Biskup Pavol Hnilica o “špekpátrovi” Werenfriedovi van Straatenovi, O. Praem. Na portal Postoj sa nedávno objavil pútavý rozhovor so slovenským kňazom Martinom Bartom v nedávno otvorenej kancelárii …Viac
Biskup Pavol Hnilica o “špekpátrovi” Werenfriedovi van Straatenovi, O. Praem.
Na portal Postoj sa nedávno objavil pútavý rozhovor so slovenským kňazom Martinom Bartom v nedávno otvorenej kancelárii Pápežskej nadácie Pomoc trpiacej Cirkvi (Aid to Church in Need; Kirche in Not). Spomína sa tam aj biskup Pavol Hnilica a jeho priateľstvo so zakladateľom nadácie pátrom Werenfriedom.
Túto tému hodno doplniť autentickým svedectvom biskupa Hnilicu. Ide tu totiž o žiarivý príklad spolupráce dvoch spriaznených duší, spojených rovnakou láskou k trpiacim a ubiedeným. Ovocím tohto priateľstva bola aj štedrá a veľkorysá pomoc prenasledovanej Cirkvi na Slovensku. Zásluhou biskupa Hnilicu dostávalo sa jej materiálnej a duchovnej podpory nielen počas trvania komunistického útlaku, ale aj po páde totalitárneho režimu, keď bolo treba obnovovať normálny náboženský život na rumovisku. Osobnosť pátra Werenfrieda, ako ju vykreslil biskup Hnilica, sa natrvalo zapísala do sŕdc vďačných Slovákov. Daj, Bože, aby sa táto vďačnosť prejavila aj štedrou podporou jeho diela!
P.S. Rozhovor, ktorý sa tu reprodukuje, vznikol v lete 1998, ale nestráca na aktualite ani po 20 rokoch
F. VNUK: Katolícka cirkev na Slovensku veľa dlhuje legendárnemu „špekpátrovi“ Werenfriedovi. Podporoval ju, keď bola nútená živoriť v katakombách a poskytol jej výdatnú pomoc aj po r. 1989, keď už mohla vyjsť z katakomb. Vy ste v jednom čase veľmi úzko spolupracovali s pátrom Werenfriedom, a ešte aj dnes s ním udržiavate priateľské styky. Ako a kedy táto spolupráca začala?
BISKUP HNILICA: Pátra Werenfrieda som prvýkrát stretol v Innsbrucku v r. 1952, keď som tam čakal na vycestovanie do Ríma. Ale ešte predtým som o ňom počul z Vatikánskeho rádia. Keď som sa dozvedel, že príde do Innsbrucku kázať, a že u jezuitov na univerzite bude mať prednášku, veľmi som sa potešil. Po prednáške som ho vyhľadal, aby som mu osobne poďakoval za morálnu a materiálnu pomoc, ktorú poskytuje trpiacej Cirkvi a obetiam vojny.
Hneď sa zaujímal, kto som a čo som, a keď som mu vyrozprával svoju históriu, pozorne ma vypočul a prejavil veľký záujem o problematiku katolíckej cirkvi za železnou oponou. Nechcem sa chváliť, ale bol som jeden z prvých, kto ho dôkladnejšie oboznámil s biedou Cirkvi, trpiacej pod tyraniou ateistického komunizmu. Dobre poznal biedu a utrpenie vyhnancov a utečencov, ktorí boli obeťami komunizmu na Západe, ale o položení tých, čo museli žiť pod komunizmom, mal iba nejasné predstavy. Vtedy som mu však nemohol sľúbiť nijakú aktívnu spoluprácu, pretože som očakával, že v krátkom čase odcestujem do Ríma. Rozlúčili sme sa s prísľubom, že v Ríme sa opäť stretneme.
F. VNUK: V čom spočívala charitatívna činnosť pátra Werenfrieda v tomto čase – začiatkom päťdesiatych rokov?
Viac TU: alianciazanedelu.sk/archiv/646
Na portal Postoj sa nedávno objavil pútavý rozhovor so slovenským kňazom Martinom Bartom v nedávno otvorenej kancelárii Pápežskej nadácie Pomoc trpiacej Cirkvi (Aid to Church in Need; Kirche in Not). Spomína sa tam aj biskup Pavol Hnilica a jeho priateľstvo so zakladateľom nadácie pátrom Werenfriedom.
Túto tému hodno doplniť autentickým svedectvom biskupa Hnilicu. Ide tu totiž o žiarivý príklad spolupráce dvoch spriaznených duší, spojených rovnakou láskou k trpiacim a ubiedeným. Ovocím tohto priateľstva bola aj štedrá a veľkorysá pomoc prenasledovanej Cirkvi na Slovensku. Zásluhou biskupa Hnilicu dostávalo sa jej materiálnej a duchovnej podpory nielen počas trvania komunistického útlaku, ale aj po páde totalitárneho režimu, keď bolo treba obnovovať normálny náboženský život na rumovisku. Osobnosť pátra Werenfrieda, ako ju vykreslil biskup Hnilica, sa natrvalo zapísala do sŕdc vďačných Slovákov. Daj, Bože, aby sa táto vďačnosť prejavila aj štedrou podporou jeho diela!
P.S. Rozhovor, ktorý sa tu reprodukuje, vznikol v lete 1998, ale nestráca na aktualite ani po 20 rokoch
F. VNUK: Katolícka cirkev na Slovensku veľa dlhuje legendárnemu „špekpátrovi“ Werenfriedovi. Podporoval ju, keď bola nútená živoriť v katakombách a poskytol jej výdatnú pomoc aj po r. 1989, keď už mohla vyjsť z katakomb. Vy ste v jednom čase veľmi úzko spolupracovali s pátrom Werenfriedom, a ešte aj dnes s ním udržiavate priateľské styky. Ako a kedy táto spolupráca začala?
BISKUP HNILICA: Pátra Werenfrieda som prvýkrát stretol v Innsbrucku v r. 1952, keď som tam čakal na vycestovanie do Ríma. Ale ešte predtým som o ňom počul z Vatikánskeho rádia. Keď som sa dozvedel, že príde do Innsbrucku kázať, a že u jezuitov na univerzite bude mať prednášku, veľmi som sa potešil. Po prednáške som ho vyhľadal, aby som mu osobne poďakoval za morálnu a materiálnu pomoc, ktorú poskytuje trpiacej Cirkvi a obetiam vojny.
Hneď sa zaujímal, kto som a čo som, a keď som mu vyrozprával svoju históriu, pozorne ma vypočul a prejavil veľký záujem o problematiku katolíckej cirkvi za železnou oponou. Nechcem sa chváliť, ale bol som jeden z prvých, kto ho dôkladnejšie oboznámil s biedou Cirkvi, trpiacej pod tyraniou ateistického komunizmu. Dobre poznal biedu a utrpenie vyhnancov a utečencov, ktorí boli obeťami komunizmu na Západe, ale o položení tých, čo museli žiť pod komunizmom, mal iba nejasné predstavy. Vtedy som mu však nemohol sľúbiť nijakú aktívnu spoluprácu, pretože som očakával, že v krátkom čase odcestujem do Ríma. Rozlúčili sme sa s prísľubom, že v Ríme sa opäť stretneme.
F. VNUK: V čom spočívala charitatívna činnosť pátra Werenfrieda v tomto čase – začiatkom päťdesiatych rokov?
Viac TU: alianciazanedelu.sk/archiv/646
žiaľ na foto je 
falošná Lucia: Dve sestry Lucie