A. Čulen: Evanjelizácia cez "Balíček karet"

Ešte ako malý chlapec niekedy v roku 1972- 75 som bol na krstinách a tam niekto priniesol platňu s nahrávkou tohto príbehu. (Neskôr, po revolúcii, som túto nahrávku počul od skupiny Texas rangers). S mojím otcom a strýkom sme si ju vtedy niekoľko krát vypočuli. Zaujímavé ale bolo, že ja som si ten príbeh zapamätal, hoci som ho už nikdy, až do obdobia po revolúcii nepočul a občas som ho niekomu pri nejakej rodinnej návšteve vyrozprával. Bolo to ale počas komunistického režimu a tak mi rodičia zakazovali, aby som to hovoril niekde inde, ako v úzkom kruhu ľudí, ktorých dobre poznám. Keď som po vyučení od roku 1984 pracoval v štátnom podniku Nafta Gbely, tak som to raz náhodou vyrozprával v nadrži, (ktorú sme z vnútra zvárali), chlapm čo so mnou pracovali. V takej nádrži bola vyborná akustika a tak som im to odvtedy na požiadanie veľa krát vyrozprával znova a znova. Tak sa im to páčilo. Keď som na jeseň v roku 1986 druhý krát narukoval do Jičína, tak aj tam som tento príbeh občas vyrozprával vojakom už od prijímača a neskôr aj na rote. No bolo to riskantné. Bol s nami aj jeden kňaz a pamätám si, že som mu tento príbeh napísal na papierik, lebo sa ho chcel tiež naučiť naspamäť. Ale mal spolu, lebo mu ho pri jednej osobnej prehliadke, (ktoré bývali pomerne časté), našli aj s vtipmi o Leninovi, čo som k tomu pridal ako bónus. Chudák aj za tento zločin proti štátu dostal 21 ostrých dní v base, ktoré si aj realne odsedel. Je to dobrý spôsob evanjelizácie ešte aj dnes. A. Čulen