To sme ale dopadli, hrôza! Kyjakom na proliferov. Včera zákaz a dnes "puto jednoty?"
Kardinál v San Diegu obhajuje udeľovanie svätéhoprijímania extrémistickým politikom podporujúcim potraty...
V oficiálnej pastorácii ?!?
Nuž, je tu ďalšia "synodálna novota":
nechodiť do takého kostola bude pre tých konzervatívnejších asi dobrým skutkom...
„Bohužiaľ, dnes nie je nezvyčajné počuť katolíckych vodcov potvrdzovať neortodoxné názory, ktoré by ešte prednedávnom podporovali iba heretici,“ napísal Paprocki v eseji s názvom „Predstavte si heretického kardinála“.
Biskup Paprocki, ktorý bol vlani v novembri zvolený za predsedu Výboru biskupov USA pre kanonické záležitosti a cirkevnú správu, tiež citoval niekoľko pasáží Kódexu kánonického práva, Katechizmu Katolíckej cirkvi a apoštolského listu svätého pápeža Jána Pavla II z roku 1998 Ad. Tuendam Fidem („Ochrániť vieru“), aby tvrdil, že každý, kto popiera „ustálené katolícke učenie“ a „prijíma herézu“, je automaticky exkomunikovaný z cirkvi.
... pápež by mal teda konať vo veci odvolania heretika z úradu kardinála.
že všetci prijímajúci prijímania sú zjednotení v kompletnosti viery..
10. mája 2021 ( Lepanto Institute ) – Minulý týždeň biskup Robert McElroy, biskup diecézy San Diego, napísal článok pre časopis America Magazine , v ktorom kritizoval verejné výzvy na odmietnutie svätého prijímania politikom, ktorí podporujú potraty, podľa kánonu 915
Kánon 915 konkrétne uvádza, že „k svätému prijímaniu nemajú byť pripustení tí, ktorí boli exkomunikovaní alebo zakázaní po uložení alebo vyhlásení trestu a iní tvrdohlavo zotrvávajúci v zjavnom ťažkom hriechu“. Skrátka, povinnosťou biskupov a kňazov je odoprieť sväté prijímanie notorickým hriešnikom.
Ale podľa názoru biskupa McElroya je takýto čin „politickou zbraňou“, ktorá sa má použiť proti demokratickým politikom, ktorá sa takto „nesmie diať“. Citujúc Katechizmus, ktorý nazýva Eucharistiu „sviatosťou lásky, znakom jednoty, putom lásky , veľkonočnou hostinou“, napísal:
Národná politika vylúčenia pro-choice politických vodcov z Eucharistie bude predstavovať útok na túto jednotu, na túto charitu/ caritas, nezištnú lásku/
„Znakom jednoty“ v súvislosti s Eucharistiou je, že všetci, ktorí prijímajú sväté prijímanie, sú zjednotení vo viere – CELEJ viere – a „sväzok lásky“ je vyjadrením lásky k Bohu nadovšetko a lásky k blížnemu ako lásky k sebe. . Ale „znamenie jednoty“ aj „spojenie lásky“ sú prerušené tým, kto pristupuje k svätému prijímaniu, keď sú zjavne oddelení pre vieru, a priamo a úmyselne konali proti láske druhých. Katolícki politici, ktorí obhajujú a podporujú praktiky potratov – s úmyselným zabíjaním detí v maternici – porušili nemenné učenie Cirkvi o vnútorne zlej povahe potratov a zavádzajú skazenú politiku na zachovanie vraždy svojich blížnych. , čo je priamy útok na samotnú charitu. Inými slovami, odmietnutie poskytnúť sväté prijímanie takýmto politikom je len zjavným znakom toho, čo už politik urobil; vymanili sa z jednoty s cirkevným učením a zničili putá lásky.
Na podporu toho napísal biskup McElroy
Zlyhanie pri plnení tejto povinnosti v jej plnosti nemôže byť meradlom eucharistickej spôsobilosti v cirkvi hriešnikov a spochybňujúcich, ktorí musia vo svojom každodennom živote čeliť rôznym intenzívnym tlakom a komplikáciám.
Tlaky a zložitosti nášho každodenného života nemajú nič spoločné so skutočným praktizovaním alebo súhlasom s vierou. O hriechu a hodnosti prijímania svätý Pavol hovorí: „Ktokoľvek bude jesť tento chlieb alebo piť kalich Pánov nehodne, previní sa proti Pánovmu telu a krvi.“ Tí, ktorí sú vinní nekajúcnym ťažkým hriechom, páchajú svätokrádež, ak prijímajú sväté prijímanie v takom biednom stave, a tí, ktorí takému hriešnikovi hovoria, že je dovolené prijímať prijímanie bez spovede, sa zúčastňujú na súde tohto hriešnika. Pamätaj, že Náš Pán povedal Pilátovi, že „ten, kto ma tebe vydal, ten má väčší hriech“.
A požiadavka súhlasu s vierou nie je iná. Náš Požehnaný Pán mal veľmi jasno v tom, aké dôležité je veriť VŠETKÝM náukám Cirkvi. Povedal: „Amen, hovorím vám, kým sa nepominie nebo a zem, nepominie ani jediné písmeno, ani jediná čiarka zákona, kým sa všetko nesplní. Aj Katechizmus Katolíckej cirkvi číslo 143 hovorí o záväzku viery toto: „Verou človek úplne podriaďuje svoj rozum a svoju vôľu Bohu. Človek celou svojou bytosťou dáva svoj súhlas Bohu, ktorý zjavuje." Napokon, kardinál Joseph Ratzinger, vtedajší prefekt Kongregácie pre náuku viery, napísal v roku 2004 v mene pápeža Jána Pavla II. na tému „Hodnota prijať sväté prijímanie: Všeobecné zásady“:
Prísť na sväté prijímanie by malo byť vedomé rozhodnutie, založené na zdôvodnenom úsudku o svojej spôsobilosti, podľa objektívnych kritérií Cirkvi, kladením otázok ako: „Som v plnom spoločenstve s Katolíckou cirkvou? Som vinný z ťažkého hriechu?"
Jednota a láska spomínaná v katechizme sa zjavne vzťahuje na povinnosť pridŕžať sa všetkých, ktorým Katolícka cirkev verí, učí a o ktorých vyhlasuje, že sú zjavené Bohom.
O niečo neskôr vo svojom článku biskup McElroy tvrdí, že návrh vylúčiť politikov podporujúcich potraty zo Svätého prijímania je „bezprecedentná aktivita“. Avšak Didache , ktorá bola napísaná niekedy koncom prvého alebo začiatkom druhého storočia, veľmi jasne hovorí, že tí, ktorí nie sú hodní svätého prijímania, musia najprv činiť pokánie:
Ak je niekto svätý, nech príde; ak niekto nie je svätý, nech sa kajá. Maranatha. Amen.
Okrem toho, pokiaľ ide o otázku „Či má kňaz odoprieť telo Kristovo hriešnikovi, ktorý ho hľadá? Svätý Tomáš Akvinský napísal v Summe :
Sväté prijímanie by sa nemalo podávať otvoreným hriešnikom, aj keď o to prosia. Preto Cyprián niekomu píše (Ep. lxi): „Bol by si taký láskavý, že by si zvážil, že by si sa aj mal so mnou poradiť ohľadom hercov, skoncovať s tým kúzelníkom, ktorý medzi vami naďalej praktizuje svoje hanebné umenie; o tom, či som odsúhllasil, že by sa aj takýmto ľuďom malo podávať sväté prijímanie s ostatnými kresťanmi. Myslím si, že nie je vhodné ani pre Božský majestát, ani pre kresťanskú disciplínu, aby bola skromnosť a česť Cirkvi poškvrnená takouto hanebnou a neslávnou nákazou.“
Kánon 855 § 1. Všetci verejne nehodní , ako sú exkomunikovaní, zakázaní a zjavne neslávni , majú byť zakázaní v Eucharistii, pokiaľ sa nepreukáže ich pokánie a náprava a ak sa vopred neuspokojia s verejným pohoršením, ktoré spôsobili.
Je zrejmé, že „politika“ odopierania svätého prijímania verejne prejaveným a nekajúcnym hriešnikom nie je „bezprecedentná“, ako uvádza Bp. McElroy.
Ale po tvrdení, že politika odopierania prijímania politikom podporujúcim potraty by sa nemala implementovať a že už len takáto predstava je „bezprecedentná“, Bp. McElroy sa pokúša zvrátiť situáciu tým, že navrhuje, aby bolo prijímanie odopreté tým, ktorí sú vinní z „rasizmu“. Napísal:
Prečo nebol rasizmus zahrnutý do výzvy na eucharistické sankcie proti politickým lídrom? Rasizmus vymenoval ako presvedčivé vnútorné zlo svätý Ján Pavol II. v „ Veritatis Splendor “ a Druhý vatikánsky koncil... a vnútorné zlo rasizmu teraz nie je dôvodom na eucharistické vylúčenie v návrhoch, ktoré boli tento rok prinesené na našu konferenciu biskupov k uplatneniu
Rasizmus nemožno nájsť konkrétne podľa mena vo Veritatis Splendor, hoci vražda založená na rase je zahrnutá v zozname zla Veritatis Splendor ako genocída. Každý, kto sa previnil smrteľne hriešnou nenávisťou a násilím založeným na rase alebo inom nespravodlivom motíve, by sa nemal dostaviť na sväté prijímanie, pretože je to v rozpore s piatym prikázaním.
Ale ak má byť „rasizmus“ predmetom kánonického vylúčenia zo svätého prijímania, je to hriech, ktorý musí byť plne definovaný a kodifikovaný. Bez náležitej definície kánonického trestného činu rasizmu a konkrétnych parametrov, podľa ktorých ho možno ako taký rozpoznať a identifikovať, nemôže existovať návrh /trestajúceho/ zákona proti nemu.
Biskup McElroy potom nekoherentne cituje kardinála Ratzingera na obranu svojho tvrdenia proti univerzálnemu uplatňovaniu kánonu 915 pre politikov podporujúcich potraty. Napísal:
Kardinál Joseph Ratzinger vo svojej „ Doktrinálnej poznámke o niektorých otázkach týkajúcich sa účasti katolíkov na politickom živote “ varoval biskupov práve pred takouto cestou. „Kresťanská viera je integrálnou jednotou, a preto je nekoherentné izolovať nejaký konkrétny prvok na úkor celej katolíckej doktríny.
Je iróniou, že kardinál Ratzinger písal o nemožnosti politikov a voličov „hlasovať za politický program alebo individuálny zákon, ktorý je v rozpore so základným obsahom viery a morálky“, konkrétne spomenul potraty, eutanáziu a takzvané „manželstvá“ osôb rovnakého pohlavia. .“ To, čo biskup McElroy vynecháva z tohto čerešňového citátu, ďalej napísal kardinál Ratzinger:
Keď politická činnosť narazí na morálne princípy, ktoré nepripúšťajú výnimku, kompromis alebo odchýlku, katolícka angažovanosť sa stáva evidentnejšou a zaťaženou zodpovednosťou.
Pravdou však je, že kardinál Ratzinger v žiadnom prípade nevaroval pred uplatňovaním politiky odopierania svätého prijímania politikom, ktorí podporujú potraty. V skutočnosti práve naopak. V roku 2004 poslal kardinál Joseph Ratzinger vtedajšiemu kardinálovi Theodorovi McCarrickovi memorandum o hodnosti prijímania svätého prijímania . Napísal:
5. Čo sa týka ťažkého hriechu potratu alebo eutanázie, keď sa prejaví formálna spolupráca osoby (v prípade katolíckeho politika chápaná ako jeho sústavná kampaň a hlasovanie za zákony o povolených potratoch a eutanázii) , mal by sa s ním stretnúť jeho pastier, poučiť ho o náuke Cirkvi, oznámiť mu, že sa nemá dostaviť na sväté prijímanie, kým neukončí objektívnu situáciu hriechu, a upozorniť ho, lebo inak mu bude odopretá Eucharistia.
6. Keď „tieto preventívne opatrenia nepriniesli svoj účinok alebo neboli možné“ a dotyčný sa s tvrdohlavosťou opäť dostaví na prijatie svätej Eucharistie, „ vysluhovateľ svätého prijímania musí odmietnuť mu ho podať “ (porov. Deklaráciu Pápežskej rady pre legislatívne texty „Sväté prijímanie a rozvedení, civilne znovu zosobášení katolíci“ [2002], č. 3-4). Toto rozhodnutie, správne povedané, nie je sankciou ani trestom. Vysluhovateľ svätého prijímania nevynáša ani súd o subjektívnej vine človeka, ale skôr reaguje na verejnú nehodnosť človeka prijať sväté prijímanie v dôsledku jeho objektívnej situácie hriechu.
Na konci svojho článku biskup McElroy vynaložil posledné úsilie na ospravedlnenie podávania svätého prijímania tvrdohlavým, notoricky známym hriešnikom. Napísal:
Ako to jasne povedal pápež František v „Evangelii gaudium“, Eucharistia „nie je cenou pre dokonalých, ale mocným liekom a potravou pre slabých“ (č. 47).
Aj keď je pravda, že sväté prijímanie je liekom aj potravou pre slabých, mŕtveho nemožno liečiť ani nasýtiť. Keď ľudia spáchajú smrteľný hriech, zabijú život duše a odrežú sa od posväcujúcej milosti. Sviatosť vzkriesenia, ktorá je sviatosťou spovede, musí predchádzať sviatosti výživy a medicíny. Toto večné učenie Katolíckej cirkvi bolo kodifikované v kánone 11 Tridentského koncilu:
A aby tak veľká sviatosť nebola prijatá nehodne, a teda na smrť a odsúdenie, tento svätý koncil nariaďuje a vyhlasuje, že sviatostnú spoveď, keď môže byť spovedník, musia nevyhnutne vopred vykonať tí, ktorých svedomie je zaťažené smrteľným hriechom , akokoľvek skrúšených môžu považovať samých seba. Okrem toho, ak sa niekto odváži učiť, kázať alebo tvrdohlavo tvrdiť, alebo vo verejnej diskusii obhajovať opak, bude exkomunikovaný.
erb súdruha kardinála : Ľudská dôstojnosť
Herodes skrýval zlý a krutý zámer. Bol odhodlaný zničiť novonarodeného kráľa Židov, a keď zistil, že bol sklamaný, vo svojej zúrivosti pobil všetky deti Betlehema v jeho okolí. Nepodarilo sa mu však zničiť Božské dieťa. Svätý Jozef ho v poslušnosti Božiemu príkazu odniesol do Egypta. Tam zostal, kým sa anjel Pánov opäť nezjavil svätému Jozefovi a povedal: „Vezmi Dieťa a Jeho Matku a vráť sa do svojej krajiny, lebo tí, ktorí hľadali život Dieťaťa, sú mŕtvi.“
Ó anjel Boží! čo hovoríš? Sú už mŕtvi tí, ktorí hľadali život Dieťaťa? Ach! Bodaj by to bola pravda! Nie sú to dnes tí zlí kresťania, ktorí poburujú svojho Spasiteľa v pravom Betleheme, v dome chleba, teda na samom okraji posvätného oltára, takými Herodesmi? Predstavujú sa pri stole Pánovom v postoji adorácie; bijú sa do pŕs ako v smútku za svoje hriechy; skladajú ruky akoby v hlbokej oddanosti a otvárajú tie pery poškvrnené hriechom; prijímajú nevinného Božieho Baránka a robia z neho väzňa v hriešnom a poškvrnenom srdci . Smrteľný hriech je tak proti Bohu, že ak by mohol zomrieť, hriech by ho zničil. Prijať nášho Pána do srdca, ktoré je poškvrnené smrteľným hriechom, znamená priviesť Ho do moci Jeho najväčšieho nepriateľa – znamená to s Ním zaobchádzať ešte krutejšie to robil Herodes. Herodes bol neveriaci Žid; ale tí, ktorí Ho prijímajú nehodne, sú kresťania a katolíci. Vedia, koho týrajú; Herodes Ho nepoznal. Náš Pán nekoná zázrak, aby sa vyslobodil z ich rúk, ako to urobil, aby sa vyslobodil z rúk Herodesa; Neposiela anjela, aby informoval kňaza, ktorý je medzi zástupom, ktorý sa tlačí k oltáru, v stave smrteľného hriechu; a aj keby tak urobil, kňaz nemôže využiť toto poznanie, prinajmenšom na to nie, pokiaľ by zločincom nemal byť notoricky známy hriešnik , tak nežný je Ježiš ku povesti práve tých ľudí, ktorí hromadia pohoršenie.
Či podpora alebo mlčanie o vážnej heretickej ortopraxii u kolegu kardinála
nie je pred Bohom vážnym spolupáchateľstvom?!
Neutekajú aj pre toto z hrôzou mnohí z kostola?
Na čo je trochu aj dobrý takýto škandalózny prelát?
Nuž, aby katolíkov nielen provokoval svojimi už nehoráznosťami,
ale aby sa aj ukázalo, kto si ho trúfne verejne a oprávnene pranierovať.
Hrozí mu totiž odvolanie. To je súčasť synody o synodalite? "huráááááá"
Spirituálny kapitál 533
- 2024-09-16 „Kto chce byť prvý, nech je posledný a sluha všetkých“