... neomarxisti a ľavicoví liberáli (a ich ideoví poskokovia ako Mikloško) vyrobili z banálnej normálnosti radikalizmus.
V relácii televízie Joj Politika 24 sa tento veterán parlamentného hemlesenia, ktorý strávil sedením v poslaneckých laviciach podstatnú časť svojho života, rozhovoril, ako býva jeho zvykom, o slušných ľuďoch (termín, ktorý v rozhovore použil na označenie ľudí z jeho názorového spektra), slušnosti v politike a pridal čosi aj z politológie, pričom označil stranu Kresťanská únia za radikálov!
Stalo sa tak v akomsi varovaní pre KDH, aby neskĺzlo do údajného kresťanského a konzervatívneho radikalizmu, pretože inak by mohlo poslanca Mikloška stratiť:
„Som zatiaľ v poslaneckom klube KDH. Pokiaľ ma odtiaľ nepošlú preč, tak tam zostanem. Ak by sa malo hnutie posunúť k nejakému radikalizmu, tak potom budem zvažovať. Ten radikalizmus napríklad dnes pre mňa predstavuje Kresťanská únia.“
noviny.skpolitika-24/1134113-politika-24-miklosko-o-tom-kedy-by-odisiel-z-kdh
Keďže Kresťanská únia, ako z názvu vyplýva, pravdepodobne vykazuje snahu reprezentovať kresťanov a kresťanskú vieru, tak tento jej údajný radikalizmus, by sa mal podľa všetkého týkať radikalizmu kresťanského. Mikloško dokonca neváha použiť znamienko rovná sa medzi radikalizmom a ortodoxnosťou, z čoho by sme mohli usudzovať, že každý kresťan katolík, ktorý bazíruje na kresťanskej pravovernosti a aj na jej presadzovaní v politike je v očiach Františka Mikloška neakceptovateľný radikál!
„Konzervativizmus by nemal byť ako nejaká ortodoxia,“ okomentoval Mikloško údajný „radikalizmus“ Kresťanskej únie.
Vítajte vo svete neortodoxného konzervativizmu. Spoznáte ho podľa toho, že odmieta náboženskú ortodoxiu a jeho jedinou posvätnou ortodoxiou je – demokracia a liberalizmus.
„Takúto politiku ja nechcem urobiť a takáto politika sa vyčerpá,“ dodáva bývalý prezidentský kandidát, ktorý v čase svojej kampane tvrdil, že „buď bude Európa kresťanská, alebo nebude“. Bol vtedy radikálom?
V každom prípade Európa dnes nie je ani kresťanská a už vôbec nie je ortodoxná, ale paradoxne napriek tomu, že priam prekypuje liberálnou „slušnosťou“ a mala by teda podľa Mikloškových teórií pôsobiť sviežo, vyzerá mierne vyčerpane skôr ona, než tzv. populizmus a konzervatívny „radikalizmus“.
noviny.skpolitika-24/1134113-politika-24-miklosko-o-tom-kedy-by-odisiel-z-kdh
KDH Mikloško označil s neúnavnou zotrvačnosťou ponovembrovej frazeológie za „slušnú stranu slušných ľudí“, ale zároveň prorocky varoval, že pokiaľ si tento charakter neudrží, tak môže stratiť podporu. S dokonalým nepochopením toho, čo sa v Európe za posledných cca 60 – 80 rokov odohralo pritom tvrdil, že politici ako Fico a Orbán pracujú s „konzervatívnou rétorikou“:
„Vidíme, ako rýchlo sa Robert Fico premenil na konzervatívca.“
Lenže pointou je, že ani Fico ani Orbán sa nepremenili na žiadnych konzervatívcov ani náznakom. V skutočnosti zastávajú banálne názory v rovine prirodzenej morálky o tom, že muž je muž a žena je žena, že sodomia je zvrátenosť (ale ani to by nepovedali otvorene), že rodina, natalita či národné povedomie sú pre štát nevyhnutnosťou, o ktorú sa treba starať apod.
To všetko sú veci, ktoré by sme pred 60 – 80 rokmi našli v programoch európskych liberálnych aj sociálno-demokratických strán, kde ich papagájovali do úmoru. Našli by sme ich tak v programe britskej Konzervatívnej strany, ako aj britskej Labouristickej strany. Určite zdobili programy CDU aj SPD.
Problém a tragikomédia teda nespočíva v tom, že konzervativizmus sa radikalizoval, ale v tom, že neomarxisti a ľavicoví liberáli (a ich ideoví poskokovia ako Mikloško) vyrobili z banálnej normálnosti radikalizmus.
Je pochopiteľné, že pre Mikloška, ktorý chodí na diskusie do Teplárne, ktorý chodí s Čaputovou a lesbou Radkou do Vatikánu, ktorému prekáža akýkoľvek náznak tradicionalizmu v katolicizme, je dnes radikálom každý, kto je proti agende LGBT, proti európskej integrácii, proti slepej ukrajinofílii, proti probruselskému aktivizmu a kto presadzuje do ústavy (tam sme až dospeli) samozrejmosti o dvoch pohlaviach a manželstve muža a ženy.
Lenže, a v tom je druhá časť tragikomédie, strany ako Kresťanská únia nepresadzujú v dôsledku ani to a už vôbec nie radikálne. Kresťanská únia je banálna kresťansko-demokratická strana staršieho strihu, akou bola ešte aj v 80. rokoch 20. storočia napríklad kresťanská demokracia v Luxembursku, kde sa vtedy zasadzovala o zákaz potratov. Dnes by to boli podľa Mikloška radikáli…
Starý vtip za socializmu v skratke vysvetľoval proces, ktorý sa tu odohral v rámci tzv. konzervativizmu, čiže liberalizmu (Orbán) a sociálnej demokracie (Fico):
„Kto sú to pravicoví oportunisti? To sú súdruhovia, ktorí včas nezbadali, že strana zahla prudko doľava.“
Františkovi Mikloškovi sa to podarilo zbadať včas a včas sa prispôsobil....a ostatní súdruhovia sa pre neho stali konzervatívnymi radikálmi, aj keď sú v skutočnosti liberálnymi kresťanmi „mierneho pokroku v medziach zákona“, ako kedysi písal Jaroslav Hašek.
Branislav Michalka
František Mikloško urobil symbolickú bodku …