ZMENIŤ POHĽAD...

Istý pán farár chcel vo svojej farnosti urobiť veľký Betlehem pred chrámom, kde by ho mohli ľudia či už pri prechádzke, alebo ceste do kostola obdivovať. Mal veľmi konkrétnu a jasnú predstavu. Chcel tam umiestniť malého Ježiška a Máriu, ktorá sa k nemu skláňa a nežne si ho chce pritúliť.

Pre realizáciu pozval jedného vychýreného umelca, ktorý mal toto súsošie vyhotoviť. Keď tvorba na diele takmer vrcholila, prišiel pán farár skontrolovať vykonané práce. Celé sa mu to však akosi nepozdávalo. Vyzeralo to síce, akoby sa Mária skláňala nad jasličkami a brala do rúk Ježiška, ale umelec to zachytil tak, že Márii akoby spadol z hlavy závoj, ktorý mala na hlave, a ten zakryl celú scénu. Nech sa na to pán farár díval z ktorejkoľvek strany, vždy videl len zhrbenú ženu a Ježiška vôbec nevidno.

Pán farár s miernou nespokojnosťou v hlase oslovil majstra: „Majstre, nezdá sa mi, že ste to celkom tak vystihli, ako som si predstavoval. Mal som trochu inú predstavu, ako by to celé malo vyzerať. Ale toto z môjho pohľadu vyzerá veľmi divne.“

Majster sa zahľadel a úplne pokojne odvetil: „Pán farár, na Betlehem sa predsa pozerá na kolenách. Kľaknite si.“ Pán farár si teda kľakol a v tom okamihu sa mu utvoril krásny obraz. Ježiškovi videl priamo do tváre. Z oči do očí. Uvidel jeho usmievajúcu a nežnú tvár. Mária bola rovnako usmiata. Naskytol sa mu dokonca nádherný pohľad na jej nežné ruky, ktoré sa dotýkali malého Ježiška. Vtedy uvidel, že padajúci závoj vytvára nad celým akoby nebeskú oblohu. Všetko veľmi vznešené a nádherné. V momente to pán farár pochopil. Skvelá myšlienka.

O tom je advent. Získať nový pohľad. Niekedy je potrebné vzdať sa vlastných predstáv, toho, ako by to podľa nás malo byť. A práve k tomu je niekedy treba kľaknúť na kolená. Získať tak novú perspektívu. Nie je to ľahké vzdať sa svojich plánov. No iba vtedy budeme schopní prijať plán, ktorý má s nami Pán.

(Máriina légia)