Na Slovensku sa v zahraničnopolitickom smerovaní nezmení nič pokiaľ budú vrcholové pozície ministerstiev okupovať rovnaké kádre, ktoré sú tam už celé dekády a sú tam doteraz. Po prečítaní týchto riadkov pochopíme, aké prehnité personálne siete na ministerstvách v Slovenskej republike fungujú, akí úradníci a aké osobné väzby ľudí prežijú každú vládu a aké charakterové nuly a poskokovia Bruselu a NATO vedú náš štát, v tomto prípade Ministerstvo obrany SR.
Ak pátrame po skutočných dôvodoch prečo MO SR a jej hlavný predstaviteľ Jaroslav Naď tak hystericky ženú náš národ do vojny proti Rusku tak prídeme k záveru, že Jaroslav Naď je v skutočnosti poskok štruktúr NATO, jej šéfa Stoltenberga a vo finále je to proatlantický poskok celej bruselskej politiky. Tento minister totiž v týchto štruktúrach urobil krátku, ale rýchlu kariéru, dobre so svojím bratom zarobil a odrazil sa k postom v ďalších treťosektorových alebo európskych inštitúciach zaoberajúcich sa vojenskou politikou. Preto sú dnes títo ľudia hysterickí pritakávači politiky NATO a jej verní sluhovia v štátoch v ktorých pôsobia na štátnych funkciách.
KTO ŠKOLIL NAĎA?
Rovnako ako exminister zahraničných vecí Miroslav Lajčák aj Jaroslav Naď je absolventom Programu pokročilých bezpečnostných štúdií v Európskom centre pre bezpečnostné štúdie Georgea C. Marshalla v Nemecku. Marshallovo centrum je bilaterálnym projektom ministerstiev obrany USA a Nemecka. Jaroslav Naď absolvoval tiež štúdium v kurze NATO pre vysokých úradníkov v NATO Oberammergau.
Ministerstvo zahraničných vecí USA mu sprostredkovalo pobyt na US – European Security Course v USA (2007) a na kurze European Security and Defence College v Belgicku (2008 – 2009). Ešte počas vysokoškolského štúdia pôsobil v mimovládnych organizáciách Euroatlantické centrum a Slovenská spoločnosť pre zahraničnú politiku.
KDE PRACOVAL NAĎ?
Po skončení štúdia v rokoch 2004 až 2013 pracoval na Ministerstve obrany SR na rôznych pozíciách, medzi inými ako zástupca riaditeľa Odboru medzinárodných vzťahov, riaditeľ Kancelárie štátneho tajomníka a jeho poradca, či generálny riaditeľ Sekcie obrannej politiky, medzinárodných vzťahov a legislatívy.
V rokoch 2012 až 2013 pôsobil ako diplomat – vedúci sekcie obrany na Stálej delegácii Slovenska pri NATO a na Stálom zastúpení Slovenska pri Európskej únii. V rokoch 2014 – 2015 pracoval ako zástupca riaditeľa mimovládnej organizácie Globsec a expert tejto organizácie na obranu a medzinárodnú bezpečnosť v rámci Globsec Policy Institute. V rokoch 2016 – 2018 pracoval ako riaditeľ v mimovládnej organizácii Slovenský inštitút pre bezpečnostnú politiku.
