúce slovo nášho postoja.
Jarmo božích prikázaní nám je príjemné a bremeno ich plnenia ľahké, pretože robí náš život duchovne hodnotným, prospešným pre všeobecné dobro života a tak aj šťastným. I keď Kristus pozýva všetkých, nechceme nikoho donucovať rešpektujeme autonómnosť – slobodu v rozhodovaní a v názore, iba považujeme za slušné predstaviť ostatným svoj názor, postoj ku Kristovi a tak aj k svetu, tak ako je slušné predstaviť sa keď idem s niekým neznámym hovoriť, keď ho chcem osloviť.
Ako jednoduchý kresťan hľadajúci cestu, pravdu a plnosť života chcem uviesť čo mi Kristovo evanjelium zjavuje a čo ma na ňom priťahuje. Zjavuje pravdu o existencii Boha ako jednoty troch osôb, a že je jednou z nich. Ďalej zjavuje, že od Boha pochádzajú všetky dary, ktoré človek požíva, vrátane toho najcennejšieho čo máme – života samotného.
Tiež zvestoval nesmrteľnosť a spásu duše človeka v jeho mene a skrze jeho meno a svoj príchod ako vtelenie božskej osoby do ľudského tela za účelom vykúpenia človeka z urážky – odmietnutia Boha a nasmerovaniu človeka k spolupráci s Bohom aby človek mal život v hojnosti.
Vykúpenie robí cestou dobrovoľného sebaobetovania – vydania svojho tela jeho nepriateľom – mučiteľom. Čo ma na ňom priťahuje je jeho láska – súcit s človekom, stotožnenie sa s trpiacimi a spoločensky zaznávanými, sebaovládanie do krajnosti nasmerované k spáse človeka, nedal sa vyprovokovať – zlomiť ani hanobením ani mučením aby zlorečil Bohu Otcovi, naopak modlil sa aby jeho mučiteľom odpustil. V tom ho napodobnil Sv. Štefan. Nakoniec Kristus svojim zmŕtvychvstaním dokázal, že je Bohom.
Intronizáciou Krista za Kráľa Slovenska chápem odovzdanie sa kresťanov Slovenska vedeniu a moci Boha lásky – Kristovi na národnej úrovni. Kristus prišiel na svet a založil cirkev aby sa na zemi rozmohlo Božie kráľovstvo, kráľovstvo spravodlivosti, lásky, pokoja, žičlivosti životu každého človeka ako kráľovstvo vlády dobrej vôle vďačnej Bohu, nie fyzického násilia. To je podľa mňa kresťanstvo. Pravú náuku o takomto kresťanstve nám odovzdali Sv. Cyril a Metod. To ale nemohol zniesť kacír Viching a preto odstránil z nášho územia predstaviteľov hneď prvej generácie nasledovníkov Sv. Cyrila a Metoda údajne drasticky v zimnom období boli nahí odvlečení do cudziny.
No Boh udržoval pravú náuku kresťanskej viery medzi našimi predkami pomocou národne orientovaných kňazov. Tí dosiahli za nesmierne zložitej medzinárodnej situácie na čele s kňazom Tisom intronizáciu kresťanstva na štátnej úrovni a tak bolo Slovensko uchránené od vojny. Kňaz Tiso nakoniec položil svoj život za kresťanskú vieru a za slovenský národ. Je pre mňa divné, že stretám kňazov, ktorí nepátrajú po pravde o Tisovi a preberajú lživé názory nepriateľov Tisa a Slovenska.
Týchto odkazujem na spoľahlivé pramene svedectva historickej pravdy o Tisovi a Slovenskom štáte poskytované hlavne historičkou európskeho významu Emíliou Hrabovec. Preto si myslím, že by sa tento úkon mal odohrať v národnej svätyni v Šaštíne a to v najbližší sviatok zoslania Ducha Svätého.
Intronizáciu na národnej úrovni by mali zorganizovať cirkevní predstavitelia Slovenska – biskupi. Veď čo už lepšie by si mali cirkevní predstavení na Slovensku priať ako kráľovstvo Krista – kráľovstvo pravdy, spravodlivosti, lásky a pokoja bez fyzického násilia. Ide o vnútro cirkevnú záležitosť na Slovensku, ktorá nemôže nikomu uškodiť, ale môže pomôcť Slovensku na základe viery v prísľub Krista: kde sa dvaja, traja a viacerí zhromaždia v mojom mene a jednomyseľne o niečo prosia dostanú to. A jednomyseľná prosba aby na Slovensku zavládlo Kristovo kráľovstvo je vypočutia hodná. Je to naliehavé nakoľko situácia v katolíckej cirkvi aspoň vo mne vyvoláva pochybnosti o jej oddanosti Kristovi.
Nechcem ubližovať ale ani zakrývať a preto ako to vidím najpravdepodobnejšie tak poviem. Keď si účelovo premietnem činnosť cirkvi v poslednom desaťročí tak cirkev mi pripadá ako zmierovateľ kresťanov so zámermi svetovládcov a ich prisluhovačov (nastoliť kultúru smrti – moc antikrista) a pápež František mi pripadá ako misionár rehole globalistov, lebo nielen že si ctí iných bohov (pačamama, bozkávanie bot moslimským hodnostárom), ale aj to čo nám svetovládcovia násilne bez spoločenskej objednávky natláčajú (zatváranie kostolov, očkovanie neoverenou vakcínou) odporúča, odobruje, a tiež zjavne zameriava pozornosť na nepodstatné utópie o ekologickej katastrofe vedúce k ekoterorizmu.
Jeho predchodcovia silou Božieho slova (J.P.II) menili svet k lepšiemu. Podľa mňa nedostatočnou vernosťou Bohu pápeža Františka svetovládcovia menia svet a aj cirkev k horšiemu. Ak to takto ďalej pôjde je namieste otázka nájde syn človeka vieru keď príde? Je to ešte v rámci slušnosti, keď niektorí predstavení cirkvi verejne zastávali vakcináciu, ktorá mnohým poškodila zdravie a doteraz si nepriznali chybu – neospravedlnili sa.
Na záver to stručne vyjadrím slovami básnika: zmráka sa zotmieva sa k noci sa chýli, moci vo svete sa progresívne zmocňujú temné sily – tlačiace na nás kultúru smrti. Hladkanie ľudí v páchaní hriešnosti zatemňuje hriech zneisťuje kresťanov. Namiesto utvrdzovania horlivých kresťanov vo viere sa im dostáva pohany. Je však namieste ukázať cestu nápravy hriešnikom, ktorým Kristus po náprave prednostne otvára cestu do Božieho kráľovstva slovami: väčšia je v nebi radosť nad jedným hriešnikom, čo činí pokánie (nápravu) ako nad 99 spravodlivými čo nápravu nepotrebujú.
Pápež zneužíva vybudovanú stranícku slepú poslušnosť cirkevnej hierarchie, ktorá sa za čias všeobecného uznania cirkvi vo svete do cirkvi vlúdila namiesto oslavy, poslušnosti a vernosti Kristovi. Prosby za plnenie Božej vôle cirkevnými predstavenými sú na mieste, a mali by byť teraz akútne častejšie, no však prosby za úmysly cirkevných predstavených a jednotu veriacich s nimi môžu znamenať zaslepené prianie. Vyvolalo to rozkoly v postojoch cirkevnej hierarchie a aj jednoduchých veriacich. Začali sa liturgické slávenia tradičnej svätej omše a niekde v latinčine s dôrazom na latinčinu, čo ochudobňuje jednoduchých veriacich o myšlienkovú účasť na liturgickej výpovednosti a plnosti pôsobnosti slávnosti.
Z môjho pohľadu je v cirkvi dosť Kristovi oddaných kňazov, ktorí nezatvárali kostoly počas covidu a veriacich, ktorí s pomocou svojho majstra – Krista napravia scestné javy v cirkvi, aby sa dosiahol cieľ čistej obety omše, v ktorej sa vyznáva jedine želanie jednoty s Kristom a oslava Krista a nie vazalstvo cirkevným hodnostárom.
Zbavenie sa vazalstva cirkevnej hierarchii je dnes najakútnejšou požiadavkou nakoľko je tu v hre porušovanie a znehodnocovanie pravdy zjavenej Kristom, ktorú je potrebné odovzdať neporušenú nasledujúcim generáciám, nezdeformovanú tak ako to bolo doteraz po pápeža Františka. Kto chápe Kristovo evanjelium má snahu zachovať Božie prikázania v plnom dosahu a uplatniť ich aj vo výchove vedenej k pohlavnej nedotknuteľnosti pred manželstvom a pohlavnej vernosti po sobáši.
Keď že ide o najsilnejšiu duchovnú silu (pud) stretanú vo svojom vnútornom človeku, jej ovládanie dáva záruku sebaovládania, schopnosť víťaziť nad pokušeniami, bol prijatý v katolíckej cirkvi kňazský celibát, ako znak odovzdanosti Bohu a službe veriacim. Podobne spravili aj rehoľne zoskupenia. Týmto sebaovládaním dávajú garanciu cnostného života a práce pre všeobecné dobro povýšenie lásky k Bohu a blížnemu nad ostatné. Dobrovoľne sa zaväzujú priazňou pre život a oprávnené požiadavky slabých a odkázaných. Seba vymedzujú do životnej skromnosti.
Tak sa katolícka cirkev stala nádhernou perlou medzi náboženstvami. To ale je výtkou a znepokojením pre konzumistov a mamonárov, ktorí sa oddali bezohľadnému pôžitkárstvu, uspokojovaniu zvieracích pudov, lúpežnému hromadeniu svojho majetku, túžia po moci aby to mohli robiť beztrestne, čo sa stáva nakoniec prázdnou márnosťou. Tak mamonári upadajú do hnevu a nenávisti voči tým, ktorí nekonajú ako oni, a snažia sa ich spoločensky potláčať. V dnešnom podaní je to hlavne hlásanie slobody konať zlo, napr. pod rúškom obhajoby práva ženy na potrat, pričom podľa svetových štatistík dochádza k najmasovejším vraždám za naše dane a to tých najnevinnejších v histórii ľudstva.
Každá dobrovoľná odluka človeka od pravdy, spravodlivosti a lásky ho privádza k strate raja. Preto si vážim upozornenia a výzvy statočných kňazov a ľudí, ktorí sa otvorene postavili na ochranu mladej generácie pred zločinmi vo svete cielenými na morálne zranenie a skazu mládeže už od útleho veku. Cez umelo zkoncipovanú ideológiu gender, snažia sa rozleptať históriou overený a Bohom daný návod na použitie ľudského tela pre dobro človeka a chcú ho nahradiť ponukami nepravdivých senzácii, za ktorými sa skrýva znehodnotenie tela človeka na úroveň nepoužiteľnosti sebevraždy človeka.
Ide o vraždy, zranenia telesné a zároveň aj duševné a naviac za naše dane, ktoré sa svojim predurčením majú použiť pre spoločné dobro občanov. Je to príšerný hazard so životom bezbranných, zdravím nedbalých ľudí a peniazmi. Je naliehavé zabrániť pokračovaniu poškodzovania zdravia nezrelých občanov cestou osvety, odpustenia a budovania opatrnosti a obohatenia vedomia nádhernými skúsenosťami uspokojenia z uplatňovania kresťanskej morálky. V tom má hlavne cirkevná hierarchia ale aj všetci kresťania svoje poslanie.
Príkladne to robí kňaz Kuffa ale aj rad ďalších, ktorí s predstihom odstraňujú zaslepenosť a varujú pred záškodníctvom zlomyseľných a mocných a včas obmedzujú ich zámery priamym odhaľovaním ich dopadu na život prostých ľudí. Nech Boh žehná prácu všetkých, ktorí pracujú pre spravodlivosť, slobodu, šírenie kresťanskej morálky medzi ľuďmi a pomôže odstrániť hroziace nebezpečenstvo úpadku života.
Intronizácia Krista za Kráľa Slovenska tak môže byť verejnou prosebnou objednávkou na Božiu pomoc v našich ťažkostiach. Pochválený buď Ježiš Kristus na veky!
Pán Čulen ,ja Vám ďakujem ,že ukazujete pravdu medzi veriacimi ,ich listami,žiadosťami ,naším biskupom, som na vašej strane a prajem Vám a vašej činnosti úspešný a požehnaný koniec apelácie, nie boja, ako by to možno niektorí nazvali, vaša pokora,slušnosť,skôr poslušnosť, svedčia o úprimnosti záujmu o vec, ktorá je úplne samozrejmá a všetkými veriacimi,cirkvi a aj biskupmi jasná a prijatá,…Viac
Pán Čulen ,ja Vám ďakujem ,že ukazujete pravdu medzi veriacimi ,ich listami,žiadosťami ,naším biskupom, som na vašej strane a prajem Vám a vašej činnosti úspešný a požehnaný koniec apelácie, nie boja, ako by to možno niektorí nazvali, vaša pokora,slušnosť,skôr poslušnosť, svedčia o úprimnosti záujmu o vec, ktorá je úplne samozrejmá a všetkými veriacimi,cirkvi a aj biskupmi jasná a prijatá,len môžu to z ješitnosti prijať od veriaceho plebsu ako inšpiráciu na činnosť? Tak to už ja po skúsenostiach po stretnutiach s tímito osobami pre tieto dôvody vôbec neočakávam,tak rád by som sa mýlil, ako už mnoho krát v mojom živote, ...keby aspoň padlo slovo,ďakujeme "BRATIA A SESTRI" ako to hovoria každú svätú omšu v NOM, ale asi to nemyslia celkom tak ako to hovoria, a prehodnotíme to ako biskupi a potom sa vyjadríme , v cirkvi sme si všetci rovní=bratia a sestry, nie hierarchický,to vieme ,ale rovný a hierarchicky zodpovednejší a poverenejší samým Kristom Pánom ,by mohol,mohli, bratom a sestrám pekne a zodpovedne odpovedať a uviesť veci na pravú mieru a ... stačí.
