Clicks918

Dvojaký meter – anarchia a zábava áno, náboženstvo nie ?!

V reakcii na šíriacu sa epidémiu čínskej chrípky reagovali rôzne krajiny rozlične, ale veľa z nich postupovalo veľmi podobným spôsobom – zatvorili niektoré podniky a prevádzky a prikázali občanom nevychádzať zo svojich domov, pričom s rôznou mierou prísnosti a dôslednosti dodržiavanie tohto nariadenia kontrolovali a vynucovali. Potom začali postup zmierňovať jednotlivé opatrenia, aby vrátili krajinu a ľudí späť do života. Do prvej vlny opatrení spravidla platilo zatvorenie kostolov a zákaz verejnosti na bohoslužbách, proti ktorému katolícka hierarchia len zriedka, ak vôbec namietala. Pri postupnom uvoľňovaní, sa pred kostolmi a bohoslužbami spravidla uprednostňovali krčmy, reštaurácie a športoviská. Vypovedá to veľa o tom, čo si ceníme viac a čo menej.

Guvernér New Yorku Andrew Cuomo (údajne katolík), štátna zástupkyňa Letitia Jamesová a starosta mesta New York Bill de Blasio sa nedávno postavili na lavicu obžalovaných v spore Soos vs. Cuomo. Žalovaní boli za prekročenie svojich právomocí a nezákonné porušenie práv na slobodné praktizovanie náboženstva, slobodu prejavu a zhromažďovania, garantované prvým a štrnástym dodatkom americkej ústavy. Žalobu vzniesli dvaja katolícki kňazi, Steven Soos a Nicholas Stamos. Pridali sa k nim zástupcovia židovských ortodoxných kongregácií, E. Perr, D. Schonborn a M. Mayerfeld. Žalobcov, zastupoval známy katolícky právnik, Christopher Ferrara, zo spoločnosti Thomasa Mora, ktorý kľúčové prvky sporu vyložil takto:

„Nariadenia, ktoré zatvorili občanov v ich domovoch a zostať doma a plán postupného otvárania sú očividne diskriminačné proti miestam, kde sa vykonávajú bohoslužby. Sú účelové, zámerné a pseudovedecké. Guvernér a jeho úradníci spolu so starostom tu predviedli zaujatosť a straníckosť proti zbožným ľuďom. … Prečo sú bohoslužby považované za nebezpečnejšie, ako masové protesty (BLM), plné kričiacich a mávajúcich ľudí, natesnaných jeden na druhého?“

Cuomo plánoval a aj sa pokúsil, zatvoriť celý štát v domácom väzení. 19 miliónov ľudí, pričom neprestajne tvrdil, že ide o čisto na faktoch a vede založené opatrenie, že za tým nie je žiadna politika a kritizoval administratívy tých miest, kde karanténu a domáce väzenie nebrali tak vážne. Neskôr uznal, že to nebol najlepší nápad a že verejnému zdraviu to pravdepodobne nepomohlo (tu).

V slovenských pomeroch otázka ústavnosti, primeranosti, spravodlivosti a zákonnosti takýchto nariadení neprišla vôbec na pretras. Napríklad rúška. V naozaj slobodnej spoločnosti by sa takýto príkaz, ktorý zjavne obmedzuje mnoho občanov v mnohých smeroch, mohol vydať iba ak by užitočnosť takého opatrenia bola istá, alebo aspoň vysoko pravdepodobná. Bolo to tak aj v tomto prípade? „Odborníci a experti“ najatí médiami na spracovanie verejnej mienky sa v názore na účinnosť plátenných masiek v boji proti šíreniu vírusu dramaticky rozchádzajú a nikto nevie povedať, nakoľko pomáhajú a či stálo za to obetovať časť osobnej slobody. Ale u nás taká otázka vôbec nevznikla, ľudia poslušne nasadil masky a po večeroch sledovali v televízií, ako „významné osobnosti“, teda herci, youtuberi, speváci a rôzna dobrá spoločnosť jednomyseľne diskutovali cez Skype o tom, ako bojujú

s hnusobou. Kolektivistické chápanie socialistického štátu u nás prežilo a je pestované celým politickým spektrom.


Obžalovaní limitovali účasť na bohoslužbách na 25% kapacity budovy, ale podniky, prevádzky, reštaurácie boli otvorené na 100% prípadne 50% kapacity.

V rovnakom čase sa Cuomo a de Blasio zúčastňovali masových zhromaždení na podporu zabitého Georgea Floyda, zjavne v snahe vytrieskať z toho nejaký politický kapitál. Obmedzenia, ktoré s ohľadom na záchranu ľudských životov, prikazovali – podľa fázy uvoľnenia – stretnutia s nie viac ako 10, či 25 účastníkmi boli zrazu zabudnuté aj s „New York pause“ plánom a povinným „sociálnym odstupom“ a nikto nebránil a neobmedzoval desať tisícové davy protestujúcich bojovníkov proti rasizmu a za sociálnu spravodlivosť.


... a na tento dvojaký meter Ferrara zamieril svoju žalobu. Bohoslužby boli zakázané, ale masové protesty nikto neobmedzoval. 4. júna de Blasio, bez rúška, ktoré od ostatných prísne vyžadoval, rečnil na demonštrácií na Cadman Plaza v New Yorku. Nebol dodržaný ani limit 10 osôb, ani sociálny odstup, ani zákaz „nenutného zhromažďovania.“ O deň neskôr rozohnala polícia malú skupinu chasidských detí, ktoré sa hrali v parku. V apríli de Blasio hrozil väzením a trestným stíhaním tým židom, ktorí nedodržia zákaz bohoslužieb a osobne dohliadal na to, ako polícia rozhnala židovský pohreb. „Treba ukončiť tento absolutistický experiment, “ povedal Ferrara.

Žaloba poukazovala na bezprecedentné zneužitie moci, ktoré spáchali obžalovaní počas posledných troch mesiacov, na diktátorské riadenie mesta a štátu, na selektívne a diskriminačné nariadenia, ktoré zatvorili milióny obyvateľov v ich domoch, zatvorili obchody a podniky, pričom boli udelené množstvá výnimiek, ktoré obžalovaní dávali na základe svojich politických a osobných preferencií, ako boli spomínané demonštrácie, ktoré povolili. Ich nariadenia boli vymáhané pod hrozbou trestného stíhania a vysokých pokút. „Social distancing protocol,“ ktorý Cuomo nariadil, selektívne zakázal všetky náboženské zhromaždenia, zaradil ich do „nenutných“ a „nenutné zhromaždenia“ ešte raz výslovne zakázal, čím obmedzil ústavné právo na náboženskú slobodu.

Ferrara v súdnom spore zvíťazil. Sudca G.L.Sharpe otvoril brány ghetta, do ktorého Cuomo a de Blasio zatvorili všetky náboženské zhromaždenia a bohoslužby. Toto malé víťazstvo na ceste k normálnosti je veľmi cenné, ale zástancovia všeobecných karantén a permanentného nosenia masiek sa nevzdávajú lacno. Strašenie druhou vlnou beží naplno a pripravuje pôdu na novú izoláciu. Svet, v ktorom sú povolené desaťtisícové demonštrácie za „politicky správnu vec“ a bohoslužby sú postavené mimo zákon a rozháňané políciou má k normálnosti veľmi ďaleko. Treba však povedať, že plesanie nad veľkým víťazstvom v boji vo veci náboženskej slobody, tiež nie je na mieste a je to dvojsečný meč.

Americký koncept náboženskej slobody, ktorý garantuje slobodu akéhokoľvek kultu aj vo verejnom fóre, je v rozpore s tradičným konceptom, ktorý zastávala Katolícka cirkev do polovice 20. storočia. Podľa klasickej katolíckej koncepcie je náboženská sloboda pro foro interno garantovaná každému, bez ohľadu na to, aké náboženstvo vyznáva a nikto nesmie do tejto slobody nijako zasahovať. Nie je dovolené nikoho nútiť ku konverzii, či brániť mu, aby veril v to, v čo sa veriť rozhodol. Pro foro externo však táto situácia neplatí. Sloboda pozitívne náleží len pravému náboženstvu. Štát preto môže, ba musí, vo verejnom priestore podporovať práve toto pravé náboženstvo a falošným a bludným náboženstvám priestor nedávať. Pramení to z faktu, že štát je prirodzená a Bohom chcená ustanovizeň a ako taká musí byť zameraná na oslavu Toho, ktorý je príčinou jeho existencie.

Falošné náboženstvo nie je a nikdy nebude vzdávať slávu pravému Bohu žiadúcim spôsobom. Keďže západné štáty v lepšom prípade rezignovali na otázku pravej viery a v horšom prípade považujú všetky viery za rovnako falošné, môže byť americký koncept náboženskej slobody z núdze braný ako istá, pomerne chatrná, ochrana pred tyraniou sekularizmu, ale rozhodne to nie je stav, o ktorý by mali katolíci usilovať, pretože pri ideálnej aplikácií amerického konceptu štát umožňuje prinášať eucharistické obety prinášané Bohu, kamenným nožom vyrezávať srdcia z ľudských obetí v Quetzalcoatlovom chráme na vrchole nejakej mexickej pyramídy, i upaľovanie nemluvniat za živa, ktorým sa v Palestíne uctieval Moloch. A toto katolík chcieť nemôže.