Svätý...B E R N A R D Í N ...Z O ...S I E N Y -františkán -sviatok 20.máj
Najvýznamnejší svätec 15.storočia...Kázal proti sodomii a homosexualite,proti úžere židov,proti ženskej márnivosti a obliekaniu,riešil otázku spravodlivej mzdy robotníkom,zakladal úverové peňažné ústavy,aby ochránil ľudí proti úžere židov a videl v tom hlavný dôvod chudoby a biedy.Zaviedol úctu k Najsvätejšiemu Menu Ježiš...
Meno Bernardín zo Sieny poznalo pred štyristo rokmi (pôvodný text vyšiel prvýkrát v roku 1907) celé Taliansko. Keď prišiel františkánsky kňaz do ktoréhokoľvek mesta, robil tam divy svojimi kázňami. V Miláne uzmieril mešťanov. V Janovskej republike utíšil občiansku vojnu. V Savojsku priviedol ľudí k cnostnému a nábožnému životu. V meste Bergamo boli zakorenené všelijaké povery a on ich vykorenil.
V hornatých krajinách na švajčiarskych hraniciach bol ľud rozdelený na dva nepriateľské tábory, guelfov (prívrženci pápeža) a ghibellinov (prívrženci nemeckého cisára), ktoré proti sebe bojovali – on ich uzmieril. V meste Brescia bola rozšírená nemravnosť – po jeho kázňach prestala. V meste Verona roznietili jeho reči takú lásku k menu Ježiš, že obyvatelia to meno písali zlatými písmenami na svoje domy. V meste Ferrara prestala neslýchaná nádhera v ženských šatách. Benátčanov naučil svedomito kupčiť. V meste Perugia zamedzil krvavým súbojom, ktoré tam boli vo zvyku. V Siene tak dokázal oduševniť jej obyvateľov, že vyzbierali toľko peňazí, že si za ne nádherný chrám vystavali. A ako stal sa tento františkán takýmto blahonosným kazateľom? Čo bolo príčinou, že práve jeho kázne tak divotvorne účinkovali? Bol svätý!
8. septembra roku 1380 sa v meste toskánskom Massa Marittima narodil vo vznešenej a staroslávnej rodine Albizzeschi pôvodom zo Sieny syn menom Bernardín. Keď mal chlapec tri roky, umrela mu matka, v šiestom roku stratil aj otca. Ujala sa ho bohabojná teta a vychovávala ho s opravdivou materinskou láskou. Vštepovala mu do útleho srdca lásku k Bohu a úprimnú úctu k Preblahoslavenej Panne Márii, ako aj milosrdenstvo voči chudobným. Stalo sa však predsa, že raz teta nedala žobrákovi almužnu.
zdroj: flickr.com / Lawrence OP
Malý chlapček zvolal: «Pre Boha, dajme tomu chudobnému niečo, lebo nebudem môcť ani na poludnie, ani večer jesť. Radšej nebudem obedovať, ako by mal tento človek hladný odísť.» Každé ráno bežal do kostola, aby kňazovi posluhoval pri oltári. Každú sobotu postil sa ku cti Preblahoslavenej Panny Márie. Po službách Božích zhromažďoval okolo seba dietky a opakoval im počutú kázeň skoro od slova do slova.
Takto nábožne a cnostne vychovaný išiel v jedenástom roku so svojou tetou do Sieny, aby sa tam na školách zdokonalil vo vedách. Učitelia obdivovali jeho duševné vlohy a jeho zmysel pre každú cnosť. Bol tichý, ústupný, spolužiakmi ctený a milovaný; ale keď začul ľahkomyseľné slovo, rozhorčil sa tak, že sa ho všetci báli. Keď pri hrách žartovali alebo ľahkomyseľne hovorili a on sa blížil, ihneď si medzi sebou šepkali: «Ticho! Bernardín ide.»
zdroj: wikimedia commons
Roku 1400 vypukol v Taliansku mor. A Bernardín objavil vtedy svoju veľkú lásku k blížnym. Pri ošetrovaní chorých pomrelo mnoho lekárov, každý sa staral len sám o seba. Bernardín sa dal dohromady s dvanástimi mladými mužmi a potom chodili od domu k domu, ponáhľali sa z nemocnice do nemocnice, aby chorých opatrovali a tešili, mŕtvych pochovávali. A Boh ich chránil pri tomto diele milosrdenstva: žiaden z nich nezomrel na morovú nákazu. Keď po štyroch mesiacoch mor prestal, rozjímal svätý mládenec dlho, aký stav má si vyvoliť a rozhodol sa, že vstúpi do prísneho rádu sv. Františka. Rozpredal teda svoj majetok a roku 1402 si obliekol kláštorné rúcho.
Po ukončení skúšobného času bol roku 1404 vysvätený za kňaza, v kláštore neďaleko Sieny zložil slávny sľub a venoval sa hlásaniu Božieho slova. Spočiatku bol jeho hlas chripľavý, drsný a jeho kázne nemali veľký účinok. No na skrúšenú modlitbu sa jeho hlas očistil. V prvých rokoch kázaval len po talianskych dedinách a mestečkách. Keď roku 1418 povstali rozbroje a vojny medzi guelfmi a ghibellinmi, bol vyslaný do Milána, kde jeho pôstne kázne vzbudili všeobecnú pozornosť.
zdroj: wikimedia commons
Raz sa ľudia pýtali jedného slávneho kazateľa, prečo jeho kázne neprinášajú také ovocie, ako Bernardínove? Ten im na to odpovedal: «Bernardín je žeravý uhlík, ktorý rozžíha a zapaľuje.» Istí zlostníci očiernili Bernardína u pápeža Martina V. – vytrhli niektoré slová z jeho kázní a použili ich pre svoj zlostný cieľ tak presvedčivo, že mu pápež kázanie zakázal. Bernardín bol poslušný, nereptal. Avšak pápež sa čoskoro presvedčil o jeho nevine a chcel ho povýšiť. Ponúkal mu biskupskú hodnosť v Siene, Ferrare a Urbine. Bernardín však prosil, aby bol ponechaný vo svojom ráde. A potom zase chodil po Taliansku a neohrozene prednášal kázne.
V roku 1427 mal Bernardín v Siene celú kázeň proti sodomii a vo svojej reči tento hriech priamo spájal s obavami z vyľudnenia: «Nechápete, že sodomia je dôvodom, prečo ste za uplynulých dvadsaťpäť rokov prišli o polovicu svojho obyvateľstva?» Hriechu sodomie pripisoval všetky nepredvídateľné katastrofy – povodne aj mor.
Milánsky knieža chcel vo svojej zlosti dokázať, že svätý kazateľ, napriek svojim kázňam, nie je až taký neprístupný svetu a jeho márnostiam. Poslal mu 500 dukátov pre pokrytie jeho potrieb. Bernardín mu však odkázal, že jeho peniaze nepotrebuje. Zahanbený knieža mu ich poslal späť, aby ich rozdal podľa svojej vôle. «Keď je tak», riekol pokladníkovi, «poďte so mnou do žalárov.» A svätý oslobodil mnohých, ktorí boli väznení pre svoje dlžoby. Od tých čias si knieža Bernardína vysoko vážil.
Roku 1438 bol vyvolený za generálneho vikára svojho rádu. V tomto úrade precestoval Taliansko a v každom kláštore zavádzal prísny poriadok. O päť rokov však zložil aj tento úrad a chcel cestovať do Neapola, aby tam mohol kázať. Počas cesty ochorel v Abruzzských horách a 20. mája 1444 zomrel v meste Aquila. Hneď po jeho smrti začal sa pápež Eugen IV. zaoberať jeho vyhlásením za svätého, a Mikuláš V. to roku 1449 oznámil svetu po tom, ako Bernardínov žiak, Ján Kapistránsky o to veľmi žiadal. Jeho telo bolo uložené do sklenenej a striebornej rakvy, ktorú daroval Ľudovít XI., francúzsky kráľ a pochované je u františkánov v Aquile.
Vyobrazuje sa vo františkánskom rúchu, na prsiach má hviezdu so znakom IHS, tzn. Ježiš Bohočlovek Spasiteľ.
zdroj: wikimedia commons
Poučenie
Keď sa sv. Bernardína pýtali, akým spôsobom možno najlepšie kázať, odpovedal: «Hlavný cieľ každej kresťanskej reči je rozširovať Božie kráľovstvo a cnosť. Staraj sa, aby si svoju dušu posvätil, zachovávaj kresťanskú lásku, aby si prvý plnil, k čomu chceš druhých napomínať. Vtedy bude Duch Svätý tvojím učiteľom a popraje ti tú múdrosť a silu, ktorej nikto nedokáže odolať.» Toto činil sv. Bernardín, preto jeho kázne prinášali požehnané ovocie. V mladosti sa červenal hneď, ako počul dvojzmyselné slovo. Už jeho prítomnosť vynútila si červeň na tvárach hriešnikov.
Drahý kresťan, či aj ty môžeš sa tým pochváliť? Bernardín navštevoval každý deň sochu Panny Márie. Či nasleduješ, drahý kresťan, svätého v úcte k Preblahoslavenej Panne? Sv. Bernardín mal veľkú úctu k najsvätejšiemu menu Ježiš. Nosieval to meno napísané na zlatej tabuľke pri sebe a ukazoval ho hriešnikom. Kresťan, vyslovuj aj ty najsvätejšie meno Ježiš s najväčšou úctou a nájdeš úľavu vo svojich každodenných biedach a trápeniach!
Modlitba
Ó Bože, ktorý si ráčil sv. Bernardína tak slávnym zvestovateľom Svojho slova učiniť, popraj nám tej milosti, aby sme aj my nielen sväto žili, ale aj druhých svojím cnostným životom a spasiteľným poučovaním Tebe a večnému životu mohli získať skrze Ježiša Krista, Syna Tvojho, Pána nášho. Amen
Svätý Bernard zo Sieny
20. mája.
Sv. Bernardín zo Sieny.
Roku 1380. dňa 8. septembra narodil sa v meste Masse vznešenej a staroslávnej rodine Albizesci, ktorá zo Sieny pochádzala, syn, menom Bernardín. Toto meno znalo pred štyristo rokmi celé Taliansko. Kňaz františkánsky Bernardín do ktoréhokoľvek mesta prišiel, robil tam divy svojimi kázňami. V Miláne zmieril rozvadených mešťanov. V republike Jánovskej utíšil občiansku vojnu. V Savojsku priviedol ľudí k cnostnému a nábožnému životu.
V meste Ferrare prestala neslýchaná nádhera v šatách ženských. Benátčanov naučil svedomite kupčiť. V meste Perugii zamedzil krvavé súboje, ktoré tam boli v obyčaji. V Siene tak vedel oduševniť obyvateľov, že složili toľko peňazí, že si za ne nádherný chrám vystavali. A ako stal sa tento Františkán takým blahonosným kazateľom? Čo bolo príčinou, že práve jeho kázne tak divotvorne účinkovali?
Raz nedala tetka žobrákovi almužnu. Útly chlapček zvolal: «Pre Boha, dajme tomu chudobnému niečo, lebo nebudem môcť ani na poludnie, ani večer jesť. Radšej nebudem obedovať, jako by mal tento človek hladný odísť.» Každé ráno bežal do kostola, aby kňazovi pri oltári posluhoval. Každú sobotu postil sa ku cti bl. Panny Márie. Po službách Božích shromaždoval okolo seba dietky a opakoval im počutú kázeň skoro od slova do slova.
Takto nábožne a cnostne výchovaný išiel v jedenástom roku so svojou tetkou do Sieny, aby tam na školách vo vedách sa zdokonalil. Učitelia obdivovali jeho duševné vlohy a jeho smysel pre každú cnosť. Bol tichý, ústupný, od spolužiakov ctený a milovaný; ale keď počul ľahkomyseľné slovo, rozhorlil sa tak, že sa ho všetci báli. Keď pri ihrách žartovali alebo ľahkomyseľne hovorili a on sa blížil, hneď šeptali medzi sebou: «Ticho! Bernardín ide.»
V sedemnástom roku dokončil Bernardín v Siene i bohoslovecké školy. So svojou nábožnou tetkou hovorieval doma len o náboženských veciach. Raz pretrhol rozhovor a chcel odísť. Tetka, nad tým zarmútená, chcela ho zadržať. On riekol: «Nechajte ma, musím ku svojej priateľke.» Tetka považovala to za žart a nebránila mu odísť. Keď sa to na druhý deň opakovalo, pýtala sa zvedave, kto by tá priateľka bola?
«Oj, je to najkrajšia panna,» odpovedal Bernardín; «býva v mestskej bráne a ja musím ju každodenne navštíviť.» Bernardín bol pobožný, ale i veľmi krásny mládenec! preto vzbudilo sa v nej podozrenie. Išla tajne za ním, skrývala sa za stromy, až prišli k mestskej bráne. Nad bránou bola socha bl. Panny Márie. Pred ňou pokľakol si Bernardín, modlil sa dlho a zase vrátil sa do mesta. Keď prišiel domov, objala ho tetka, plačúc od radosti, a priala mu šťastie, že si takú nevestu vyvolil.
Roku 1400 vypukol v Taliansku mor. A Bernardín objavil teraz svoju veľkú lásku k bližným. Pri ošetrovaní nemocných mnoho lekárov pomrelo; každý staral sa len o seba. Bernardín spojil sa s dvanásti mladíkami. Z domu do domu, z nemocnice do nemocnice pospiechali, aby nemocných opatrovali, tešili a mrtvých pochovávali. A Boh chránil ich pri tomto diele milosrdenstva: žiadon z nich nezomrel morovou ranou.
Keď po štyroch mesiacoch mor prestal, rozjímal svätý mládenec dlho, jaký stav má si vyvoliť. I rozhodnul sa, že vstúpi do prísneho rádu sv. Františka. Predal svoj majetok a roku 1402 rúcho kláštorské obliekol. Po odbavení skúšobného času bol roku 1404 za kňaza posvätený, zložil v kláštore Kolombiére, neďaleko Sieny, slávny sľub a venoval sa hlásaniu slova Božieho.
Z počiatku bol hlas jeho chripľavý, drsný, a kázne jeho nemali veľkého účinku. Na skrušenú modlitbu očistil sa hlas jeho. Za prvé roky kázaval len po dedinách a mestečkách talianských. Keď roku 1418. rozbroje a vojny povstaly medzi obyvateľmi, ktorí čo Gvelfi a Ghibellini proti sebe zúrili, poslaný bol do Milána. Tu vzbudil všeobecnú pozornosť svojimi pôstnymi kázňami. Boly to reči dôstojné, sväté, ktoré plynuli z jeho výrečných úst, i otriasali svedomím poslucháčov neodolateľnou silou.
Z Milána šiel do Bergama, Brescie, Verony, Benátok, Vicencie, Florencie, Sieny, Perugie a iných severno- a strednotalianských miest.Poslucháči hrnuli sa na kázne jeho tak, že častokrát musel pod holým nebom kázavať, lebo sa do chrámov nevmestili. On kázaval, podľa príkladu sv. Pavla apoštola, Krista ukrižovaného takou silou, že i najzatvrdilejší hriešnici do seba vstúpili a pokánie činili.
Raz pýtali sa ľudia jedného slávneho kazateľa, prečo jeho kázne také ovocie nedonášajú, jako Bernardínove? Ten odpovedal:«Bernardín je žeravý uhel, ktorý rozžíha a zapaľuje. Čo len zohrieva, to v iných nemôže taký oheň rozžať. Niektorí zlostníci očiernili Bernardína u pápeža Martina V. Vytrhli niektoré výpovede z jeho kázni a použili ich ku svojmu zlostnému cieľu tak výdatne, že mu pápež kázanie zakázal.
Bernardín bol poslušným, nereptal. Ale skoro presvedčil sa pápež o jeho nevinnosti a chcel ho vyznačiť. Ponúkal mu hodnosť biskupskú v Siene, Ferrare a Urbíne. Bernardín prosil, aby ponechaný bol vo svojom ráde. A zase chodil po Taliansku a neohrožene kázaval. Knieža Milánsky chcel vo svojej zlosti dokázať, že svätý kazateľ vzdor svojim kázňam nenie takým neprístupným svetu a jeho márnosťam.
I poslal mu 500 dukátov k zabezpečenniu jeho potrieb. Bernardín odkázal mu, že jeho peniaze nepotrebuje. Zahanbený knieža poslal mu ich zpät, aby ich rozdal, komu myslí. «Keď je tak», riekol pokladníkovi, «poďte so mnou do žalárov.» A svätý oslobodil mnohých, ktorí pre svoje dlžoby väznení boli. Od tých čias knieža vysoko si vážil Bernardína. Roku 1438 vyvolený bol za generálneho vikára svojho rádu.
Jako taký precestoval Taliansko, a v každom kláštore zavádzal prísny poriadok. O päť rokov zložil i tento úrad a chcel cestovať do Neapola, aby tam kázal. Na tejto ceste onemocnel v horách Abruzzoch; i zomrel dňa 20. mája 1444 v Akvile. Hneď po jeho smrti začal sa pápež Eugen IV. zaoberať so záležitosťou vyhlásenia ho za svätého, a Mikuláš V. r. 1449 oznámil to svetu, keď žiak Bernardínov, Ján Kapistrán na to veľmi doliehal.
Telo jeho položené bolo do sklenenej a striebornej rakve, ktorú Ludvik XI., kráľ francúzsky, daroval a pochované je u Františkánov v Akvile. Vyobrazuje sa v rúchu františkánskom a má na prsách hviezdu so znakom J H S, tj. Ježiš Boho-človek Spasiteľ.
Poučenie.
Keď sa sv. Bernardína pýtali, jakým spôsobom možno najlepšie kázať, odpovedal: «Hlavný cieľ každej kresťanskej reči je, kráľovstvo Božie rozširovať a cnosť napomáhať. Staraj sa, aby si dušu svoju posvätil, zachovaj kresťanskú lásku, aby si to prv sám plnil, k čomu druhých napomínať chceš. Vtedy bude Duch svätý tvojím učiteľom a popraje ti tú múdrosť a silu, ktorej nikto odolať nemôže.» Toto činil sv. Bernardín, preto prinášali jeho kázne požehnaného ovocia.
V mladosti svojej začerveňal sa hneď, akonáhle počul dvojzmyselné slovo. Už jeho prítomnosť vynútila zapýrenie na tvárach hriešnikov. Kresťane, či aj ty môžeš sa tým pochváliť? Bernardín navštevoval každý deň sochu Panny Márie. Či nasleduješ, kresťane, svätého v úcte ku preblahoslavenej Panne? Veľkú úctu mal sv. Bernardín k najsvätejšiemu menu Ježiš. On nosieval meno to na zlatej tabličke napísané pri sebe a ukazoval ho hriešnikom.
Kresťane, vyslovuj i ty najsvätejšie meno Ježiš s najväčšou úctou: a nájdeš obľahčenie v biedach svojich a trápeniach každodenných!
Modlitba.
O Bože, ktorý si sv. Bernardína tak slávnym zvestovateľom slova Svojho učiniť ráčil, popraj nám tej milosti, aby sme i my nielen sväté žili, ale i druhých svojím cnostným životom a spasiteľným poučovaním Tebe a večnému životu získať mohli, skrze Ježiša Krista, Syna Tvojho, Pána našeho. Amen.
Jeho kázanie, pálenie kníh a jeho „ohne márnosti“ z neho spravili (ne)slávnu osobu už počas jeho života, pretože boli často namierené proti čarodejníctvu, hazardu, zabíjaniu detí, čarodejníctvu, homosexuálom, Židom, rómskym „Cigánom“, úžere a pod. Rozvinul ekonómiu zo scholastického prístupu. Za snahy o oživenie katolicizmu v krajine v 15. storočí bol Bernardín neskôr kanonizovaný Katolíckou cirkvou ako svätý s titulom „apoštol Talianska“.
Životopis
Dve hagiografie o Bernardínovi zo Sieny napísali dvaja jeho priatelia. Prvým bol Barnaba Sienský, ktorý ju spísal v roku, keď Bernardín umrel. Druhé dielo je od humanistu Maffea Vegia. Ďalší dôležitý biografický prameň pochádza od sienského diplomata Leonarda Benvoglientiho, ktorý bol tiež Bernardínovým osobným známym. Historik Franco Mormando poznamenáva, že „prvé diela, ktoré boli vydané o Bernardínovi hneď po jeho smrti [v roku 1444], boli biografické: do roku 1480 už existovalo viac ako tucet písomných správ o živote kazateľa“.
Skorý život a vstup do kláštora
Bernardín sa narodil 8. septembra 1380 šľachtickej rodine Albizzeschi v Massa Marittima v Toskánsku v Svätej ríši rímskej. Išlo o mesto v regióne Siena, ktorého guvernérom bol jeho otec Albertollo degli Albizzeschi. V šiestich rokoch Bernardín osirel a vychovávala ho zbožná teta. V roku 1397, po štúdiu občianskeho a kánonického práva, z ktorého dosiahol cirkevný licenciát, vstúpil do Bratstva Panny Márie pri nemocnici Santa Maria della Scala. Keď v tom istom roku Sienu zasiahol mor, Bernardín slúžil nakazeným a za pomoci desiatich spoločníkov prevzal na štyri mesiace celú starostlivosť o túto nemocnicu. Bernardín unikol moru, ale bol taký vyčerpaný, že ho horúčka obmedzila na niekoľko mesiacov.
Po dlhšom rozhodovaní vstúpil v roku 1402 do Observantskej vetvy Rádu menších bratov (františkánov), pričom prísne dodržiaval Františkovu regulu. (Uvažoval aj o vstupe ku augustiánom.) O rok neskôr zložil Bernardín rehoľné sľuby a bol vysvätený za kňaza v roku 1404. Nasledujúci rok bol poverený ako kazateľ. Bernardín sa po vstupe do kláštora venoval hlavne štúdiám teologických spisov, zvlášť od mystikov a askétov.
Kostol sv.Bernarda-Krakov
Štýl kázania
Pred Bernardínom väčšina kazateľov buď prečítala pripravený prejav, alebo predniesla rétorickú reč. Bernardín namiesto toho, aby zostal v klauzúre a kázal len počas liturgie, sa rozhodol kázať priamo verejnosti. Viac ako 30 rokov putoval po celom Taliansku a kázal. Zohral tak veľkú úlohu v náboženskom prebudení na začiatku pätnásteho storočia, pretože krajina bola nábožensky ľahostajná a nemravná. Hoci mal slabý a chrapľavý hlas, považuje sa za jedného z najväčších kazateľov svojej doby. Jeho štýl bol jednoduchý, ľahko uchopiteľný a plný symbolov a obrazov. Cynthia Polecritti vo svojej biografii Bernardina poznamenáva, že texty jeho kázní „sú uznávanými majstrovskými dielami hovorovej taliančiny“. Bol elegantným a podmanivým kazateľom a jeho používanie populárnych prirovnaní a kreatívneho jazyka prilákalo veľké davy ľudí, aby si vypočuli jeho úvahy. Pozvánky často posielali skôr civilné úrady ako cirkevné, pretože mestá niekedy zarábali na davoch, ktoré si ho prišli vypočuť.
Bernardín cestoval z miesta na miesto a nezostal nikde dlhšie ako niekoľko týždňov. Všetky cesty uskutočnil pešo. V mestách boli davy zhromaždené, aby ho počuli, niekedy také veľké, že bolo potrebné postaviť na trhovisku dočasnú kazateľnicu. Podobne ako Vincent Ferrer kázal zvyčajne na úsvite. Kázne často trvali tri alebo štyri hodiny. V roku 1424 bol Bernardín pozvaný do Ferrary, kde kázal proti prebytku luxusu a neskromného oblečenia. V Bologni sa vyslovil proti hazardu, čo vyvolalo veľkú nespokojnosť výrobcov a predajcov kariet. Po návrate do Sieny v apríli 1425 tam kázal 50 po sebe nasledujúcich dní.[9] Jeho úspech bol vraj pozoruhodný. Na miestach jeho kázania sa konali tzv. „vatry márnosti“, do ktorých ľudia hádzali zrkadlá, topánky na vysokom podpätku, voňavky, pramene umelých vlasov, karty, kocky, šachy a iné zbytočnosti podľa Bernardína. Tento kazateľ vyzýval svojich poslucháčov, aby sa zdržiavali rúhania, neslušných rozhovorov, hazardných hier a aby svätili sviatky.
O ženách
Historik Franco Mormando poznamenáva, že v dvadsiatich veľkých zväzkoch zachovaných Bernardínových tlačených diel sa svätec veľa venuje ženám v rôznych životných situáciách. Avšak na konci svojej štúdie Mormando uzatvára: „...napriek svojim úprimným chvíľam väčšej empatie so ženami Bernardín ukazuje, že prevzal podobný postoj k ženám, ako sa nachádza v spisoch o ženách od Trecenta a Quattrocenta. [...] Aj keď s ňou Bernardín súcitil a prial si, aby domáca a spoločenská “klietka„ pre ženy bola čo najpohodlnejšia a najhumánnejšia, chcel stále, aby žena zostala pod ochranou otca, brata, manžela alebo farára.“
Vzorom pre ženy má byť podľa Bernardína Panna Mária. Dievčatám odporučil, aby sa nikdy nerozprávali s mužom, pokiaľ nie je prítomný jeden z ich rodičov. V jednej kázni Bernardín varuje ženy, aby si nevzali mužov, ktorí sa viac starajú o jej veno ako o ne. Pri jednej príležitosti požiadal matky, aby prišli do kostola so svojimi dcérami osamote, aby im úprimne porozprával o sexuálnom zneužívaní v manželstve. Vyjadril sa tiež proti zatváraniu neposlušných dievčat do kláštorov. Svätého Jozefa predstavil ako príklad pre mužov, pričom zdôrazňoval Máriinu poslušnosť voči manželovi.
O sodomii a homosexualite
Bernardín často hovoril o sodomii (predovšetkým zameranej na homosexuálnych mužov), pričom poukazoval na povesť Talianov za ich vlastnými hranicami. Kazateľ odsúdil zvlášť florentskú zhovievavosť voči mužom, ktorí majú pohlavný styk s mužmi.Vo Verone Bernardín súhlasne pripomenul poslucháčom, že istý muž bol rozštvrtený a jeho končatiny viseli z mestských brán kvôli homosexuálnemu styku. V Janove boli muži pravidelne upaľovaní, ak boli uznaní vinnými zo sodomie. V Benátkach bol istý sodomista priviazaný k stĺpu spolu so sudom smoly a drevín a zapálený. Bernardín radil obyvateľom Sieny, aby robili to isté. V roku 1424 venoval tejto téme tri po sebe idúce kázne vo Florencii. V priebehu pôstnej kázne v Santa Croce svojich poslucháčov napomenul:
„
Kedykoľvek budete počuť zmienku o sodomii, nech si každý jeden z vás odpľuje na zem a nech si vyčistí ústa. Ak nechcú zmeniť svoje spôsoby iným spôsobom, možno sa zmenia, keď sa z nich budú robiť hlupáci. Pľujte poriadne! Možno voda z vášho pľuvanca uhasí ich oheň.
“
Bernardín v Siene v roku 1425 a potom o dva roky neskôr mal celú kázeň proti sodomii, vrátane homosexuality. Spájal to priamo s obavami z vyľudňovania: „Nechápete, že [sodomia] je dôvodom, prečo ste za posledných dvadsaťpäť rokov stratili polovicu svojej populácie.“ Bernardín pripisoval všetko nepredvídateľné alebo katastrofálne v ľudskej skúsenosti (povodne či mor) práve sodomii. Tú považoval aj za hlavný zdroj úbytku miestnej populácie. Po jednej z jeho kázní v Siene sa ho štyria „nahnevaní sodomisti“ pokúsili zbiť palicami.
Súd v Ríme
Bernardín, ktorý bol známy najmä svojou oddanosťou k Svätému menu Ježiš, ktoré sa predtým spájalo s Jánom z Vercelli a dominikánskym rádom, skomponoval symbol. Išlo o prvé tri písmená mena Ježiš v gréčtine (IHS). Písmená v gotickom štýle boli umiestnené na slnku so šľahajúcimi plameňmi. Toto malo ujednotiť bojujúce talianske rody Guelfov a Gibelínov. Pobožnosť sa rozšírila a symbol sa začal objavovať v kostoloch, domoch a verejných budovách. Oponenti to považovali za nebezpečnú inováciu.
V roku 1426 bol Bernardín povolaný do Ríma, aby sa postavil pred súd pre obvinenia z herézy. Tá spočívala v propagácii svojej oddanosti atribútu Svätého mena Ježiš, ktorú žalobcovia označovali ako podozrivé novoty. Svoj názor vyjadrili teológovia vrátane Pavla z Benátok. Bernardín bol uznaný nevinným. Práve naopak, zapôsobil na pápeža Martina V. natoľko, že ho Martin V. požiadal, aby kázal v Ríme. Bernardín tak prednášal svoje kázne každý deň počas 80 dní. Jeho horlivosť bola taká veľká, že predtým, než začal hovoriť, si pripravil až štyri návrhy kázne. V tom istom roku mu bolo ponúknuté biskupstvo v Siene, ale odmietol ho, aby si zachoval svoje kláštorné a evanjelizačné aktivity. V roku 1431 cestoval po Toskánsku, Lombardii, Romagni a Ancone. Následne sa vrátil do Sieny, aby zabránil vojne proti Florencii. V roku 1431 tiež odmietol biskupstvo vo Ferrare a v roku 1435 biskupstvo v Urbine.
Ján Kapistránsky bol Bernardínovým žiakom a priateľom a Jakub z Marches bol v týchto rokoch jeho učeníkom. Kardináli naliehali na pápeža Martina V. aj na jeho nástupcu Eugena IV., aby Bernardína odsúdili, no obaja ho takmer okamžite oslobodili. Oslobodením sa skončil aj proces na Florentskom koncile.
Cisár Svätej ríše rímskej Žigmund požiadal Bernardína o radu a príhovor. Bernardín ho v roku 1433 sprevádzal do Ríma na jeho korunováciu.
Generálny vikár františkánov
Čoskoro nato sa Bernardín opäť stiahol do Serracaprioly, aby napísal ďalšiu sériu kázní. V roku 1436 pokračoval vo svojich misijných prácach, ale bol nútený ich opustiť, keď sa v roku 1438 stal generálnym vikárom observantskej vetvy františkánov v Taliansku.
Bernardín pracoval na posilnení pozície observantov od začiatku svojho náboženského života, hoci v skutočnosti nebol jeho zakladateľom (pôvod observantov možno vystopovať do polovice 14. storočia). Napriek tomu sa Bernardín stal pre observantov tým, čím bol svätý Bernard pre cistercitov – bol ich hlavnou oporou a neúnavným propagátorom. Kým pri Bernardínovom prijatí do rehole bolo v Taliansku zhruba 130 bratov observantov, krátko pred jeho smrťou ich bolo vyše 4 000. Bernardín tiež založil alebo zreformoval najmenej tristo františkánskych kláštorov. Posielal misionárov do rôznych častí Ázie a najmä vďaka jeho úsiliu sa mnoho veľvyslancov z rôznych schizmatických národov zúčastnilo na Florentskom koncile. (Na tomto koncile Bernardín oslovuje zhromaždených otcov v gréčtine.)
Po tom, ako sa stal generálnym vikárom, musel nevyhnutne obmedziť svoje príležitosti kázať. Naďalej však hovoril s verejnosťou, vždy keď mohol. Bernardín v roku 1442 presvedčil pápeža, aby konečne prijal jeho rezignáciu na funkciu generálneho vikára. Tým sa mohol viac venovať kázaniu a pokračovať vo svojej misionárskej práci. Napriek pápežskej bule vydanej pápežom Eugenom IV. v roku 1443 Illius qui se pro divini, ktorá poverila Bernardína, aby udeľoval odpustky pre križiacku výpravu proti Turkom, neexistuje žiadny záznam, že by tak urobil. Aj keď s pribúdajúcim vekom slabol, v roku 1444 vyrazil do Neapolského kráľovstva. Jeho cieľom totiž bolo, aby neexistovala žiadna časť Talianska, ktorá by nepočula jeho hlas.
Bernardín zomrel 20. mája toho istého roku v L'Aquila (región Abruzzo).Je pochovaný v bazilike San Bernardino. Podľa tradície z jeho hrobu naďalej tiekla krv, až kým sa obidve pohnevané frakcie guelfov a gibelínov nezmierili.
Dielo O zmluvách a úžere
Ekonomická teória
Bernardín bol prvým teológom po Petrovi Johnovi Olivim, ktorý napísal celé dielo systematicky venované scholastickej ekonómii. Jeho najväčším prínosom pre ekonomiku bola rozprava a obhajoba podnikateľov. Jeho kniha O zmluvách a úžere, napísaná v rokoch 1431 – 1433, sa zaoberala zdôvodňovaním súkromného vlastníctva, etikou obchodu, určovaním hodnoty a ceny, ako aj otázkou úžery.
Jedným z jeho prínosov bola rozprava o funkciách obchodného podnikania, ktoré Bernardín vnímal ako užitočnú spoločenskú funkciu prepravy, distribúcie alebo výroby tovaru. Podľa Murraya Rothbarda Bernardínov pohľad na určovanie spravodlivej hodnoty predznamenal „...Jevonsovu/Rakúsku analýzu ponuky a nákladov o päť storočí neskôr.“ Bernardín rozšíril svoje myšlienky do teórie „spravodlivej mzdy“, ktorá by bola určená dopytom po práci a dostupnou ponukou. Mzdová nerovnosť je funkciou rozdielov v zručnostiach, schopnostiach a výcviku. Kvalifikovaní pracovníci sú vzácnejší ako nekvalifikovaní, takže budú mať vyššiu mzdu.
Úžera
Úžera bola jedným z hlavných cieľov Bernardínových útokov a urobil veľa pre to, aby pripravil pôdu pre založenie prospešných úverových spoločností, známych ako Monte di Pietà.
Bernardín nasledoval skorších scholastických filozofov Anselma z Canterbury a Tomáša Akvinského (ktorý vychádzal Aristotela) pri odsúdení praxe úžery, ktorú definovali ako účtovanie úrokov z pôžičky. Scholastická analýza úžery, čiastočne založená na rímskom práve, bola zložitá a v niektorých prípadoch zdanlivo protichodná. Úrok z omeškania sa považoval za platný, keďže sa považoval za náhradu škody, ktorú utrpel veriteľ zbavený svojho majetku.
Bernardín považoval úžeru ako sústredenie všetkých peňazí mesta do niekoľkých rúk. Prijal však teóriu lucrum cessans, úrok účtovaný ako kompenzácia za ušlý zisk namiesto kapitálových investícií. Rozlišovalo sa aj spoločné podnikanie, v ktorom veriteľ prevzal určitú časť rizika.
Antisemitizmus
Bernardin je dnes z dnešného pohľadu obzvlášť považovaný za „hlavného protagonistu kresťanského antisemitizmu“. V januári 1427 bol v Orviete, kde kázal na tému úžery a naliehal na výkonné orgány, aby podnikli prísne kroky proti všetkým, ktorí boli závislí na tomto obchode, z ktorých mnohí boli Židia. Zároveň vyzval, aby boli Židia vyhnaní a izolovaní od svojich širších komunít, pretože ich údajná úžera mala byť príčinou chudoby miestnych kresťanov. Jeho poslucháči často používali jeho slová na posilnenie akcií proti Židom.
Kanonizácia a uctievanie
Uctievanie
Správy o zázrakoch pripisovaných Bernardínovi sa po jeho smrti rýchlo množili. Už v roku 1449, iba päť rokov po jeho smrti, ho pápež Mikuláš V. blahorečil a ďalší rok ho 24. mája 1450 vyhlásil za svätého. Jeho sviatok v Rímskokatolíckej cirkvi je 20. mája, v deň jeho smrti. V roku 1474 preniesli jeho ostatky do novovybudovaného kostola postaveného na jeho počesť. Pápež Pius II. ho nazval druhým Pavlom.
Svätý Bernardín je rímskokatolíckym patrónom reklamy, komunikácie, ľudí závislých na hazardných hrách, respiračných problémov, ako aj akýchkoľvek problémov týkajúcich sa oblasti hrudníka. Je patrónom mesta Carpi v Taliansku či filipínskych barangayov z Kay-Anlog v Calamba.Za patróna si ho vybrala diecéza San Bernardino v Kaliforni (USA). Na počesť svätca je pomenovaný aj horský priesmyk v Alpách, Il Passo di San Bernardino.
Jeho kult preniesol do Poľska v roku 1453 Ján Kapistránsky. V tom istom roku bol v Krakove založený prvý kláštor observantov v Poľsku, ktorého menovcom sa stal Bernardín Sienský. Z názvu kláštora pochádza aj názov bernardíni, pod ktorým boli františkánski observanti známi v krajinách Poľsko-litovského spoločenstva. Jeho kult sa v ranom období rozšíril aj do Anglicka a bol propagovaný najmä observantskými bratmi, ktorí sa prvýkrát usadili v krajine v Greenwichi v roku 1482. Neskôr však boli potlačení.
Ikonografia
Mormando poznamenáva, že „Bernardínov život sa zhodoval s rozkvetom nielen umenia vo všeobecnosti, ale aj plnohodnotného, realistického portrétovania ako samostatného žánru. To môže vysvetľovať, prečo je Bernardín, zdá sa, prvým svätcom v dejinách Cirkvi, pre ktorého máme nesporne autentický umelecký portrét. Mnohé z prvých portrétov boli pravdepodobne založené na jeho posmrtnej maske.“ Bernardín vstúpil aj doby rozvíjajúcej sa tlače. Už počas svojho života boli vyrobené mnohé portréty a spolu s posmrtnou maskou boli skopírované na tlač. Preto ide o jedného z prvých svätcov, ktorí mali celkom konzistentný vzhľad v umení. Na druhej strane, mnohé barokové obrazy, ako napríklad od El Greca, sú idealizované v porovnaní s realistickými obrazmi vyrobenými v desaťročiach po jeho smrti.
Po jeho smrti františkáni presadzovali ikonografický program šírenia obrazov Bernardína, ktorý bol po zakladateľovi rádu ich druhou najvýznamnejšou osobnosťou. Ako taký je jedným z prvých svätcov, ktorých vzhľad dostal zreteľnú a ľahko rozpoznateľnú ikonografiu. Umelci z obdobia neskorého stredoveku a renesancie ho často zobrazovali ako malého a vychudnutého s tromi mitrami pri nohách (predstavujúce tri biskupstvá, ktoré odmietol). Hlavným atribútom bol symbol IHS s lúčmi, ktorý držal v rukách. Pripomínalo to jeho oddanosť Svätému menu Ježiš. Bol obľúbený v dielach Luca della Robbia a jedným z najlepších príkladov renesančného umenia sú reliéfne kamenné práce svätca, ktoré možno vidieť v oratóriu katedrály v Perugii.
Je známe, že v Siene koloval portrét tesne po Bernardínovej smrti, o ktorom sa na základe fyziognomických podobností s jeho posmrtnou maskou v L'Aquile verí, že ide o vierohodnú podobizeň. Je pravdepodobné, že mnohé následné zobrazenia svätca vychádzajú z tohto portrétu.
Najznámejšie zobrazenia Bernardína sa nachádzajú v cykle jeho životných fresiek, ktoré okolo roku 1485 vytvoril Pinturicchio v kaplnke Bufalini v bazilike Santa Maria v Aracoeli v Ríme.
Bernardín Sienský, kňaz, rehoľník (františkán)
Svätý
Sviatok: 20. máj
* 8. september 1380 Massa Marittima, Taliansko
† 20. máj 1444 L’Aquila, Abruzzo, Taliansko
Význam mena: silný ako medveď (zast.nem.)
Atribúty: kniha, kríž, žiariace slnko s iniciálami JHS
Patrón tkáčov; proti chrípke, proti chorobám prsníkov, pľúc a krvácaniu
V modernom sarkofágu – starý padol do rúk napoleonským dobyvateľom r. 1799 – našiel miesto svojho odpočinku jeden z najslávnejších františkánov, Bernardín Sienský, veľký kazateľ a misionár. Sarkofág, cieľ mnohých pútnikov, je v kostole sv. Bernardína v abruzskom meste L’Aquila. Bernardín Sienský zomrel v tomto starom meste r. 1444; so stavbou katedrály začali r. 1457. Vedľa mauzólea svätca v kaplnke pravej postrannej lode, ktoré vytvoril r. 1505 Silvester de L’Aquila, patrí k pozoruhodnostiam tohoto chrámu oltár z terakoty od Ondreja della Robbia.
Bernardín Albizeschi, ktorý bol neskôr nazývaný „novým Františkom“ prišiel na svet 8. septembra 1380 v Massa-Marittima, neďaleko Sieny. Keď zomreli jeho rodičia, bol vychovávaný príbuznými. Už keď mal 11 rokov, začal Bernardín štúdium na univerzite v Siene. Mal mimoriadne nadanie a mal otvorenú cestu ku všetkým povolaniam. On sa však už rozhodol pre inú cestu. Keď vypukla r. 1397 strašná morová epidémia, ukončil vo svojich 17 rokoch štúdium a začal ošetrovať chorých a umierajúcich v meste. Priviedol k tejto službe aj ďalších mladých ľudí. Štyri mesiace takto pracovali deň a noc. Pomáhali chorým, ale aj organizovali všetky práce. Keď epidémia ustala, sám Bernardín ťažko ochorel (hlavne z vyčerpania) a niekoľko mesiacov kolísal medzi životom a smrťou. V tej dobe v ňom dozrelo rozhodnutie vstúpiť do františkánskeho rádu. Po svojom vyliečení si obliekol r. 1402 v Siene rádový odev a prijal kňazské svätenie. Bernardín bol od počiatku zástancom najprísnejšieho poňatia františkánskeho rádu. Zachovával princíp chudoby do dôsledkov a považoval akýkoľvek iný výklad reguly za zradu. V opustenej pustovni založil malý kláštor, kde žil desať rokov v naprostom umŕtvovaní.
V roku 1413 sa stal Bernardín Sienský vrátnikom v malom františkánskom kláštore vo Fiésole pri Florencii, kde ešte aj dnes vidieť jeho celu. Nad dverami cely je jeho meno vytesané do dreva.
Františkáni boli známi ako misionári-kazatelia, ale Bernardín kázal veľmi málo, pretože mal slabý chrapľavý hlas. 12 rokov bol v úzadí, jeho energia sa sústredila na modlitbu a jeho vlastnú spirituálnu konverziu a prípravu. Potom sa vybral na svoju misiu do Milána. Keď začal kázať, jeho hlas bol silný, pôsobivý a jeho slová presvedčivé. Tak začala jeho misionárska činnosť, podľa ktorej ho pápež Pius II. nazval druhým Pavlom. Vo vtedajšom Taliansku vládla náboženská ľahostajnosť a nemravnosť a ľudový misionár zo Sieny mal veľké pole pôsobnosti. Chodil od mesta k mestu, vystupoval na námestiach a na kazateľniciach a hlásal slovo Božím hlasom, ktorý nebolo možno prepočuť. Ešte dnes nachádzajú cestujúci v mnohých talianskych mestách stopy jeho pôsobenia. Zmieňme sa aspoň o Perugii v Umbrii, kde je možné vidieť do dnešného dňa na ľavom postrannom múre dómu kazateľňu, z ktorej Bernardín hovoril r. 1425 svoju najslávnejšiu kázeň. Perugia skrýva i ďalšiu pozoruhodnosť, ktorá pripomína tohoto kazateľa: v oratóriu sv. Bernardína na konci Via dei Priori ukazujú kamenné reliéfy scény zo svätcovho života.
Veľký misionár vykonal neoceniteľné služby nielen pre cirkev. Urovnával spory medzi stranami a miernil vojny medzi mestami. Jeho obľúbenosť, ktorú si uchoval pri všetkej svojej prísnosti, viedla k tomu, že Bernardín bol už za živa uctievaný ako svätec. Jeho priatelia boli najznámejší humanisti tej doby, jedným z jeho žiakov bol Ján Kapistránsky, ktorý ho významnou mierou podporoval v jeho práci.
Nedosiahnuteľný ľudový misionár a kazateľ Bernardín Sienský zomrel 20.mája 1444 vo veku 63 rokov v L’Aquile. Už za šesť rokov, r. 1450, vyhlásil pápež Mikuláš V. veľkého františkána za svätého za veľkého jasotu obyvateľstva.
Bernardínov kult sa rýchlo šíril po celom Taliansku; centrom uctievania sa stalo miesto pohrebu L’Aquila, neskôr Siena, Perugia a Massa Maritima. I v kostole Panny Márie v Aracoeli v Ríme požíva Bernardín Sienský zvláštnu úctu – slávne fresky od Pinturiccia (okolo roku 1485) tu znázorňujú život veľkého, nezabudnuteľného kazateľa a františkánskeho rehoľníka. Ignác z Loyoly sto rokov po Bernardínovej smrti si zvolil znak IHS, Bernardínov „erb“, za symbol Spoločnosti Ježišovej, jezuitského rádu.
sv. Bernardin Sienský
Bernardín zo Sieny
20. mája, pripomienka
Postavenie:
kňaz, ľudový kazateľ, rehoľník OFM
Úmrtie:
1444
Patrón:
tkáčov vlny; vzývaný proti zachrípnutiu, pľúcnym ochoreniam, krvácaniu
Atribúty:
františkán, hora, palica, mitra na nohách, monogram IHS, slnko
ŽIVOTOPIS
Pochádzal od Sieny. Základom jeho duchovného života bola bohoslužba a úcta k Panne Márii. Sila jeho lásky k blížnemu sa prejavila najmä v čase moru, keď sám ošetroval chorých. Vstúpil do františkánskeho kláštora a stal sa kňazom. Zriekol sa všetkého a hľadal len Boha. S láskou a horlivosťou šíril po Taliansku úctu k menu Ježiš. Obvinený býval z bludárstva, ale vždy bola uznaná jeho nevina. Zomrel v L'Aquile v 64 rokoch.
ŽIVOTOPIS PRE MEDITÁCIU
HEROLD KRISTOV
Narodil sa 8. 9. 1380 v Massa Maritima pri Siene v strednom Taliansku. Keď mu boli tri roky, zomrela mu matka a za ďalšie tri roky otec, ktorý bol majiteľom bane. O Bernardina sa starali otcovi príbuzní v Siene. Od babičky sa učil láske k Bohu aj mariánskej zbožnosti. Na univerzitu sa pre mimoriadne nadanie dostal veľmi skoro. Bol tam obľúbený pre svoj priateľský charakter aj štedrosť. V Siene vyštudoval literatúru, právo, biblistiku a teológiu.
Asi od 17 rokov bol v kajúcom bratstve Panny Márie, ktoré sa snažilo viesť svojich členov k dokonalosti službou tým najpotrebnejším, chudobným a chorým. Keď vypukla morová epidémia as druhmi ošetroval chorých a umierajúcich, sám sa veľmi vážne nakazil. Milosťou Božou sa uzdravil a nejaký čas pomáhal chorej tete. V chorobe sa rozhodol stať rehoľníkom a zvažoval medzi rehoľou augustiniánskou a františkánskou, ktorú si nakoniec zvolil. K františkánom v Siene vstúpil v 22 rokoch a pripojil sa k prísnej vetve observantov. Po roku noviciátu zložil rehoľné sľuby av roku 1404 prijal kňazské svätenie.
V prvých rokoch sa ešte zdokonaľoval štúdiom teologických, asketických i mystických spisov, najmä od františkánskych cirkevných spisovateľov. Predstavení mu dovolili žiť nejakú dobu na vrchu Capriola, kde z pustovne urobil malý kláštor a žil veľmi umŕtvene v horlivej príprave. Od roku 1417 začal kazateľskú a misijnú činnosť po strednom a severnom Taliansku. Uvádza sa, že sa k nej najprv necítil schopný pre slabý hlas, a tak sa v núdzi obrátil k Matke Božej, ktorá mu pomohla. Hovoril potom jasným a zvučným hlasom, ktorým si získaval srdcia poslucháčov. Vedel rovnako dobre ľudovou rečou kázať celkom prostým roľníkom ako aj univerzitným poslucháčom. Najhlbšie kresťanské pravdy všetkým podával primeraným spôsobom. Pre veľký počet poslucháčov kázal často na otvorenom priestranstve. Jeho kázanie občas spôsobilo, že zrazu bol nedostatok spovedníkov i rozdavateľov Najsvätejšej sviatosti.
Súdobí kronikári o ňom hovorili, že jeho pôsobenie sa podobalo príchodu jari. Bola vtedy doba plná nenávisti, kedy sa jednak vyskytovali nepriateľstvá medzi šľachtickými rodmi i medzi prostými susedmi, jednak Taliansko bolo rozdelené nielen na kniežatstvo a mestské republiky, ale aj na politické smery, a pohľad na rozorvaný svet bol skľučujúci. Ale Bernardin nehovoril o pohromách, ale o Ježišovi a jeho božskej láske. Hovorieval: "V ňom je obsiahnuté všetko, čo Boh nariadil k ľudskej spáse." Poukazoval naňho ako na "horiace svetlo" a zvestoval ukrižovaného Ježiša, božského lekára duše i tela.
Hlásal potrebu odpustenia a zmierenia as tým cieľom hlásal aj úctu k Ježišovmu menu. Vytvoril si obraz žiariaceho slnka s monogramom JHS*, jedná sa o prvé tri písmená gréckeho Ježiš (io skratku Ježiš, ľudí Spasiteľ). Nad prostredným písmenom H bol kríž a vznikol akoby nový erb upozorňujúci na tajomstvo spásy. Za Bernardinovho pôsobenia sa tento znak po Taliansku veľmi rozšíril najmä na domy kresťanských bratstiev, ale písal sa aj na priečelí verejných budov. Bernardin nosil tabuľku s týmto znakom so sebou a staval ju na oltár, na ktorom pred kázaním slúžil svätú omšu. Po kázaní zdvihol tabuľku do výšky as ňou udelil požehnanie.
Nakoniec bol Bernardín zatknutý a obžalovaný z kacírstva, pretože šírenie takejto úcty sa nepáčilo niektorým teológom a humanistom. cisára a nakoniec vždy bola uznaná jeho pravovernosť, čistý úmysel i svätosť života.
Tiež sa úspešne zastával chudobných. Je vraj známy prípad, keď časť obyvateľov bola z dediny pre dlhy vyhnaná, a on neústupne bojoval za každého z nich, až sa smeli zase vrátiť.
V roku 1438 sa Bernardin stal generálnym predstaveným františkánskych observantov a zaslúžil sa o ich rozšírenie. Ako rádový predstavený sa zúčastnil všeobecného snemu vo Florencii. V kláštore Monteripido pri Perugii založil teologickú školu, v ktorej aj sám učil av Siene zriadil vyššie teologické učenie, z ktorého vychádzali rehoľní profesori. Františkánsku prostotu sa snažil dopĺňať rozumovou vyspelosťou.
V roku 1442 už pociťoval úbytok síl a vzdal sa úradu predstaveného. Sienským guvernérom bol potom žiadaný o nejaké diplomatické služby, ktoré úspešne vykonal. Ešte sa potom snažil pokračovať v apoštolskej práci, ale v San Silvestro pri L'Aquile ho v predvečer sviatku Nanebovstúpenia opustili sily a tu v kláštore zomrel.
Svätorečený bol už Mikulášom V. roku 1450 av roku 1474 jeho pozostatky preniesli do nového kostola v L´Aquile, vystavaného k jeho cti.
PREDSAVZATIE, MODLITBA
Ježišovo meno budem vyslovovať len s láskyplnou úctou a ak ho počujem od niekoho vysloviť len ako citoslovca stlmím neúctu slovami: "Meno Pána buď pochválené!"
"... hriešnych Spasiteľ, nech zostane našou útechou."
Ježiš je podľa Bernardina "horiace svetlo." Postavím do tohto "svetla" svoj dnešný deň a potom to skúsim s dňom ďalším.
Bože, Tys naplnil svätého kňaza Bernardina veľkou láskou a horlivosťou, aby šíril úctu k svätému menu Ježiš; pre jeho zásluhy a na jeho príhovor naplň svojou láskou aj nás. Prosíme o to skrze Tvojho Syna Ježiša Krista, nášho Pána, lebo on s Tebou v jednote Ducha Svätého žije a kraľuje po všetky veky vekov.
Modlitba svätého Bernardína zo Sieny k svätému menu Ježiš
Jedným z najväčších šíriteľov úcty k svätému menu Ježiš bol františkánsky kňaz svätý Bernardín zo Sieny. Zašiel tak ďaleko, že vytvoril nápis s monogramom IHS a nosil ho všade, kamkoľvek išiel. Okrem toho sa k svätému menu Ježiš pravidelne modlil.
V mnohých kostoloch aj na obrazoch nachádzame slnko, v ktorom sú vpísané písmená IHS – prvé tri grécke písmená mena Ježiš. Málokto vie, že toto slnko rozšíril po Európe už v 15. storočí rehoľník Bernardino degli Albizzeschi zo Sieny, ktorého poznáme ako svätého Bernardína zo Sieny a ktorý sa nikdy neunavil pri ohlasovaní mena Ježiš a šírení jeho úcty. Bernardín prešiel na svojich kazateľských cestách celé Taliansko a jeho hlásanie na ňom zanechalo trvalé stopy. Na mnohých domoch, mestských bránach a kostoloch bol pripevnený alebo namaľovaný Ježišov monogram IHS (Jesus hominum Salvator = Ježiš, Spasiteľ ľudí).
Kto bol tento muž, ktorý je zobrazovaný so slnkom a znamením IHS v ňom a pri nohách ktorého často môžeme vidieť tri mitry na znamenie, že mu boli ponúknuté tri diecézy?
Bernardín sa narodil v roku 1380 v Massa-Carrara pri Siene. Ako trojročný prišiel o matku a o štyri roky neskôr ju na večnosť nasledoval aj otec. Malý Bernardín sa tak už v ranom detstve musel učiť zriekať. Ujala sa ho zbožná babička, ktorá ho veľmi milovala a ktorá mu vliala do duše vrúcnu lásku k Bohu a zvláštnu zbožnosť k Panne Márii.
Bernardín po absolvovaní latinčiny a rétoriky nastúpil na univerzitu, kde začal študovať právo. Sotva dovŕšil v roku 1400 dvadsať rokov, po krajine sa rozšíril neúprosný mor, ktorý si len za niekoľko týždňov vybral mnoho obetí. Ochoreli nielen obyvatelia, ale aj veľa ošetrovateľov, ktorí sa o chorých starali. To dalo študentovi podnet, aby sa spolu so svojimi priateľmi prihlásil ako dobrovoľník pre chorých v jednom lazarete. Táto hrozná epidémia trvala štyri mesiace. Všetci pomocníci podstupovali riziko, že sa sami nakazia.
A práve počas tejto služby chorým a zomierajúcim začalo v ňom zrieť rozhodnutie celkom sa zasvätiť Bohu a blížnemu v rehoľnom stave. Neskôr vstúpil do konventu Colombaio v odľahlom malom kláštore v horskom údolí, kde žila reformná skupina františkánov. Žili celkom podľa príkladu svätca z Assisi, ktorého chcel mladý Bernardín horlivo nasledovať. Bystrý brat bol po zvyčajných štúdiách v ráde v roku 1404 vysvätený za kňaza a hoci to neočakával, bola mu zverená úloha kazateľa.
Tipy na produkty:
Kľúčenka: JHS, kovová
Šálka s podšálkou: JHS
Ruženec: JHS, s krabičkou – biely
Bernardín sa na túto úlohu necítil, možno aj preto, že nemal výrazný hlas. Vo svojom trápení sa obrátil na Matku Božiu a ona mu pomohla. Hlas sa mu zrazu zmenil na jasný a zvučný, a tak si v krátkom čase získal srdcia svojich poslucháčov. Jeho jazyk dokázal vyzvať ľudí k pokoju a jeho hlásanie prispievalo k zmiereniu medzi nimi.
Kázal štrnásť rokov, aby priblížil ľuďom Božiu lásku a dobrotu. Všade so sebou nosil drevenú tabuľku s Ježišovým monogramom. Tabuľku potom vždy postavil na oltár, na ktorom pred hlásaním slúžil svätú omšu. Po kázaní vysoko zdvihol tabuľku s IHS a udelil s ňou ľuďom požehnanie. O tom, že jeho kázne mali úspech, svedčia preplnené kostoly. Mnohokrát sa do nich všetci poslucháči nevošli. Začal teda kázať vonku pred ľuďmi.
Úspešný kazateľ bol vo veku 41 rokov menovaný predstaveným observantov. Jeho úlohou bolo robiť vizitácie jednotlivých spoločenstiev a povzbudzovať ich k vernosti reholi. Hoci Bernardín viedol svätý život, jeho protivníci ho pre uctievanie Ježišovho mena ohovárali a nazývali kacírom. Kvôli tomu mu pápež Martin V. zakázal na istý čas kazateľskú službu. Určite to pre Bernardína nebolo príjemné. Dokázal sa však pred pápežom obhájiť. Jeho obrana pozostávala iba z niekoľkých slov. Pápež ho následne zbavil viny a jeho protivníkov odsúdil ako ohováračov. Bernardín mal pri tejto príležitosti osemdesiat kázaní v Chráme svätého Petra. Potom odišiel na misiu do Marky Ankonskej, kde neochvejným hlasom zvestoval Božie slovo a úctu k Ježišovmu menu na námestiach a v kostoloch.
Neúnavný kazateľ, ktorému na srdci tak veľmi ležala úcta k Ježišovmu menu, zomrel 20. mája 1444 vo františkánskom kláštore v Aquile. Jeho náhrobok ešte aj dnes priťahuje mnoho pútnikov, ktorí u hlásateľa Ježišovho mena prosia o vyslyšanie svojich záležitostí.
Modlitba svätého Bernardína k menu Ježiš
Ježiš – meno plné slávy, milosti, lásky a sily!
Ty si útočiskom tých, ktorí činia pokánie. Ty si naším práporom boja v tomto živote. Ty si liekom duší. Si útechou tých, ktorí sú zranení; potešením tých, ktorí veria; svetlom tých, ktorí kážu pravú vieru; mzdou tých, ktorí sa namáhajú. Ty si uzdravenie chorých.
K tebe smeruje naša oddanosť. Tebou sú naše modlitby prijaté. S radosťou na teba myslíme. Ó, meno Ježiš, ty si slávou všetkých svätých naveky. Amen.
Sv. Bernardína Sienského, kňaza, člena 1. rádu sv. Františka z Assisi
20. mája
Bernardín Siensky, mystické slnko 15. storočia, sympatická a duchaplná postava, bol jedným z najokúzľujúcejších svätých. Bol svätcom kázní na Piazza del Campo a emblému Ježišovho mena, ktorý je dodnes v mnohých kostoloch a verejných palácoch talianskych miest vsadený do zlaskvejúceho slnka. Bernardín sa nenarodil v Siene, ale v meste Massa Maritima 8. septembra 1380 ako syn Albertolla Albizzeschiho a Raniery Avveduti zo sienských predkov. Do Sieny sa vrátil ešte ako dieťa, lebo zostal sirotou po otcovi i matke. Vychovávali ho dve tety a
navštevoval sienské školy. Čoskoro však opustil elegantný život, aby vstúpil do Rádu menších bratov, kde sa horlivo pričinil o observanciu, hnutie za návrat k najprísnejšej vernosti k regule svätého Františka. Založil malé chudobné kláštory, ktoré viedol v duchu veľkého zriekania. Stal sa známym najmä svojimi kázňami, ktoré boli duchaplné,
občerstvujúce, vášnivé a prenikavé. Kázne mával na všetkých talianskych námestiach a najmä z Piazza del Campo v Siene sa nám zachovali v ich nádhernej celistvosti. Svätý Bernardín uprednostňoval témy o mieri, pričom navrhoval, aby sa emblémy jednotlivých strán nahradili emblémami Ježišovho mena. Kázal o svornosti medzi občanmi, medzi guelfanmi a gibelinmi, ako aj o láske k Bohu a k najnúdznejším bratom. Kadekoľvek prechádzal brat Bernardín a ozýval sa jeho hlasný, jasný, zvučný a duchaplný hlas, reformoval sa spoločenský a politický poriadok v prospech núdznych, stavali sa nové nemocnice, poľudštilo sa zaobchádzanie s uväznenými, zmiernilo sa egoistické správanie a zjemnili sa mravy. Kristovo slnko na embléme svätého Bernardína zapaľovalo duše a pomáhalo dozrieť ovociu pokoja, spravodlivosti a lásky. Chudý, štíhly, s vpadnutými lícami, so zaostreným nosom a bradou, s modrými lesklými a vážnymi očami, s ústami s jemným úsmevom kráčal pešo po celom Taliansku, zmieroval ľudí, vyzýval ich k svornosti, presviedčal ich o dobroprajnosti a láske. Jeho posledná cesta bola do Aquily, kam prišiel už umierajúci. Nevládal už kázať a zabezpečiť mier medzi občanmi v ich boji. Zomrel 20. mája 1444 vo veku 64 rokov. Pri jeho tele vystavenom na tri dni sa udiali mnohé zázraky. Zachovalo sa mnoho jeho diel, napríklad „Kázne” v latinčine i v hovorovej reči.
Láskavý Otče, ty si vložil do srdca svojho kňaza Bernardína veľkú lásku k svätému menu Ježiš; pre jeho zásluhy a na jeho orodovanie nám dopraj, aby sme aj my horeli láskou k tebe. Amen.
Svätý Bernardín Sienský, kňaz
Sviatok
20. máj
Rodisko
Taliansko, Massa Marittima
V skratke
Svätý Bernardín zo Sieny (1380 – 1444), známy kazateľ a misionár, bol významnou osobnosťou náboženského prebudenia v Taliansku v 15. storočí, ktorého kázne a popularizácia úcty k Najsvätejšiemu menu Ježiš mali trvalý vplyv na katolícku zbožnosť.
Životopis
Svätý Bernardín zo Sieny, známy aj ako Bernardín Sienský, sa narodil 8. septembra 1380 v Massa Marittima v Toskánsku, v šľachtickej rodine Albizzeschi . Jeho otec bol guvernérom Sieny . Osirel v mladom veku a vychovávala ho zbožná teta v Siene . Študoval občianske a kánonické právo na univerzite v Siene . V roku 1397 vstúpil do Bratstva Panny Márie pri nemocnici Santa Maria della Scala . Počas morovej epidémie v Siene v roku 1400 s obetavosťou slúžil chorým a prevzal na štyri mesiace vedenie nemocnice s pomocou dvanástich spoločníkov . Táto skúsenosť s utrpením a smrťou pravdepodobne prehĺbila jeho vieru a odhodlanie slúžiť Bohu.
V roku 1402 vstúpil do Observantskej vetvy Rádu menších bratov (františkánov) , ktorá sa vyznačovala prísnejším dodržiavaním regule svätého Františka. Jeho rozhodnutie pre tento prísnejší rád svedčí o jeho túžbe po asketickom a oddanom náboženskom živote. O rok neskôr zložil rehoľné sľuby a v roku 1404 bol vysvätený za kňaza . Približne od roku 1417 začal rozsiahle misijné kázanie po celom Taliansku . Napriek tomu, že spočiatku mal slabý hlas, stal sa jedným z najvýznamnejších kazateľov svojej doby . Hovorí sa, že jeho hlas zosilnel po modlitbe k Panne Márii . Jeho kázne boli jednoduché, zrozumiteľné a plné obrazov, čo priťahovalo obrovské davy ľudí na námestia . Jeho schopnosť spojiť sa s bežnými ľuďmi bola kľúčom k jeho úspechu v šírení náboženského posolstva.
Bernardín zohral významnú úlohu v náboženskom prebudení Talianska v 15. storočí, v období náboženskej ľahostajnosti a morálneho úpadku . Kázal proti rôznym nerestiam, ako boli hazard, čarodejníctvo, sodomia a úžera, čo viedlo k takzvaným „ohniskám márnosti“, kde ľudia pálili nemorálne predmety . Zvlášť sa venoval šíreniu úcty k Najsvätejšiemu menu Ježiš, pričom používal symbol „IHS“ (prvé tri písmená Ježišovho mena v gréčtine), často zobrazený na tabuľke alebo medailóne . Táto prax sa stala charakteristickým znakom jeho pôsobenia a mala trvalý vplyv na katolícku zbožnosť. Jeho inovatívne prístupy niekedy vyvolali kontroverzie v Cirkvi a bol viackrát obvinený z herézy, no vždy bol oslobodený .
Okrem kázania sa Bernardín angažoval aj v spoločenských a politických záležitostiach, prispieval k zmierovaniu znepriatelených strán a urovnávaniu sporov medzi mestami . V rámci svojej rehole pôsobil ako generálny vikár Observantov v Taliansku a výrazne prispel k jej rastu a reforme kláštorov . Zúčastnil sa koncilu vo Florencii v roku 1439, kde podporoval krátkodobé zjednotenie gréckej cirkvi s Rímom . Tri razy odmietol biskupský úrad, pretože chcel pokračovať vo svojej misijnej činnosti . Zomrel 20. mája 1444 v L'Aquile v Taliansku . Už v roku 1450 bol svätorečený pápežom Mikulášom V., čo svedčí o všeobecnom uznaní jeho svätosti a vplyvu. Jeho sviatok sa slávi 20. mája . Svätý Bernardín Sienský je patrónom tkáčov, ľudí trpiacich chorobami pľúc a krvácaním, verejných rečníkov a reklamných pracovníkov .
Modlitba ku svätému Bernardínovi zo Sieny
Svätý Bernardín, verný služobník Krista,
ktorý si horlivo šíril slávu Najsvätejšieho mena Ježiš,
oroduj za nás, aby sme aj my
s odvahou vyznávali vieru
a niesli svetlo evanjelia do každého kúta sveta.
Ty, ktorý si svojím hlasom zobúdzal spiacich,
svojimi slovami uzdravoval rany duší,
daj, nech aj naše slová budú plné pravdy, lásky a pokoja.
Nauč nás milovať Ježišovo meno,
vyslovovať ho s úctou a dôverou,
nech sa stane útočiskom v skúškach,
silou v boji proti pokušeniu a
nádejou vo chvíľach slabosti.
Svätý kazateľ, ktorý si zapálil srdcia zástupov,
vypros nám dar múdrosti a dar rozlišovania,
nech hovoríme nie pre vlastnú slávu,
ale pre spásu duší a slávu Božiu.
Ochraňuj rečníkov, učiteľov, kňazov a tých,
ktorí slovom ovplyvňujú druhých –
nech ich hlas slúži pravde a vedie k dobru.
Ty, ktorý si odmietol biskupský úrad,
aby si mohol slúžiť tam, kde bolo treba,
pomôž nám rozpoznať naše skutočné povolanie
a s pokorou ho prijať, nech je akékoľvek.
Svätý Bernardín, patrón tých, čo zápasia s chorobami tela i duše,
oroduj za uzdravenie chorých,
za zmierenie rozdelených,
a za vieru živú v nás všetkých.
Nech meno Ježiš je naším svetlom,
a ty naším sprievodcom na ceste k svätosti.
Amen.
Svätý Bernardín Sienský, významný taliansky františkánsky kňaz a jeden z najväčších ľudových kazateľov 15. storočia, má so Slovenskom zaujímavé duchovné a historické prepojenie, hoci jeho meno nie je medzi bežnými veriacimi možno tak všeobecne známe ako mená svätcov viazaných priamo na našu ranú históriu. Jeho hlavný význam spočíva v tom, že bol popredným predstaviteľom a horlivým šíriteľom františkánskej observantnej reformy, ktorá mala zásadný vplyv na obnovu františkánskeho života a rýchlo sa rozšírila po celej Európe, vrátane územia bývalého Uhorska, teda aj dnešného Slovenska. Františkáni observanti tu od 15. storočia zakladali kláštory a výrazne formovali duchovný život mnohých generácií veriacich.
Svätý Bernardín je celosvetovo, a teda aj u nás, známy predovšetkým ako horlivý šíriteľ úcty k Najsvätejšiemu Menu Ježiš, ktoré znázorňoval populárnym monogramom IHS. Tento symbol, ktorý Bernardín povýšil na znamenie zbožnosti a úcty ku Kristovi, nájdeme na Slovensku dodnes na mnohých historických i novších kostoloch, oltároch, kazateľniciach či liturgických predmetoch ako viditeľnú a trvalú stopu jeho vplyvu na ľudovú zbožnosť a cirkevné umenie. Na Slovensku existujú aj priame zasvätenia kostolov svätému Bernardínovi Sienskemu, napríklad v Košiciach či Hlohovci, často práve v mestách s bohatou františkánskou históriou. Jeho sviatok 20. mája si pripomínajú najmä členovia františkánskej rodiny. Pre slovenských veriacich dnes môže byť svätý Bernardín inšpiráciou v horlivosti za ohlasovanie Krista, v hlbokej úcte k Božiemu menu a v príklade zasväteného života, ktorý pretvára spoločnosť.
Svätý Bernardín Sienský ( 8. septembra 1380 , Massa Marittima – 20. mája 1444 , L'Aquila ) bol taliansky rímskokatolícky kňaz a františkán preslávený najmä svojím kázaním v Siene na Piazza del Campo a svojím znakom, či skôr.
Životopis
Mladosť a štúdium
Bernardin Albizeschi sa narodil v šľachtickej rodine v Massa Marittima pri Siene. V troch rokoch stratil matku av šiestich otcov. Starali sa o neho príbuzní v Siene. Tam sa naučil čítať a písať. Čítal Danta, latinské klasiky a už v jedenástich rokoch študoval právo na univerzite v Siene a prejavoval mimoriadne nadanie. Následne študoval Písmo sväté a teológiu , získal aj licenciát cirkevného práva. Bol členom kajúceho bratstva Panny Márie, ktoré sa usilovalo o kresťanskú dokonalosť svojich členov službou potrebným, chudobným a chorým. Roku 1397 vypukla morová epidémia. Sám sa nakazil, keď sa obetavo staral o chorých. Bojoval so smrťou, ale uzdravil sa. Rozmýšľal sa, či má vstúpiť k augustiniánom , ale neskôr sa rozhodol pre sienských františkánov ( 1402 ). Bolo mu vtedy 22 rokov. Rozdal svoj majetok chudobným, neskôr zložil rehoľné sľuby a roku 1404 sa stal kňazom.
Bernardin Sienský na kopci Capriola
Žil na osamelom mieste na vrchu Capriola, kde v opustenej pustovni založil malý kláštor. Tam Bernardin čítal Písmo sväté a cirkevné spisy, najmä františkánskych spisovateľov. Bol zástancom prísneho poňatia rehole a žil v úplnej chudobe. V roku 1413 sa stal Bernardin Sienský vrátnikom v malom kláštore vo Fiésole pri Florencii, kde môžeme ešte dnes vidieť jeho celu. Nad dverami cely je jeho meno vyrezané v dreve.
Bernardín Sienský ako kazateľ
Bernardín Sienský túžil po apoštolskej činnosti. V štyridsiatich rokoch ako ľudový kazateľ chodil od mesta k mestu po celom severnom a strednom Taliansku. Uvádza sa, že sa ku kazateľskej činnosti spočiatku necítil schopný pre slabý hlas a tak sa v núdzi obrátil k Matke Božej , ktorá mu pomohla. Hovoril potom jasným a zvučným hlasom, ktorým si získaval srdcia poslucháčov. Vedel rovnako dobre kázať prostým roľníkom aj univerzitným poslucháčom. Najhlbšie kresťanské pravdy všetkým podával primeraným spôsobom. Pre veľký počet poslucháčov kázal často na otvorenom priestranstve. V meste Perugii v Umbrii je možné vidieť do dnešného dňa na ľavom postrannom múre dómu kazateľnicu, z ktorej Bernardin predniesol v roku 1425 svoje najslávnejšie kázanie. Perugia skrýva ďalšiu pozoruhodnosť, ktorá pripomína tohto kazateľa: v oratóriu sv. Bernardina ukazujú kamenné reliéfy scény zo svätcovho života.
Bernardin Sienský ako diplomat
Návrat k pohanskej antike spôsobil v renesančnej dobe všeobecné uvoľnenie mravov. Rozvinula sa pýcha, lakomstvo a nemravnosť. Bernardín proti nim kázal menom Božím. Snažil sa ľud prebudiť z náboženskej a mravnej ľahostajnosti, zmieril mnoho šľachtických rodín, urovnával spory medzi stranami i vojny medzi mestami. Preslávil sa po celom Taliansku.
IHS
Snažil sa tiež obnoviť rádovú disciplínu. Hlásal potrebu odpustenia a zmierenia as tým cieľom hlásal aj úctu k Ježišovmu menu. "Meno Ježiš prežaruje kazateľa a spôsobuje, že sú prestúpení jeho svetlom tí, ktorí jeho slovo zvestujú, aj tí, ktorí ich počujú. Odkiaľ myslíš, že sa vzalo tak nenaďalej na celom svete horiace meno viery, ak nie z toho, že sa káže Ježiš?" Vytvoril si obraz žiariaceho slnka s monogramom IHS , jedná sa o prvé tri písmená gréckeho slova Ježiš. Nad prostredným písmenom H bol kríž a vznikol tak nový erb upozorňujúci na tajomstvo spásy.
Ignác z Loyoly zvolil za sto rokov po Bernardinovej smrti znak IHS, „Bernardinov erb“, za symbol Tovaryšstva Ježišovho , jezuitského rádu.
Za Bernardinovho pôsobenia sa tento znak po Taliansku veľmi rozšíril najmä na domy kresťanských bratstiev, ale bol zobrazovaný aj na priečeliach verejných budov. Bernardin nosil tabuľku s týmto znakom so sebou a staval ju na oltár, na ktorom pred kázaním slúžil svätú omšu. Po kázaní zdvihol tabuľku do výšky as ňou udelil požehnanie.
Záver života
Nakoniec bol Bernardin zatknutý a obžalovaný z kacírstva , pretože šírenie takejto úcty sa nepáčilo niektorým teológom a humanistom. Jeho obvinením sa trikrát zaoberal cirkevný súd , naposledy na Bazilejskom sneme v r. 1438 . Medzi Bernardinových účinných obhajcov vraj patril Ján Kapistránský (jeden z jeho žiakov). Bernardin nevyužíval ani náklonnosť cisára a nakoniec vždy bola uznaná jeho pravovernosť, čistý úmysel i svätosť života. Na druhú stranu mu bol pápežovi trikrát ponúkaný biskupský úrad v Siene , vo Ferráre av Urbine , ale Bernardin vždy odmietol, dával prednosť kazateľskej dráhe. 1428 – 1442 sa stal generálnym vikárom františkánov observantov (zv. niekedy bernardini, OFMObs). Zúčastnil sa všeobecného snemu vo Florencii. V kláštore Monteripido pri Perugii založil teologickú školu, v ktorej aj sám učil av Siene zriadil vyššie teologické učenie, z ktorého vychádzali rehoľní profesori. Františkánsku prostotu sa snažil dopĺňať rozumovou vyspelosťou.
Smrť a kult Bernardina Sienského
Keď sa blížila jeho smrť, nechal sa vraj položiť na podlahu posypanú popolom a 20. mája 1444 v L'Aquile zomrel. Pochovali ho v konvente sv. Františka, v roku 1474 bol pochovaný v kostole vybudovanom k jeho pocte v L'Aquile. Roku 1450 bol Mikulášom V. svätorečený . Bernardinov kult sa rýchlo šíril po celom Taliansku, centrom uctievania sa stalo miesto pohrebu L'Aquila , potom Siena , Perugia a Massa Marittima . Aj v kostole Panny Márie v Aracoeli v Ríme požíva Bernardin zvláštne úcty, slávne fresky od Pinturiccia (okolo 1485 ) oslavujú tu život veľkého nezabudnuteľného kazateľa a františkánskeho rehoľníka.
Zobrazenie
Sv. Bernardín Sienský býva zobrazovaný, verne svojej podobe, ako františkánsky rehoľník s asketickými, chudými tvárovými rysmi, pripomínajúci jeho život v chudobe. V jednej ruke drží tabuľku, či medailón s nápisom IHS v lúčoch, v druhej ruke niekedy drží knihu. Pri nohách má položené často tri biskupské mitre (niekedy 3 biskupské berly), ktoré nám ukazujú jeho trojaké odmietnutie úradu. Niekedy je pri jeho nohách žobrák, alebo má pri uchu holubicu.
Jeho zobrazenie býva niekedy doplnené nápisom „Manifestavi nomen tuum hominibus“ („Zjavil som tvoje meno ľuďom.“ Ján 17,6).
Inokedy vidíme sv. Bernardina Sienského, ako káže ľuďom a drží pozdvihnutú tabuľku s nápisom IHS, alebo ako mladého šľachtica, ktorý kľačí pred videním Panny Márie nad bránou mesta.
Patrón
Sv. Bernardin Sienský je patrónom tkáčov, ľudí chorých hrudnou a pľúcnou chorobou, postihnutých krvácaním, jeho sviatok pripadá na 19. (20.) mája.
Svätý
Bernardín zo Sieny
kňaz, kazateľ a Apoštol Talianska
Štát pôsobenia
Taliansko
Biografické údaje
Narodenie
8. september 1380
Massa Marittima, Svätá rímska ríša (dnes Taliansko)
Úmrtie
20. máj 1444 (63 rokov)
L’Aquila, Neapolské kráľovstvo (dnes Taliansko)
Pochovaný
Mausoleo di San Bernardino
Svätenia
Cirkev
Rímskokatolícka cirkev
Rehoľník
Rehoľa
Rád menších bratov prísnej observancie
Vstup
1402
Večné sľuby
1403
Kňaz
Kňazská vysviacka
1404
Svätec
Blahorečenie
24. november 1449 (69 rokov)
Kanonizácia
24. máj 1450 (69 rokov)
Pápežský štát
Mikuláš V.
Sviatok
20. máj
Patrón
reklamy, mesta Aquily, pri problémoch v hrudi, závislých na hazardných hrách
Atribúty
tabuľka so symbolom JHS; tri biskupské mitry pri nohách