Dvaja rakúski jezuitskí misionári, otec Gotsch a brat Gervasius, hovoria, že mali v roku 1976 jedinečný zážitok: „Jedného dňa v južnej Číne išiel otec Gotsch k umierajúcemu mužovi z Kaotai v sprievode brata Gervasia. Na koňoch prešli 200 km hôr a kopcov a nakoniec dorazili na miesto.
Ale neskoro; ten muž bol už mŕtvy. Po pohrebe zamierili späť, no v polovici cesty stretli mladého muža, ktorý na nich zrejme čakal na kraji cesty a požiadal ich, aby ho odprevadili k jeho chorej matke. Bratia nasledovali mladého muža a prišli do malej dedinky, vzdialenej 15 km. Keď sa dostali do veľmi chudobného domu, skutočne našli ženu, ktorá umierala. Keď žena uvidela kňaza, spýtala sa ho:
- “Cudzinec, povieš mi pravdu, ak sa ťa spýtam?” Samozrejme, matka! -“Existuje Boh, v ktorom sú tri osoby? Existuje iný život, miesto šťastia pre dobrých a miesto hrôzy pre zlých? Je pravda, že Boh zostúpil na zem, aby zomrel za ľudí a otvoril im miesto šťastia? Cudzinec, je to všetko pravda?” Prekvapený kňaz odpovedal “Áno”, snažiac sa pochopiť, od koho sa to všetko mohla dozvedieť? Žena pokračovala: – “Vodu máš pri sebe, tak ma umy - pokrsti, nech idem na miesto šťastia!” Ako mohla žena vedieť, že kňaz má so sebou už posvätenú vodu na krst? Jej rozhodný postoj mal v sebe niečo detinské, ale presvedčivé.
Kňaz jej v krátkosti vysvetlil liturgiu a význam sviatosti a potom ju pokrstil. Chorá žena plná radosti povedala: - “Máš so sebou aj chlieb. Je to špeciálny chlieb, pretože Boh je vo vnútri. Daj mi tento chlieb!” Kňaz vytiahol z tašky posvätenú hostiu, ktorú niesol so sebou. Chorá žena vedela, že má „chlieb“! Kňaz jej vysvetlil význam sviatosti Eucharistie, udelil jej aj posledné sviatosti (spoveď a pomazanie chorých) a podal jej sväté prijímanie.
Potom jej povedal: Doteraz si kládla otázky ty, ale teraz som na rade ja! Od koho si sa naučila pravdy viery? Stretla si sa s nejakými katolíckymi veriacimi?– - “Nie, cudzinec.” Máte teda nejaké kresťanské knihy? – “Neviem čítať, cudzinec, a ani som nevedela, že takéto knihy existujú.” Kde a od koho si teda dostala toto poznanie viery?
- “Vždy som si myslela, že to tak musí byť a od svojich 10 rokov som takto žila. Naučila som takto žiť aj svoje deti a môžete ich všetky umyť (pokrstiť).” Ale vedela si, že tadiaľto dnes prejdeme? - “Iste! Videla som muža vo sne. Práve on mi povedal, aby som poslala svojho najmladšieho syna na cestu a zavolala tých dvoch cudzincov, ktorí pôjdu okolo. Povedal mi, že ma umyjú, aby som išla po smrti na miesto šťastia.” Na misionárov to hlboko zapôsobilo. Postoj tej ženy k smrti bol taký pokojný, že nedával priestor na žiadne pochybnosti. Pred odchodom jej misionári dali obraz svätého Jozefa, patróna zomierajúcich. Žena plná radosti zvolala: – “Ale ja ho poznám! Často ma navštevoval. To on mi povedal, aby som poslala svojho syna na cestu, aby Vás zavolal!” Bol to sen, alebo ju skutočne osobne navštívil svätý Jozef? Žena nevedela. Okrem toho na tom nezáležalo. Dôležité bolo, že svätý Jozef poučil chorú ženu. Misionári sa neskôr dozvedeli, že žena zomrela ešte v tú noc.
