Učitelia majte rozum ! alebo Veľká farebná revolúcia vďaka naivným učiteľom pokračuje....
POKRAČOVANIE VEĽKEJ FAREBNEJ MIMOVLÁDKOVEJ REVOLÚCIE
28. 01. 2016 Minulý rok na jeseň začínala prekypovať nespokojnosť ľudí v školstve. Neustále sa zhoršujúce výsledky žiakov v medzinárodnej konkurencii, pokračujúca relatívna stabilizácia učiteľských platov na nízkej úrovni, ale aj zhoršujúce sa materiálne podmienky výuky priviedli aktivistov k myšlienke osloviť politikov ale aj širokú verejnosť s cieľom upozorniť na tento stav a prinútiť zodpovedných aby sa ním zaoberali.
Vznikla občianska kampaň “A dosť!”, ktorej cieľom je: “…upozorniť na krízový stav vzdelávania na Slovensku, ktorý ohrozuje budúcnosť našich detí i celej spoločnosti. Cieľom kampane je donútiť politikov k okamžitému navýšeniu financií do vzdelávania a k naštartovaniu zásadných zmien v školstve. To musí byť prioritou Programového vyhlásenia novej vlády pre roky 2016 ? 2020.”
V tom čase to bola prínosná, odborno-politická diskusia, kde sa zúčastnili nielen aktivisti, ale aj politici a odborníci zo stavovských organizácií. V novembri sa na akcii, poriadanej k tomuto problému zúčastnili zástupcovia šiestich politických strán a aj prezident Kiska
Zhruba na konci roka sa z odbornej akcie stalo politikum. Zástupcovia mimovládok v kampani sa rozhodli pritvrdiť a diskusiu zmeniť na otvorený politický boj.
Trocha odbočím. Pred mnohými rokmi spôsobil živú diskusiu vo verejnosti článok francúzskeho publicistu Vincenta Jauviera, ktorý konštatoval, že v euroatlantickom priestore existuje skupina ľudí, ktorá sa špecializuje na organizovanie tzv. farebných revolúcií. V článku boli popísané techniky a spôsoby ako treba pripraviť a zorganizovať všetko potrebné k zmene vlády. Významnú úlohu v tomto procese hrali aj ľudia a organizácie zo Slovenska.
Zhodou okolností sa minimálne meno Pavla Demeša – a to dokonca na významnom mieste, ocitlo nielen na zozname organizátorov kampane “A dosť!” ale aj v zozname tvorcov revolúcií. Práve preto vzniklo od začiatku podozrenie, že nejde o vec školstva, ale, že aktivisti sledujú iné ciele
V technikách, ktoré boli popísané sa uplatnili obecné marketingové princípy a postupy. Aby bola kampaň úspešná, musí mať logo a úderný názov: “Názov revolučnej skupiny musí byť krátky, nie viac než dvojslabičný, ľahko zapamätateľný, napríklad ako Levi alebo Coca a musí byť silný ako slogan. To bude podpis, ‘značka’ revolúcie”
Názov kampane “A dosť!” je ako vystrihnutý z manuálu tvorcov revolúcií, aj keď príliš originálny nie je. Zdá sa, že sa niekto inšpiroval heslom gruzínskej revolúcie ruží Kmara!, ktoré v preklade znamená Dosť!.
Samozrejme, revolúcia nemôže fungovať bez toho aby nezodvihla ľudí zo stoličiek. Je nutná aktivizácia a na to je podľa tvorcov revolúcie najvhodnejší práve čas pred voľbami. Ako hovorí Pavol Demeš: “Väčšina postkomunistických autokratov pripomína krabov. Majú pevný pancier, ale všetci majú jedno veľmi zraniteľné miesto: chcú dostať legitímnosť vo voľbách… Je to otázka medzinárodného postavenia. A potom sa presviedčajú, že ovládajú masmédiá a bezpečnostné služby. A že sa im nič nestane. Ale ich stratégia má svoje medzery. V priebehu celej predvolebnej kampane, sleduje tlač z celého sveta každý ich krok… Práve v takejto chvíli je možné ich zvrhnúť.”
Hoci situácia učiteľov je biedna, sami osebe by do ulíc nevyšli. Naviac ich vec, napriek snahe aktivistov, nie je vo verejnosti vnímaná ako obecný, ale len úzko profesný problém, takže štrajk učiteľov s veľkou pravdepodobnosťou nebude mať zásadný dopad na zmenu vlády vo voľbách. Ale aj na to podľa jedného aktivistu existuje návod.
Treba: “…naraz začať dve kampane na získanie pozornosti verejnej mienky. Toto je najzložitejšia fáza, ktorá si vyžaduje najväčšiu citlivosť. Cieľom prvej kampane je vysvetliť občanom, v čom spočívajú ich volebné práva a vyburcovať ich, aby volili. Druhým cieľom je odhalenie skorumpovaného a autoritatívneho režimu. Každá kampaň má svoju značku, svoje heslá, svoje letáky? Tieto dve operácie uskutočňuje jedna skupina aktivistov, ale pozor: nesmie sa o tom vedieť. ‘V opačnom prípade prvá kampaň, ktorá musí byť neutrálna, bude prekazená,’ vysvetľuje Dmitrij Potechin.”
Prvou kampaňou je teda kampaň učiteľov a ich štrajk, ktorý má evidentne politické ciele a podľa vyjadrenia predstaviteľa kampane ide o zníženie preferencií Smeru a výmenu vlády.
Čo je však druhá, neutrálna, kampaň? Zdá sa, že by v tomto smere mohla vystupovať kauza odpočtov DPH, o ktorej ako prvý informoval ešte v roku 2014 autor Gorily Tom Nicholson a ktorú teraz vytiahli médiá, keďže je presne v intenciách požiadavky manuálu. Útočí na vedúcich predstaviteľov vlády, ktorú treba zvrhnúť, nemá na prvý pohľad žiadnu spojitosť s učiteľskou kampaňou a ak by bola pravdivá, hovorí o mafiánskom prepojení vlády a organizovaného zločinu. Nádhera! (Teda nie, že by som si myslel, že obvinení ministri sú výkvet poctivosti, to ani najmenej, len sa v tomto prípade až príliš hlasno vynára klasická otázka Cui bono?).
Nemusí to však nijako súvisieť – treba pripomenúť, že práve pred voľbami na seba strany zvyknú vyťahovať najviac špiny ako súčasť predvolebného boja. Známa kauza odpočúvania a nahrávania Richarda Sulíka zo SaS zverejnená pár týždňov pred voľbami a ktorá skoro potopila stranu, je toho krásnym príkladom...
Zaujalo ma, že kauzu prezentoval ekonomický týždenník Trend patriaci skupine Pente. Táto skupina má s vládou skôr neutrálny než pozitívny vzťah, keďže Smer-SD je často obviňovaný skôr zo spätosti so skupinou J&T. Ministerstvo vnútra riadené jedným z obvinených Róbertom Kaliňákom vydalo tlačovú správu, ktoré všetky obvinenia popiera, naviac obviňuje Trend, že si pred voľbami účelovo vymýšľa na základe vyfabulovaných údajov.
Napriek tomu kauza už žije vlastným životom a ďalší denník s účasťou Penty – SME sa do nej veľmi rád zapojil v plnej zbroji. Napriek tomu, že pri akejkoľvek kontroverznej, alebo zaujímavej téme, denník žiada od čitateľov platby, v tomto prípade nie je nič zablokované. Vzhľadom na prax denníka z posledných rokov zakazovať či moderovať diskusiu, je jej povolenie ďalším kamienkom do skladačky. Vyzerá to tak, ako keby sa Penta rozhodla v predvolebnom súboji podporiť opozíciu, aby sa presadili jej favoriti vo vláde. (Tu sa potom vynára otázka – koho vlastne Penta podporuje?)
Denník N je ďalším ohnivkom mimovládkovej podpory v štrajku učiteľov, keďže akcionár ESETu Zajac, ktorý podporil rozbeh denníka väčšinovou akvizíciou, nevylučuje svoju politickú kariéru na Slovensku – ale určite nie s vládou Smeru. Naviac ako sa na jeseň sám vyjadril, podporuje aj zmeny v školstve a vzdelávaní. Trocha ma prekvapilo, že sa ku kauze DPH nejakým angažovaným článkom nevyjadruje, ako má denník vo zvyku. Ale zas na druhej strane, ak sa má dodržať princíp oddelenia káuz, nemusí to byť až také dôležité. Alebo skutočne tieto dve kauzy nesúvisia…
Samozrejme bez najväčšieho podporovateľa tretieho sektora, Bútorovho hovorcu, by mimovládková revolúcia nemohla byť. Andrej Kiska sa dostal na vlne občianskej podpory a podpory neziskoviek tam kde je. Vie kde je jeho miesto, komu je za to vďačný a svoju prácu si vykonáva poslušne a spoľahlivo. Síce občas lezie väčšine svojich voličov na nervy, ale zatiaľ si ešte stále drží dostatočnú verejnú podporu, aby jeho slepá podpora mimovládkam nebila príliš do očí. Jeho podpora kampani a požiadavka aby sa z témy školstva stala absolútna priorita pred voľbami, je presne v intenciách organizátora kampane “A dosť!” Pavla Demeša, ktorého zámer je vytesniť tému utečencov z verejného priestoru.
Ak to teda uzavriem, predvolebný boj, do ktorého sa zamiešali protesty učiteľov javí znaky mimovládkovej aktivizácie. Tieto organizácie určite nestoja mimo politiky, naopak, sú v jej centre a organizujú dianie okolo seba. Bohužiaľ, za svoje dianie sa nikomu z voličov na Slovensku nezodpovedajú. Peniaze od svojich sponzorov, z veľkej časti zo zahraničia, berú nie za obhajobu záujmov Slovenska, ale za presadzovanie politickej línie, ktorá vyhovuje ich donorom. V princípe je jedno, odkiaľ tie peniaze sú, ten základný postoj, záujem Slovenska v tom skrátka nie je. Svojou činnosťou podporujú a korumpujú politikov, menia pravidlá demokratickej súťaže a ovládnutím masmédií likvidujú aj základné slobody. Naviac sú napojení aj na domáce zdroje. Peniaze z tejto podpory, t.j. peniaze daňových poplatníkov používajú na ešte väčšie ovplyvňovanie verejnej mienky, politiky a zákonov bez akejkoľvek kontroly a možnosti odvolania.
Práve preto je dnešný štrajk učiteľov taký kontroverzný. Nie kvôli tomu, že učitelia protestujú a štrajkujú proti nevyhovujúcim podmienkam, ale kvôli tomu, kto ho organizuje a za akým účelom. O školstvo tu išlo možno len na začiatku, dnes už dávno nie. Mimovládky chcú skrátka moc, viac moci.
z komentárov pod: www.hlavnespravy.sk/…/739935 Už som to takto hodnotil - väčšinou vysokoškolsky vzdelaní učitelia sa dali zneužiť politicko-spravodajskou hrou za účinnej asistencie mainstreamu. Je to veľmi priehľadné a byť predsedom vlády - keďže sa už vyjadril, že pred voľbami nebude nič podobné riešiť - viac by som túto akciu nekomentoval, ani sa o ňu nezaujímal. Aj včera som pripomenul, že …Viac
Už som to takto hodnotil - väčšinou vysokoškolsky vzdelaní učitelia sa dali zneužiť politicko-spravodajskou hrou za účinnej asistencie mainstreamu. Je to veľmi priehľadné a byť predsedom vlády - keďže sa už vyjadril, že pred voľbami nebude nič podobné riešiť - viac by som túto akciu nekomentoval, ani sa o ňu nezaujímal. Aj včera som pripomenul, že problém vznikol v 90 rokoch, keď sa cena práce znížila pod minimum na "západe" a ceny sa "zreálnili". Práve vysokoškolsky vzdelaní učitelia by tieto súvislosti mali chápať najviac. Zvýšiť príjem potrebuje akútne väčšina národa, preto je takéto účelové, nevhodné správanie kontraproduktívne. Nie som straník, ale musím vláde priznať, že aspoň sociálnymi balíčkami rieši tento plošný problém. Na margo: Ak sa - hypoteticky - SMER neujme budúcej vlády a spolu s národne orientovanými subjektami nezostaví vládu, nepôjdu výdavky súčasnej kozmopolitnej a málo sociálne založenej opozície na mzdy učiteľov, či sestier, ale vo veľkej miere na migrantov, ktorí tu budú mať neporovnateľne väčšie pole pôsobnosti. Ak sa zrušia sociálne benefity, budú sa mať učitelia a národ lepšie? Na margo: veľmi sa čudujem v tejto súvislosti voličom patrioticky založených subjektov, že /aj vzhľadom na vyššie napísané/ na takýchto fórach na seba útočia a pomáhajú opozičným praktikám. Treba sa správať štátnicky a počítať aj s nutnosťou prierezovej spolupráce po voľbách. Doba je hektická a ak sa sily nespoja, už o rok možno nebude o čom sa prieť, lebo suverénna SR bude celkom v područí niekoho iného ....
