Nový vatikánsky dokument o Panne Márii: V pokoncilových formuláciách sa svätý Ján Pavol II. osemkrát odvoláva na Máriu ako na „Prostrednicu všetkých milostí“; aj pápež Benedikt XVI. hovorí o „Mediatrix omnium gratiarum“
Nový vatikánsky dokument o Panne Márii: V pokoncilových formuláciách sa svätý Ján Pavol II. osemkrát odvoláva na Máriu ako na „Prostrednicu všetkých milostí“; aj pápež Benedikt XVI. hovorí o „Mediatrix omnium gratiarum“Znamená to, že tieto pápežské spôsoby používania titulu Spoluvykupiteľka boli „nevhodné“? Rovnako tiež aj použitie tohto titulu u sv. Pia z Pietrilčiny, sv. Matky Terézie z Kalkaty, sv. Josemaríu Escrivu, sv. Johna Henryho kardinála Newmanna, sv. Terézie Benedikty z Kríža, sv. Maximiliána Kolbeho, sestry Lucie z Fatimy ako aj trvalé a tradičné používanie titulu Spoluvykupiteľka inými svätcami, blahoslavenými, teológmi i mystikmi počas väčšej časti uplynulého tisícročia?
Rád by som upozornil na nasledujúce body týkajúce sa dokumentu, ktoré si podľa mňa vyžadujú hlbšie preskúmanie a objasnenie v autentickom duchu úcty a dialógu. Určite súhlasíme s absolútnym imperatívom vyjadreným v dokumente vyznávať, chrániť a šíriť biblické a tradičné učenie o nespochybniteľnom primáte Ježiša Krista ako nášho jediného božského Prostredníka a Vykupiteľa. Rovnako sa usilujeme náležite uznať podriadenú a bezkonkurenčnú ľudskú účasť a spoluprácu Nepoškvrnenej Panny Márie, Matky Ježiša Krista, na historickom diele vykúpenia.
1. Po citovaní početných použití mariánskeho titulu Spoluvykupiteľka pápežmi s ich príslušnými magistériami, medzi ktoré patrí sv. Pius X., Pius XI. a sedemkrát sv. Ján Pavol II. (bez zmienky o pôvodnom schválení titulu Spoluvykupiteľka Levom XIII. v roku 1885), ako aj dlhej tradície titulov Vykupiteľka a Spoluvykupiteľka, ktorá siaha až do 10. a 15. storočia, tento dokument následne hovorí, že používanie titulu Spoluvykupiteľka „by napriek tomu nebolo vhodné“ (č. 22). Znamená to, že tieto pápežské spôsoby používania titulu Spoluvykupiteľka boli „nevhodné“? Rovnako tiež aj použitie tohto titulu u sv. Pia z Pietrilčiny, sv. Matky Terézie z Kalkaty, sv. Josemaríu Escrivu, sv. Johna Henryho kardinála Newmanna, sv. Terézie Benedikty z Kríža, sv. Maximiliána Kolbeho, sestry Lucie z Fatimy ako aj trvalé a tradičné používanie titulu Spoluvykupiteľka inými svätcami, blahoslavenými, teológmi i mystikmi počas väčšej časti uplynulého tisícročia? Doktrínu spoluvykúpenia jasne formuloval aj pápež Benedikt XV. vo svojom dokumente Inter Sodalicia v roku 1918, kde uviedol: „…Môžeme oprávnene povedať, že Mária vykúpila ľudskú rasu spolu s Kristom.“
Na Floride sa konalo sympózium o Panne Márii vo vykupiteľskom diele. Slovensko zastupoval Vdp. Ján Košiar
Pápež Benedikt XVI. počas príhovoru chorým vo Fatime 13. mája 2010 tiež hovoril o tom, že sú „vykupiteľmi vo Vykupiteľovi“. Majú sa teraz aj tieto vyjadrenia považovať za nevhodné? Je iróniou, že tento dokument vyšiel 4. novembra 1984, keď presne pred 41 rokmi, sv. pápež Ján Pavol II. hovoril o Panne Márii ako o Spoluvykupiteľke. Je zrejmé, že ako členovia Cirkvi máme úctu k tomuto použitiu titulu Kristovým námestníkom.
Jedným z dôvodov, prečo sa v dokumente uvádza záver, že titul Spoluvykupiteľka je nevhodný, je potreba často „znovuvysvetľovať“ tento titul, čo vraj spôsobuje, že nie je „užitočný“ pre Boží ľud (pozn. 22). Aj iné mariánske tituly, ako napríklad Nepoškvrnené počatie či Matka Božia si tiež vyžadovali neustále a neustále vysvetľovanie a opätovné vysvetľovanie. Tieto tituly však zostávajú v platnosti, nehovoriac o iných katolíckych dogmách, ako je pápežská neomylnosť, dedičný hriech a prepodstatnenie.
Vždy sa uznávalo, že úloha Márie ako Prostrednice všetkých milostí nezahŕňa jej vlastné Nepoškvrnené počatie, ale skôr označuje jej druhotné rozdeľovanie vykupiteľských milostí padlému ľudstvu v službe Kristovi, jedinému božskému Prostredníkovi. Preto je znepokojujúce a mätúce vidieť v tomto dokumente niekoľko odkazov, ktoré naznačujú, že Mária nemá pri Kristovi nepriamu úlohu v univerzálnom udeľovaní vykupiteľskej milosti (porov. č. 53, 55). Je tiež prekvapujúce, že v dokumente sa nikde nenachádza celý autoritatívny pohľad pápežského Magistéria na Prostrednicu všetkých milostí od 18. do 21. storočia. Prezentovanie teologických predpokladov, ktoré sa javia odklonené od stáročí autoritatívneho pápežského učenia, môže viesť k značnému zmätku medzi Božím ľudom, akoby išlo o zmenu doktríny, nehovoriac o negatívnom vplyve na doktrinálnu konzistentnosť autority Magistéria.
3. Používanie odkazov na Magistérium v dokumente sa javí ako nekonzistentné; miestami sa zdá, že mu chýba určitá objektivita a vyváženosť. Napríklad ex tempore komentáre pápeža Františka počas homílií alebo audiencií (ktoré sa nenachádzajú v ich písomných textoch) sú tu uvedené v plných citátoch, zatiaľ čo pápežské odkazy sv. Jána Pavla II. na Spoluvykupiteľku počas pápežských homílií a prejavov sprevádzané podrobným vysvetlením (napr. homília v Guayaquile z 31. januára 1985, nie sú zahrnuté v texte a ani nie sú citované v poznámkach pod čiarou. Aj pápež Pius XI. vo svojom prejave z 30. novembra 1933 má vynikajúce vysvetlenie a obhajobu titulu Spoluvykupiteľka, ale rovnako to nie je uvedené v tomto dokumente.
Podobný rozpor vidíme aj v početných odkazoch na kardinála Jozefa Ratzingera. On, hoci ako kardinál vyjadril výhrady k tomuto titulu, ho ale úplne neodmietol, ale sa vyjadril, že ešte nie je zrelý – to bolo v roku 1996, teda pred 30 rokmi. Navyše, ako pápež Benedikt XVI. sa proti nemu nikdy výslovne nevyjadril. Odkazovanie na svetské rozhovory kardinála Ratzingera proti titulu Spoluvykupiteľka a zároveň nespomenutie predchádzajúcich pápežských vyhlásení použitia titulu Spoluvykupiteľka, svedčí o chýbajúcej objektivite, ktorá je v tejto diskusii veľmi dôležitá. Kardinál Eugenio Pacelli, budúci pápež Pius XII., sa ako kardinál štyrikrát odvolával na Pannu Máriu ako na Spoluvykupiteľku, ale tieto príležitosti nie sú a nemali by byť povýšené na autoritu pápežského Magistéria.
4. Pokiaľ ide o hnutie za piatu mariánsku dogmu, treba mať na pamäti, že kresťanská pravda môže byť slávnostne definovaná buď vo forme titulov alebo termínov, napr. Matka Božia, alebo v špecifických vyhláseniach, napr. o povahe pápežskej neomylnosti, dedičnom hriechu, atď. Tento dokument Dikastéria pre náuku viery preto nijako nebráni ani nezakazuje živému cirkevnému hnutie modlitieb a prosieb za slávnostnú definíciu Máriinho duchovného materstva, ktoré je založené na pravde o Máriinej podriadenej úlohe s Ježišom a pod Ježišom pri vykúpení. Toto medzinárodné hnutie za piatu mariánsku dogmu, v roku 1915 inicioval veľký belgický prelát kardinál Desire Mercier. Zahŕňa aj slávnostnú definíciu duchovného materstva Panny Márie vrátane jej podriadených úloh spolupráce pri sprostredkovaní a vykúpení, ktoré uskutočnil Ježiš Kristus.
Hnutie radostne pokračuje vo svojej modlitbe a prosbe za možné vyhlásenie piatej mariánskej dogmy. Robí tak v plnom súlade s kánonom 212 CIC, ktorý potvrdzuje a chráni právo veriacich upozorňovať pastierov Cirkvi na záležitosti, ktoré považujú za dôležité pre dobro Cirkvi. Pevne veríme, že mocný a pravý príhovor Panny Márie má zásadný význam pre dobro Cirkvi i sveta.
5. Svätý John Henry kardinál Newman, ktorého 1. novembra Svätý Otec Lev XIV. vyhlásil za Učiteľa Cirkvi, tvrdil, že pokiaľ ide o vývoj doktríny vrátane potenciálnych mariánskych dogiem, cirkevná hierarchia by sa mala poradiť s laikmi, aby získala ich neoceniteľný príspevok (Rambler, 1859). Pokiaľ ide o otázku slávnostnej definície duchovného materstva Panny Márie, vrátane jej podriadených úloh s Kristom v jedinečnej materskej spolupráci, približne 8 miliónov veriacich zo 150 krajín zaslalo za posledných 30 rokov petície Svätej stolici, v ktorých žiadali toto dogmatické vyhlásenie.
Táto medzinárodná cirkevná petičná kampaň zahŕňa aj 700 biskupov a kardinálov s podpismi i s podpornými listami, ktoré boli rovnako predložené Svätej stolici pre túto mariánsku definíciu. Veríme, že ak by Svätý Otec slávnostne vyhlásil „celú pravdu o Márii“, spôsobilo by to ešte väčší účinok mocného príhovoru Panny Márie za Cirkev a dnešný svet. V tejto súvislosti ďakujeme Dikastériu pre náuku viery za to, že opäť upriamilo pozornosť sveta na tento kritický dialóg o úlohe Panny Márie, Novej Evy vo vykúpení, ktoré uskutočnil Kristus, Nový Adam. Kiežby bol celý synodálny proces, ktorý presadzuje pápež Lev a Svätá stolica, skutočne a komplexne implementovaný pri usmerňovaní rozlišovania Cirkvi v tejto podstatnej mariánskej téme: Bol by to len a len pre duchovný prospech Božieho ľudu, pre náležitú úctu k Panne Márii, Matke Cirkvi a veriacich, Matke celého Božieho ľudu.
Dr. Mark Miravalle
Prezident hnutia Vox Populi Mariae Mediatrici a Medzinárodnej mariánskej asociácie
alianciazanedelu.sk/archiv/19121