Jacovce. Emeritný arcibiskup-metropolita Ján Sokol predstavil v nedeľu 13. septembra 2020 rodákom v Jacovciach svoje pamäti, ktoré vyšli na jar tohto roku. Jacovce. Emeritný arcibiskup-metropolita …Viac
Jacovce. Emeritný arcibiskup-metropolita Ján Sokol predstavil v nedeľu 13. septembra 2020 rodákom v Jacovciach svoje pamäti, ktoré vyšli na jar tohto roku.
Jacovce. Emeritný arcibiskup-metropolita Ján Sokol predstavil v nedeľu 13. septembra 2020 rodákom v Jacovciach svoje pamäti, ktoré vyšli na jar tohto roku.
Kniha má výstižný názov – Je čas mlčať a čas hovoriť – a pútavým štýlom vo forme rozhovorov približuje život a dielo po sv. Metodovi prvého a zároveň i posledného metropolitu Slovenska.
Otázky kládol PhDr. Peter Sokolovič, PhD., Trnavčan, historik a pedagóg. V knihe sú aj faksimíliá niektorých dokumentov a obsahuje aj fotografickú prílohu s kostolmi, ktoré sa postavili v (Bratislavsko)-Trnavskej arcidiecéze počas pôsobenia arcibiskupa Jána Sokola.
Video: Ján Sokol - Vyhnali sme diabla ateizmu, ale vrátilo sa 7 rafinovanejších diablov, ak nie viac: alianciazanedelu.sk/archiv/7077
Je čas mlčať a čas hovoriť
Nie je veľa kníh, ktoré zanechajú v čitateľovi taký hlboký zážitok, že si ho v sebe nesie ešte dlhý čas po ich prečítaní. Jednou z takých je nesporne kniha spomienok emeritného arcibiskupa Jána Sokola Je čas mlčať a čas hovoriť, ktorá pútavým štýlom vo forme rozhovorov približuje život a dielo po sv. Metodovi prvého a zároveň i posledného metropolitu Slovenska.
Je o to cennejšia, že sa neviaže len k pre čitateľa azda prvoplánovo najzaujímavejším, dnešným slovom „bulvárnym“ témam, akými sú najmä kauza okolo jeho nástupcu v kresle arcibiskupa alebo jeho údajná spolupráca so Štátnou bezpečnosťou. Samozrejme, aj tie sú jej súčasťou, poodhaľuje však celý život a kňazskú dráhu jedného z najvplyvnejších a najzaujímavejších synov slovenského národa v 20. storočí. Počnúc detstvom cez školské roky až po rozhodnutie stať sa kňazom nás privedie do čias jeho vysokoškolských štúdií, kedy plasticky vykresľuje náročný, no pritom pekný a plnohodnotný život budúceho kňaza v už socialistickom Československu.
Jeho životný príbeh, obsiahnutý na stránkach knihy je svedectvom lásky k Cirkvi, ale aj slovenskému národu. Predsa len, najväčšie meno si získal svojou prácou pre Cirkev, či už ako kňaz, biskup či arcibiskup v siedmich farnostiach. Najmä Blumentál, kde ovplyvnil život veľkej skupiny vysokoškolákov, ktorej dodnes zachovaný názov „Kačabar“ vyvoláva spomienky na príjemne prežitú mladosť v spoločnosti Jána Sokola, jeho činnosť vo funkcii prefekta na teologickej fakulte v čase uvoľnenia po roku 1968, ale aj príchod do Serede, kde pôsobil najprv ako kaplán, potom ako administrátor a napokon ako dekan a bol aktívny v pašovaní náboženskej literatúry sú dôkazom o jeho morálnych a ľudských kvalitách.
Pre tieto vlastnosti a prácu pre Cirkev ho biskup Július Gábriš menoval najprv za člena Zboru konzultorov a neskôr, v roku 1987, sa Gábrišovým nástupcom na čele Trnavskej diecézy stal práve Ján Sokol. Samozrejme, tieto udalosti, od roku 1989 aj jeho činnosť vo funkcii arcibiskupa, v ktorej sa nestretal len s príjemnými „povinnosťami“, keď stál pri zrode samostatného štátu alebo vítal Jána Pavla II. na slovenskom území, ale sa musel boriť aj so zvládaním 450 farností, poprípade otázkou reštitúcií či delenia diecéz sú súčasťou jeho spomienok, symbolicky zavŕšených „cestou kríža“ po jeho odchode z funkcie.
Mal síce odísť na zaslúžený odpočinok, ten mu však za známych okolností nebol vinou jeho nástupcu Róberta Bezáka dopriaty. Ako však sám tvrdí, svoje spomienky nepísal z pozície hnevu, ale z lásky k pravde. Azda v nich každý nájde nielen pravdu, ale aj odpovede na otázky, ktoré hľadá…
Peter Sokolovič
alianciazanedelu.sk/archiv/7077
Jacovce. Emeritný arcibiskup-metropolita Ján Sokol predstavil v nedeľu 13. septembra 2020 rodákom v Jacovciach svoje pamäti, ktoré vyšli na jar tohto roku.
Kniha má výstižný názov – Je čas mlčať a čas hovoriť – a pútavým štýlom vo forme rozhovorov približuje život a dielo po sv. Metodovi prvého a zároveň i posledného metropolitu Slovenska.
Otázky kládol PhDr. Peter Sokolovič, PhD., Trnavčan, historik a pedagóg. V knihe sú aj faksimíliá niektorých dokumentov a obsahuje aj fotografickú prílohu s kostolmi, ktoré sa postavili v (Bratislavsko)-Trnavskej arcidiecéze počas pôsobenia arcibiskupa Jána Sokola.
Video: Ján Sokol - Vyhnali sme diabla ateizmu, ale vrátilo sa 7 rafinovanejších diablov, ak nie viac: alianciazanedelu.sk/archiv/7077
Je čas mlčať a čas hovoriť
Nie je veľa kníh, ktoré zanechajú v čitateľovi taký hlboký zážitok, že si ho v sebe nesie ešte dlhý čas po ich prečítaní. Jednou z takých je nesporne kniha spomienok emeritného arcibiskupa Jána Sokola Je čas mlčať a čas hovoriť, ktorá pútavým štýlom vo forme rozhovorov približuje život a dielo po sv. Metodovi prvého a zároveň i posledného metropolitu Slovenska.
Je o to cennejšia, že sa neviaže len k pre čitateľa azda prvoplánovo najzaujímavejším, dnešným slovom „bulvárnym“ témam, akými sú najmä kauza okolo jeho nástupcu v kresle arcibiskupa alebo jeho údajná spolupráca so Štátnou bezpečnosťou. Samozrejme, aj tie sú jej súčasťou, poodhaľuje však celý život a kňazskú dráhu jedného z najvplyvnejších a najzaujímavejších synov slovenského národa v 20. storočí. Počnúc detstvom cez školské roky až po rozhodnutie stať sa kňazom nás privedie do čias jeho vysokoškolských štúdií, kedy plasticky vykresľuje náročný, no pritom pekný a plnohodnotný život budúceho kňaza v už socialistickom Československu.
Jeho životný príbeh, obsiahnutý na stránkach knihy je svedectvom lásky k Cirkvi, ale aj slovenskému národu. Predsa len, najväčšie meno si získal svojou prácou pre Cirkev, či už ako kňaz, biskup či arcibiskup v siedmich farnostiach. Najmä Blumentál, kde ovplyvnil život veľkej skupiny vysokoškolákov, ktorej dodnes zachovaný názov „Kačabar“ vyvoláva spomienky na príjemne prežitú mladosť v spoločnosti Jána Sokola, jeho činnosť vo funkcii prefekta na teologickej fakulte v čase uvoľnenia po roku 1968, ale aj príchod do Serede, kde pôsobil najprv ako kaplán, potom ako administrátor a napokon ako dekan a bol aktívny v pašovaní náboženskej literatúry sú dôkazom o jeho morálnych a ľudských kvalitách.
Pre tieto vlastnosti a prácu pre Cirkev ho biskup Július Gábriš menoval najprv za člena Zboru konzultorov a neskôr, v roku 1987, sa Gábrišovým nástupcom na čele Trnavskej diecézy stal práve Ján Sokol. Samozrejme, tieto udalosti, od roku 1989 aj jeho činnosť vo funkcii arcibiskupa, v ktorej sa nestretal len s príjemnými „povinnosťami“, keď stál pri zrode samostatného štátu alebo vítal Jána Pavla II. na slovenskom území, ale sa musel boriť aj so zvládaním 450 farností, poprípade otázkou reštitúcií či delenia diecéz sú súčasťou jeho spomienok, symbolicky zavŕšených „cestou kríža“ po jeho odchode z funkcie.
Mal síce odísť na zaslúžený odpočinok, ten mu však za známych okolností nebol vinou jeho nástupcu Róberta Bezáka dopriaty. Ako však sám tvrdí, svoje spomienky nepísal z pozície hnevu, ale z lásky k pravde. Azda v nich každý nájde nielen pravdu, ale aj odpovede na otázky, ktoré hľadá…
Peter Sokolovič
alianciazanedelu.sk/archiv/7077
Bráňme naše deti!
youtube.com/watch?v=LiZM05rcH1gViac
citizengo.org/…ac-kulturowa-kolonizacje-z-who
Medzinárodná klasifikácia chorôb (ICD-11), ktorú prijala Svetová zdravotnícka organizácia (WHO), mení kritériá pre diagnostiku a liečbu rôznych psychosexuálnych porúch vrátane transsexualizmu a pedofílie.
Je ťažké nenadobudnúť dojem, že sa to deje v súlade s agendou radikálnych LGBT aktivistov. 25. mája 2019 sa členské štáty WHO vrátane Poľska …Viac
citizengo.org/…ac-kulturowa-kolonizacje-z-who
Medzinárodná klasifikácia chorôb (ICD-11), ktorú prijala Svetová zdravotnícka organizácia (WHO), mení kritériá pre diagnostiku a liečbu rôznych psychosexuálnych porúch vrátane transsexualizmu a pedofílie.
Je ťažké nenadobudnúť dojem, že sa to deje v súlade s agendou radikálnych LGBT aktivistov. 25. mája 2019 sa členské štáty WHO vrátane Poľska dohodli na prijatí jedenástej verzie Medzinárodnej klasifikácie chorôb (ICD-11), ktorá má vstúpiť do platnosti 1. januára 2022. (1)
Tento dokument bezpodmienečne: normalizuje homosexualitu a transsexualizmus ako Varianty psychosexuálneho zdravia, pedofília a ďalšie parafílie už neberú do úvahy poruchy pohlavného styku a umožňujú iba jednu schválenú „terapiu“ transsexualizmu - celoživotný príjem a mrzačenie hormónov, známe ako zmena pohlavia.
Prijatie konceptov „duševného zdravia“ a „noriem sexuálneho správania“ WHO formulovaných v ICD-11 môže priamo ohroziť bezpečnosť detí, pretože zbavuje pedofilov potreby psychiatrickej liečby, ak „nie sú“ veľmi znepokojení svojimi preferenciami alebo nemajú tendenciu konať. „. Podpíšte žiadosť a požiadajte ministra zdravotníctva, aby sa zdržal uplatňovania prístupu ICD-11 v Poľsku. Poľsko potrebuje verejnú diskusiu o ideologickom prístupe k sexualite v medzinárodných lekárskych klasifikáciách. Dnešné požiadavky „LGBT loby“ na „rovnosť“, právo na adopciu párov párov rovnakého pohlavia, homosexuálne „manželstvá“ alebo operácie „zmeny pohlavia“ a ďalšie podobné javy sa nezačínajú samy od seba. Je to proces zakorenený v depatologizácii mnohých duševných porúch a zmene vedeckého status quo v tejto oblasti. Takéto zmeny paradigmy unikajú pozornosti verejnosti, pretože majú často podobu udalostí vo veľmi úzkom kruhu odborníkov. Prenos dôležitých vedeckých diskusií z týchto elitných akademických skupín pomôže nestranným lekárom i celej spoločnosti brániť vedeckú dôveryhodnosť, kultúrnu suverenitu a z dlhodobého hľadiska môže mať vplyv aj na demografický potenciál Poľska. Prečo? Odpoveď na túto otázku pochádza z histórie.
V 60. rokoch, keď sa globálni politici obávali rýchleho populačného rastu, autori tzv Rímsky klub a ďalšie skupiny zaoberajúce sa vplyvom na demografiu uvažovali o metódach znižovania pôrodnosti.
Navrhli okrem iného zmena sexuálnych návykov, podpora rôznych foriem pohlavného styku izolovane od reprodukčných funkcií človeka a všeobecné akceptovanie homosexuality a iných tzv. nenormatívne sexuálne orientácie.
Znižovanie pôrodnosti v globálnom meradle a podpora zmeny morálnych noriem sa tiež stalo prioritou zahraničnej politiky mnohých progresívnych západných krajín. Americká psychiatrická asociácia, Americká psychologická asociácia (APA), OSN a jej pobočky a Európska únia sú aktívne v realizácii aktivít priamo alebo nepriamo zameraných na vyľudňovanie. V roku 1990 WHO depatologizovala homosexualitu a v roku 2010 zverejnila štandardy sexuálnej výchovy v Európe, ktoré propagujú teóriu „pohlavia“, zavádzajú homosexualitu do oblasti rovnakých sexuálnych noriem a skutočného akceptovania skorej sexualizácie detí. V roku 2011 Obamova vláda vyhlásila „boj za práva sexuálnych menšín“ za prioritu zahraničnej politiky USA.
V tom istom roku je podpísaný „Istanbulský dohovor“, ktorý sa teraz má stať súčasťou právneho systému Európskej únie. Realizácia jej cieľov vedie de facto k zbaveniu rodičov práva postaviť sa proti týraniu svojich detí v školách s ideologickým obsahom tzv. rodová teória. Výsledkom je, že dnes sa v mnohých západných krajinách takmer dve tretiny mladých ľudí nepovažujú za „absolútne heterosexuálnych“.
Prudký nárast je aj v prípadoch diagnostikovania „rodovej dysfórie“, teda nezlučiteľnosti biologického sexu s takzvanou rodovou identitou, predtým nazývanou porucha rodovej identity. Žiadame vás, aby ste podpísali odvolanie proti prijatiu novej klasifikácie chorôb ICD-11 v Poľsku, ktorá posúva psychosexuálne poruchy do oblasti čoraz prijateľnejšej normy. Zároveň sa zvyšuje výskyt sexuálne prenosných chorôb (napr. najvyšší počet prípadov kvapavky za posledných sto rokov vo Veľkej Británii) a vzhľadom na rizikový takzvaný životný štýl je nižší ako priemerná dĺžka života „ľudí“. LGBT „nie je ľahostajné k fungovaniu systému ochrany verejného zdravia a dôchodkového systému mnohých krajín, ktoré vedú v politike rovnosti. Za týchto podmienok WHO prijala jedenásty prehľad Medzinárodnej klasifikácie chorôb (ICD-11), ktorej ideologické ustanovenia budú novým nástrojom na uvalenie zodpovednosti na Poľsko a celý svet.
Medzinárodná klasifikácia chorôb (ICD-11), ktorú prijala Svetová zdravotnícka organizácia (WHO), mení kritériá pre diagnostiku a liečbu rôznych psychosexuálnych porúch vrátane transsexualizmu a pedofílie.
Je ťažké nenadobudnúť dojem, že sa to deje v súlade s agendou radikálnych LGBT aktivistov. 25. mája 2019 sa členské štáty WHO vrátane Poľska dohodli na prijatí jedenástej verzie Medzinárodnej klasifikácie chorôb (ICD-11), ktorá má vstúpiť do platnosti 1. januára 2022. (1)
Tento dokument bezpodmienečne: normalizuje homosexualitu a transsexualizmus ako Varianty psychosexuálneho zdravia, pedofília a ďalšie parafílie už neberú do úvahy poruchy pohlavného styku a umožňujú iba jednu schválenú „terapiu“ transsexualizmu - celoživotný príjem a mrzačenie hormónov, známe ako zmena pohlavia.
Prijatie konceptov „duševného zdravia“ a „noriem sexuálneho správania“ WHO formulovaných v ICD-11 môže priamo ohroziť bezpečnosť detí, pretože zbavuje pedofilov potreby psychiatrickej liečby, ak „nie sú“ veľmi znepokojení svojimi preferenciami alebo nemajú tendenciu konať. „. Podpíšte žiadosť a požiadajte ministra zdravotníctva, aby sa zdržal uplatňovania prístupu ICD-11 v Poľsku. Poľsko potrebuje verejnú diskusiu o ideologickom prístupe k sexualite v medzinárodných lekárskych klasifikáciách. Dnešné požiadavky „LGBT loby“ na „rovnosť“, právo na adopciu párov párov rovnakého pohlavia, homosexuálne „manželstvá“ alebo operácie „zmeny pohlavia“ a ďalšie podobné javy sa nezačínajú samy od seba. Je to proces zakorenený v depatologizácii mnohých duševných porúch a zmene vedeckého status quo v tejto oblasti. Takéto zmeny paradigmy unikajú pozornosti verejnosti, pretože majú často podobu udalostí vo veľmi úzkom kruhu odborníkov. Prenos dôležitých vedeckých diskusií z týchto elitných akademických skupín pomôže nestranným lekárom i celej spoločnosti brániť vedeckú dôveryhodnosť, kultúrnu suverenitu a z dlhodobého hľadiska môže mať vplyv aj na demografický potenciál Poľska. Prečo? Odpoveď na túto otázku pochádza z histórie.
V 60. rokoch, keď sa globálni politici obávali rýchleho populačného rastu, autori tzv Rímsky klub a ďalšie skupiny zaoberajúce sa vplyvom na demografiu uvažovali o metódach znižovania pôrodnosti.
Navrhli okrem iného zmena sexuálnych návykov, podpora rôznych foriem pohlavného styku izolovane od reprodukčných funkcií človeka a všeobecné akceptovanie homosexuality a iných tzv. nenormatívne sexuálne orientácie.
Znižovanie pôrodnosti v globálnom meradle a podpora zmeny morálnych noriem sa tiež stalo prioritou zahraničnej politiky mnohých progresívnych západných krajín. Americká psychiatrická asociácia, Americká psychologická asociácia (APA), OSN a jej pobočky a Európska únia sú aktívne v realizácii aktivít priamo alebo nepriamo zameraných na vyľudňovanie. V roku 1990 WHO depatologizovala homosexualitu a v roku 2010 zverejnila štandardy sexuálnej výchovy v Európe, ktoré propagujú teóriu „pohlavia“, zavádzajú homosexualitu do oblasti rovnakých sexuálnych noriem a skutočného akceptovania skorej sexualizácie detí. V roku 2011 Obamova vláda vyhlásila „boj za práva sexuálnych menšín“ za prioritu zahraničnej politiky USA.
V tom istom roku je podpísaný „Istanbulský dohovor“, ktorý sa teraz má stať súčasťou právneho systému Európskej únie. Realizácia jej cieľov vedie de facto k zbaveniu rodičov práva postaviť sa proti týraniu svojich detí v školách s ideologickým obsahom tzv. rodová teória. Výsledkom je, že dnes sa v mnohých západných krajinách takmer dve tretiny mladých ľudí nepovažujú za „absolútne heterosexuálnych“.
Prudký nárast je aj v prípadoch diagnostikovania „rodovej dysfórie“, teda nezlučiteľnosti biologického sexu s takzvanou rodovou identitou, predtým nazývanou porucha rodovej identity. Žiadame vás, aby ste podpísali odvolanie proti prijatiu novej klasifikácie chorôb ICD-11 v Poľsku, ktorá posúva psychosexuálne poruchy do oblasti čoraz prijateľnejšej normy. Zároveň sa zvyšuje výskyt sexuálne prenosných chorôb (napr. najvyšší počet prípadov kvapavky za posledných sto rokov vo Veľkej Británii) a vzhľadom na rizikový takzvaný životný štýl je nižší ako priemerná dĺžka života „ľudí“. LGBT „nie je ľahostajné k fungovaniu systému ochrany verejného zdravia a dôchodkového systému mnohých krajín, ktoré vedú v politike rovnosti. Za týchto podmienok WHO prijala jedenásty prehľad Medzinárodnej klasifikácie chorôb (ICD-11), ktorej ideologické ustanovenia budú novým nástrojom na uvalenie zodpovednosti na Poľsko a celý svet.
Vypnuté komentáre tam,kde chcem písať k téme.
Možno nám tento rozhovor priblíži situáciu v Bielorusku.
christianitas.sk/…pohladu-bieloruskeho-katolika/Viac
Vypnuté komentáre tam,kde chcem písať k téme.
Možno nám tento rozhovor priblíži situáciu v Bielorusku.
christianitas.sk/…pohladu-bieloruskeho-katolika/
Možno nám tento rozhovor priblíži situáciu v Bielorusku.
christianitas.sk/…pohladu-bieloruskeho-katolika/
Ťažko dnes povedať, odkiaľ hrozí nebezpečenstvo... , neviem, či si Dudko, nezaspal dobu.
Myslím si, že v Rusku by si nemohol kopnúť minister verejne do Bohorodičky tak, ako to u nás urobil Sulík.
Rusko v referende presadilo zmeny ústavy aj v oblasti viery - "Zmeny v ústave zahŕňajú aj zmienku o “viere v Boha”, a to napriek dlhej histórii Ruska/Sovietskeho zväzu ako sekulárnej krajiny. Obsahujú …Viac
Ťažko dnes povedať, odkiaľ hrozí nebezpečenstvo... , neviem, či si Dudko, nezaspal dobu.
Myslím si, že v Rusku by si nemohol kopnúť minister verejne do Bohorodičky tak, ako to u nás urobil Sulík.
Rusko v referende presadilo zmeny ústavy aj v oblasti viery - "Zmeny v ústave zahŕňajú aj zmienku o “viere v Boha”, a to napriek dlhej histórii Ruska/Sovietskeho zväzu ako sekulárnej krajiny. Obsahujú aj ustanovenie o zákaze manželstiev ľudí rovnakého pohlavia." glob.zoznam.sk
Vatikánsky štátny sekretár Pietro Parolin, druhý muž po pápežovi, ešte pred schôdzkou vyhlásil, že Putina považujú za "muža viery". "Rusko venuje pozornosť otázkam, ako sú ochrana kresťanov na Blízkom východe a kríza kresťanských hodnôt v západnej spoločnosti," uviedol Parolin.
svet.sme.sk
A ten tvoj výrok o ruskom projekte voči RKC je už čistá paranoja, prepáč.
Myslím si, že v Rusku by si nemohol kopnúť minister verejne do Bohorodičky tak, ako to u nás urobil Sulík.
Rusko v referende presadilo zmeny ústavy aj v oblasti viery - "Zmeny v ústave zahŕňajú aj zmienku o “viere v Boha”, a to napriek dlhej histórii Ruska/Sovietskeho zväzu ako sekulárnej krajiny. Obsahujú aj ustanovenie o zákaze manželstiev ľudí rovnakého pohlavia." glob.zoznam.sk
Vatikánsky štátny sekretár Pietro Parolin, druhý muž po pápežovi, ešte pred schôdzkou vyhlásil, že Putina považujú za "muža viery". "Rusko venuje pozornosť otázkam, ako sú ochrana kresťanov na Blízkom východe a kríza kresťanských hodnôt v západnej spoločnosti," uviedol Parolin.
svet.sme.sk
A ten tvoj výrok o ruskom projekte voči RKC je už čistá paranoja, prepáč.