Kňazi plačú z mnohých dôvodov, pretože sú normálni ľudia. "A nie sú kňazi boží ľudia, prečo by teda plakali?" znela detská otázka. Áno, kňazi sú aj boží ľudia - služobníci , ale sú to predovšetkým normálni ľudia, nie sú rozprávkoví superhrdinovia, rambovia, ani kamene. Sú to totiž ľudské bytosti, ako Ty a ja.
"Ale prečo kňaz plače?" Aj kňazi prežívajú samotu. Sú obklopení ľuďmi, no veľakrát sú sami a zdá sa, že im niekedy nikto nerozumie. Zažívajú nostalgiu aj pre svoju rodinu, pretože sú často mimo blízkych ľudí, niekedy kilometre ďaleko a nemôžu byť s nimi v dobrých aj zlých časoch a musia len dôverovať Bohu.
Aj oni zažívajú nedorozumenia. Musía bojovať, stoja im v ceste mnohé prekážky. Kňaz často nemôže byť ani chorý, cítiť sa unavený, alebo byt' doknca smutný. Ľudia často požadujú, aby bol dokonalý a slúžil. Bez ohľ'adu na to, ako dobre službu robí, vždy ľudia nájdu chybu, ktorú budú kritizovať. Plačú aj z frustrácie, že niekedy aj keď sa snažia dať zo seba maximum, ľudia na nich útočia a kritizujú..
Plaču aj z bezmocnosti, keď sú svedkami bolesti, problémov, choroby, chudoby a utrpenia milovaných ľudí a nemôžu robiť nič iné, len sa modliť, sprevádzať, chrániť, preiavovať súcit a uvedomujúc si, že nedokážu všetkým pomôcť, aj keď sa to od nich očakáva.
Ale plačú aj od radosti, keď žijú svoje povolanie, povolanie lásky slúžiac druhým, keď žnú dobré ovocie svojich misií a vidia božie zázraky.Plačú z lásky, keď dostávajú skutočne aj dobrú spätnú väzbu, aj úctu od dobrých ľudí a keď počúvajú o božej láske vo svojom živote. Kňazi smútia osamote a v tichu, kde sa ukryjú a chránia v srdci svojho Boha. Veľ'akrát kňazi volajú z bolesti za svoje hriechy a prosia aj za Tvoje problémy, hriechy, nešťastia, či trápenia..
Toto je dôvod, prečo sa modlime za všetkých kňazov! A namiesto kritizovania kňaza si kľakni a modlime sa za neho v dobrom, i zlom čase, pretože Ti boli daní ako dar od Boha, aby Ti slúžili.
