Nitrianska diecéza si pripomína už 70 rokov od smrti Karola Kmeťku. Zápisnica zo svedeckej výpovede Dr. K. Kmeťku v súdnom procese s Dr. Jozefom Tisom. Narodil sa 12. decembra 1875 v Dolných Držkoviach …Viac
Nitrianska diecéza si pripomína už 70 rokov od smrti Karola Kmeťku. Zápisnica zo svedeckej výpovede Dr. K. Kmeťku v súdnom procese s Dr. Jozefom Tisom.
Narodil sa 12. decembra 1875 v Dolných Držkoviach. Bol signatárom Martinskej deklarácie, podpísanej 30. októbra 1918. Pápež Benedikt XV. ho vymenoval za nitrianskeho biskupa. Konsekráciu prijal v Nitre 13. februára 1921 z rúk pápežského nuncia Clementa Micaru. V roku 1944 ho pápež Pius XII. vymenoval za arcibiskupa „ad personam“.
Arcibiskup Karol Kmeťko sa vyznačil veľkou starostlivosťou o vzdelanie a prehĺbenie zbožnosti kňazov a veriacich laikov. Jeho osobitnou láskou boli misie. Svedčí o tom aj dvojzväzkové dielo Svetové misie, ktoré napísal ako nitriansky biskup. Štedro podporoval misionárov Spoločnosti Božieho slova. Okrem nich uviedol do diecézy redemptoristov, saleziánov a školských bratov. Bol propagátorom unionistických kongresov na Velehrade. Zomrel 22. decembra 1948. Pochovaný je v biskupskej krypte pod katedrálnym chrámom v Nitre.
Celá Zápisnica zo svedeckej výpovede Dr. Karola Kmeťku v súdnom procese s Dr. Jozefom TisomTU: alianciazanedelu.sk/archiv/2755
Zápisnica zo svedeckej výpovede Dr. Karola Kmeťku v súdnom procese s Dr. Jozefom Tisom
Arcibiskup nitriansky, Dr. Karol Kmeťko na súdnom procese s Dr. Jozefom Tisom
Napísal: Tn ľud 6/46-3/II2 (Film A 889) In: Judák-Májek: Svedecká výpoveď Dr. Karola Kmeťku v súdnom procese s Dr. Jozefom Tisom. Bratislava: 68 s. r. o., 2013, s. 36-116. ISBN 978-80-970431-3-1.
Pokračovanie pojednávania v trestnej veci proti Dr. Jozefovi Tisovi a spol. pred Národným súdom v Bratislave dňa 6. Januára 1947.
/:Pred otvorením pojednávania upozornil predseda obžalovaného Dr. Tisu, že po vstupe do súdnej siene má súd pozdraviť.:/
Predseda: Znova otváram pojednávanie v trestnej veci proti Dr. Jozefovi Tisovi a spol. Konštatujem, že sú prítomné tie isté osoby ako predošlý deň.
/:Obhajca Dr. Ernest Žabkay v mene obrany obžalovaného Dr. Jozefa Tisu oznámil súdu, že predkladá dôkazné návrhy, ktoré začal čítať. Predseda prerušil reč obhajcu Dr. Žabkayho, aby dôkazné návrhy, keďže ich má písomne zachytené, predložil súdu, písomne. Súd i tak bude musieť o tom rozhodovať.:/
Dr. Žabkay: /:odovzdal písomné vyhotovenie dôkazných návrhov predsedovi súdu s poznámkou, že verejnosť pojednávania by vyžadovala, aby návrhy boli na pojednávaní prečítané. Na žiadosť vedúceho obžaloby Dr. Rigana, odovzdal mu predseda dôkazné návrhy prevzaté od Dr. Žabkayho s tým, aby sa obžaloba na budúci deň k návrhom vyjadrila.:/
Predseda /: k zapisovateľovi :/ Pán kolega zavolajte svedka pána arcibiskupa Dr. Karola Kmeťku.
/:Do pojednávacej siene vošiel svedok Dr. Kmeťko a pozdravil súd:/
Dr. Tiso: /:k predsedovi súdu:/ Smiem vstať?
Predseda: Prosím.
/: Dr. Tiso pozdravil arcibiskupa Dr. Kmeťku povstaním a uklonením. Dr. Kmeťko podal obžalovanému Dr. Tisovi ruku.(1):/
Predseda: Ráčte si sadnúť pán svedok. /:Stalo sa.:/
Identifikácia svedka a vzťah k Dr. J. Tisovi
Predseda: Vy ste prosím pán arcibiskup Dr. Karol Kmeťko?
Dr. Kmeťko: Áno
Predseda: 71 ročný?
Dr. Kmeťko: Áno.
Predseda: Narodený v Dolných Držkovciach?
Dr. Kmeťko: Áno, tak je.
Predseda: V Nitre bývajúci?
Dr. Kmeťko: Áno.
Predseda: Arcibiskup v Nitre?
Dr. Kmeťko: Áno.
Predseda: Ste v nejakom príbuzenskom pomere k obžalovanému?
Dr. Kmeťko: Nie.
Predseda: Máte k nemu nejakú neprekonateľnú nenávisť?
Dr. Kmeťko: Naopak, nakoľko dľa cirkevného zvyku každý biskup je cirkevným otcom svojich veriacich a svojho duchovenstva, takže ich vždycky oslovuje v listoch „delecti filii“ a naopak, kňazi, keď píšu svojmu biskupovi ordináriusovi, oslovujú ho ako svojho duchovného otca, – ja mám vlastne vzťah duchovného príbuzenstva ako je napríklad pri krste, alebo pri birmovke, čo je teda v istom zmysle slova niekedy aj prekážkou, aspoň dľa cirkevného zákona, pri uzavretí manželstva.
Teda, keby sme to per analogiam vzali do povahy, aj čo sa týka svedčenia, mohlo by sa to tu aplikovať. Pravdaže keď sa to aj nestane, tá zásada, že otec nemôže svedčiť vo veci obžalovaného syna alebo naopak, teda hovorím, ja týmto nepopieram to právo svedeckej vrchnosti, že ma môže vypočuť, hoci som jeho duchovným otcom v jeho záležitostiach, aby som povedal to, čo je skutočnosť, pravda, to čo o ňom viem.
Istá vec je, nakoľko moja pamäť už nieje taká bystrá ako pred 20-30 rokmi, že moje rozpomienky sú nie rozsiahle, iste sú kusé, ale hotový som vydať svedectvo o všetkom, na čo sa určite pamätám a na to teda, na čo mi budú kladené otázky.
Predseda: Slovom, Vy sa týmto duchovným príbuzenstvom necítite nijako hatený v tom, aby ste objektívne vo veci vypovedal pravdu.
Dr. Kmeťko: Necítim sa hateným.
Predseda: Teda, ja Vás musím upozorniť, že ako svedok, pred súdom nielen, že musíte vypovedať čistú pravdu, ale nemôžete nič zamlčať, čo je Vám vedomé, čo je Vám známo. Keby ste tak učinili dopustili by ste sa nielen morálneho poklesku v zmysle cirkevných a morálnych predpisov, falošného svedectva poťažne falošnej prísahy, nakoľko budete poprípade sprisahaný, ale aj ťažkého trestného činu podľa civilných zákonov.
Ináč môžete neodpovedať ako svedok na také otázky, ktoré by Vám osobne, alebo Vašim najbližším príbuzným krvným spôsobom spôsobili ťažkú ujmu, alebo škodu. Na také otázky môžete neodpovedať. Rovnako nemôžete byť vypočúvaný na také otázky, ktoré ste sa dozvedel vo spovedi, na také fakty, ktoré ste sa dozvedel vo spovedi alebo inak cirkevnými predpismi zakázané.
/:Predseda prečítal ustanovenie podľa ktorého duchovného nemožno vypočuť o tom, čo sa dozvedel vo spovedi, alebo s cirkevným záväzkom zachovávať tajomstvo, teda kde cirkev už pre tento prípad ustanovuje, že musí duchovný ako taký zachovať tajomstvo.:/
Netýka sa to ovšem vecí len takých, ktoré ste sa dozvedel len ako duchovný a o veciach konkrétnych nejakej osoby.
Dr. Kmeťko: Prosím som povinný povedať také veci, ktoré som sa dozvedel od svojich priateľov s tým, že „to ti poviem ako najdôvernejšie tajomstvo“. Teda človek to prisľúbi, viazaný je sľubom tomu istému a teda jestli voľačo také by povedal, vtedy vlastne zruší on svoj sľub, učinený tomu istému. Teda to je asi prirodzene zákon, že keď voľakto sdelí voľačo ako dôverné, že to je ako sa hovorí zakopané, ako spovedné tajomstvo. Teda jestli by súvisela moja výpoveď s takýmto sdelením, s takýmito správami, som ja povinný to povedať?
Predseda: Áno. Podľa svojej prísahy, ktorú zložíte, že nezamlčíte nič, musíte to povedať.
Tak by sme prikročili k Vášmu výsluchu. Vy ste už boli vypočutý. Trváte na svojej výpovedi, ktorú ste učinili?
Dr. Kmeťko: Trvám. Teda vo všeobecnosti ako som povedal pánu vyšetrujúcemu obžalobcovi, že nejaké veci štylárne sa mi tam nepáčia, ale keď to už bolo vlastne odklepané, som povedal: Zásadne teda je to pravdivé a preto môžem povedať vo všeobecnosti, najviac by som mohol dať vysvetlenia na niektoré body, ako som to rozumel pri výpovedi, ale zásadne podstatne trvám na výpovedi.
Zoznámenie sa s Dr. Jozefom Tisom a jeho pôsobenie po kňazskej vysviacke
Predseda: Teda povedzte nám, kedy ste sa zoznámili s obžalovaným Dr. Jozefom Tisom?
Dr. Kmeťko: Zoznámil som sa s ním v Žiline, myslím ako farár Tepličky. Náhodou som sa s ním stretol, on myslím prišiel práve z Pázmanea vysvätený (2).
Predseda: Kedy to bolo?
Dr. Kmeťko: V ktorom roku to neviem. To bude súvisieť s tým kedy on asi bol vysvätený, z Pázmanea kedy prišiel. Ale sme sa vyprávali o teologických veciach. Krátko sme sa rozprávali, nič politického. Teda to bolo prvé stretnutie.
Potom som sa s ním stretol a bližšie som ho poznal, keď ma on koncom prvej vojny svetovej navštívil v Tepličke ako profesor a keď sa ma opýtal, predložil mi návrh, že by sme mali založiť slovenský spolok literárny pre kňazov a slovenský duchovný časopis. O tomto sme sa vyprávali. To bolo vlastne bližšie poznanie. To bolo koncom svetovej vojny.
Predseda: Teda ešte za vojny?
Dr. Kmeťko: Ešte za vojny. Medzi tým ja žiadne styky, korešpondenciu, som s ním nemal. On potom neskôr aj založil ten kňazský časopis „Duchovný pastier“. To viem, že ho založil a reguloval ho aj ako môj sekretár. Tiež bol redaktorom toho časopisu a požíval ako redaktor veľkú vážnosť zvlášť u duchovenstva. Zaoberal sa ten časopis s vecami čisto cirkevnými a spolu myslím boli tam aj kázne, alebo náčrty kázní. Mal byť ten časopis – aj bol asi poldruha roka – aj spoločným časopisom úradným biskupského zboru, takže všetky zväzky cirkevné čo chcel niektorý ordinárius oznámiť, to uverejnil v tomto „Duchovnom pastierovi“.
Predseda: Akou rečou bol písaný?
Dr. Kmeťko: Slovenskou, kde tu napríklad aj latinskou, keď sme dostali z Ríma niektoré encykliky, a to bol aj jeden cieľ, aby každý biskup nemusel osve dať tlačiť tie encykliky pre svojich kňazov, že s tým by sa usporilo, keď to bude v jednom časopise pre celé Slovensko. Teda on bol spolu aj redaktorom. To dlho netrvalo. Potom na návrh nebohého biskupa Fischera-Colbrieho (3) sme odstúpili od toho. Čo sa viem pamätať, jemu ako redaktorovi sa to nepáčilo. To jest, to bolo spojené skutočne s takými ťažkosťami a samé duchovenstvo si to prialo, aby každá diecéza mala svoj osobitný diecézny časopis, preto sme od tohoto upustili. On ho potom redigoval ako časopis odborný pre duchovenstvo.
O pôsobení J. Tisu v Nitre za biskupa V. Batthyányho a biskupa K. Kmeťku
Celá Zápisnica zo svedeckej výpovede Dr. Karola Kmeťku v súdnom procese s Dr. Jozefom TisomTU: alianciazanedelu.sk/archiv/2755
Narodil sa 12. decembra 1875 v Dolných Držkoviach. Bol signatárom Martinskej deklarácie, podpísanej 30. októbra 1918. Pápež Benedikt XV. ho vymenoval za nitrianskeho biskupa. Konsekráciu prijal v Nitre 13. februára 1921 z rúk pápežského nuncia Clementa Micaru. V roku 1944 ho pápež Pius XII. vymenoval za arcibiskupa „ad personam“.
Arcibiskup Karol Kmeťko sa vyznačil veľkou starostlivosťou o vzdelanie a prehĺbenie zbožnosti kňazov a veriacich laikov. Jeho osobitnou láskou boli misie. Svedčí o tom aj dvojzväzkové dielo Svetové misie, ktoré napísal ako nitriansky biskup. Štedro podporoval misionárov Spoločnosti Božieho slova. Okrem nich uviedol do diecézy redemptoristov, saleziánov a školských bratov. Bol propagátorom unionistických kongresov na Velehrade. Zomrel 22. decembra 1948. Pochovaný je v biskupskej krypte pod katedrálnym chrámom v Nitre.
Celá Zápisnica zo svedeckej výpovede Dr. Karola Kmeťku v súdnom procese s Dr. Jozefom TisomTU: alianciazanedelu.sk/archiv/2755
Zápisnica zo svedeckej výpovede Dr. Karola Kmeťku v súdnom procese s Dr. Jozefom Tisom
Arcibiskup nitriansky, Dr. Karol Kmeťko na súdnom procese s Dr. Jozefom Tisom
Napísal: Tn ľud 6/46-3/II2 (Film A 889) In: Judák-Májek: Svedecká výpoveď Dr. Karola Kmeťku v súdnom procese s Dr. Jozefom Tisom. Bratislava: 68 s. r. o., 2013, s. 36-116. ISBN 978-80-970431-3-1.
Pokračovanie pojednávania v trestnej veci proti Dr. Jozefovi Tisovi a spol. pred Národným súdom v Bratislave dňa 6. Januára 1947.
/:Pred otvorením pojednávania upozornil predseda obžalovaného Dr. Tisu, že po vstupe do súdnej siene má súd pozdraviť.:/
Predseda: Znova otváram pojednávanie v trestnej veci proti Dr. Jozefovi Tisovi a spol. Konštatujem, že sú prítomné tie isté osoby ako predošlý deň.
/:Obhajca Dr. Ernest Žabkay v mene obrany obžalovaného Dr. Jozefa Tisu oznámil súdu, že predkladá dôkazné návrhy, ktoré začal čítať. Predseda prerušil reč obhajcu Dr. Žabkayho, aby dôkazné návrhy, keďže ich má písomne zachytené, predložil súdu, písomne. Súd i tak bude musieť o tom rozhodovať.:/
Dr. Žabkay: /:odovzdal písomné vyhotovenie dôkazných návrhov predsedovi súdu s poznámkou, že verejnosť pojednávania by vyžadovala, aby návrhy boli na pojednávaní prečítané. Na žiadosť vedúceho obžaloby Dr. Rigana, odovzdal mu predseda dôkazné návrhy prevzaté od Dr. Žabkayho s tým, aby sa obžaloba na budúci deň k návrhom vyjadrila.:/
Predseda /: k zapisovateľovi :/ Pán kolega zavolajte svedka pána arcibiskupa Dr. Karola Kmeťku.
/:Do pojednávacej siene vošiel svedok Dr. Kmeťko a pozdravil súd:/
Dr. Tiso: /:k predsedovi súdu:/ Smiem vstať?
Predseda: Prosím.
/: Dr. Tiso pozdravil arcibiskupa Dr. Kmeťku povstaním a uklonením. Dr. Kmeťko podal obžalovanému Dr. Tisovi ruku.(1):/
Predseda: Ráčte si sadnúť pán svedok. /:Stalo sa.:/
Identifikácia svedka a vzťah k Dr. J. Tisovi
Predseda: Vy ste prosím pán arcibiskup Dr. Karol Kmeťko?
Dr. Kmeťko: Áno
Predseda: 71 ročný?
Dr. Kmeťko: Áno.
Predseda: Narodený v Dolných Držkovciach?
Dr. Kmeťko: Áno, tak je.
Predseda: V Nitre bývajúci?
Dr. Kmeťko: Áno.
Predseda: Arcibiskup v Nitre?
Dr. Kmeťko: Áno.
Predseda: Ste v nejakom príbuzenskom pomere k obžalovanému?
Dr. Kmeťko: Nie.
Predseda: Máte k nemu nejakú neprekonateľnú nenávisť?
Dr. Kmeťko: Naopak, nakoľko dľa cirkevného zvyku každý biskup je cirkevným otcom svojich veriacich a svojho duchovenstva, takže ich vždycky oslovuje v listoch „delecti filii“ a naopak, kňazi, keď píšu svojmu biskupovi ordináriusovi, oslovujú ho ako svojho duchovného otca, – ja mám vlastne vzťah duchovného príbuzenstva ako je napríklad pri krste, alebo pri birmovke, čo je teda v istom zmysle slova niekedy aj prekážkou, aspoň dľa cirkevného zákona, pri uzavretí manželstva.
Teda, keby sme to per analogiam vzali do povahy, aj čo sa týka svedčenia, mohlo by sa to tu aplikovať. Pravdaže keď sa to aj nestane, tá zásada, že otec nemôže svedčiť vo veci obžalovaného syna alebo naopak, teda hovorím, ja týmto nepopieram to právo svedeckej vrchnosti, že ma môže vypočuť, hoci som jeho duchovným otcom v jeho záležitostiach, aby som povedal to, čo je skutočnosť, pravda, to čo o ňom viem.
Istá vec je, nakoľko moja pamäť už nieje taká bystrá ako pred 20-30 rokmi, že moje rozpomienky sú nie rozsiahle, iste sú kusé, ale hotový som vydať svedectvo o všetkom, na čo sa určite pamätám a na to teda, na čo mi budú kladené otázky.
Predseda: Slovom, Vy sa týmto duchovným príbuzenstvom necítite nijako hatený v tom, aby ste objektívne vo veci vypovedal pravdu.
Dr. Kmeťko: Necítim sa hateným.
Predseda: Teda, ja Vás musím upozorniť, že ako svedok, pred súdom nielen, že musíte vypovedať čistú pravdu, ale nemôžete nič zamlčať, čo je Vám vedomé, čo je Vám známo. Keby ste tak učinili dopustili by ste sa nielen morálneho poklesku v zmysle cirkevných a morálnych predpisov, falošného svedectva poťažne falošnej prísahy, nakoľko budete poprípade sprisahaný, ale aj ťažkého trestného činu podľa civilných zákonov.
Ináč môžete neodpovedať ako svedok na také otázky, ktoré by Vám osobne, alebo Vašim najbližším príbuzným krvným spôsobom spôsobili ťažkú ujmu, alebo škodu. Na také otázky môžete neodpovedať. Rovnako nemôžete byť vypočúvaný na také otázky, ktoré ste sa dozvedel vo spovedi, na také fakty, ktoré ste sa dozvedel vo spovedi alebo inak cirkevnými predpismi zakázané.
/:Predseda prečítal ustanovenie podľa ktorého duchovného nemožno vypočuť o tom, čo sa dozvedel vo spovedi, alebo s cirkevným záväzkom zachovávať tajomstvo, teda kde cirkev už pre tento prípad ustanovuje, že musí duchovný ako taký zachovať tajomstvo.:/
Netýka sa to ovšem vecí len takých, ktoré ste sa dozvedel len ako duchovný a o veciach konkrétnych nejakej osoby.
Dr. Kmeťko: Prosím som povinný povedať také veci, ktoré som sa dozvedel od svojich priateľov s tým, že „to ti poviem ako najdôvernejšie tajomstvo“. Teda človek to prisľúbi, viazaný je sľubom tomu istému a teda jestli voľačo také by povedal, vtedy vlastne zruší on svoj sľub, učinený tomu istému. Teda to je asi prirodzene zákon, že keď voľakto sdelí voľačo ako dôverné, že to je ako sa hovorí zakopané, ako spovedné tajomstvo. Teda jestli by súvisela moja výpoveď s takýmto sdelením, s takýmito správami, som ja povinný to povedať?
Predseda: Áno. Podľa svojej prísahy, ktorú zložíte, že nezamlčíte nič, musíte to povedať.
Tak by sme prikročili k Vášmu výsluchu. Vy ste už boli vypočutý. Trváte na svojej výpovedi, ktorú ste učinili?
Dr. Kmeťko: Trvám. Teda vo všeobecnosti ako som povedal pánu vyšetrujúcemu obžalobcovi, že nejaké veci štylárne sa mi tam nepáčia, ale keď to už bolo vlastne odklepané, som povedal: Zásadne teda je to pravdivé a preto môžem povedať vo všeobecnosti, najviac by som mohol dať vysvetlenia na niektoré body, ako som to rozumel pri výpovedi, ale zásadne podstatne trvám na výpovedi.
Zoznámenie sa s Dr. Jozefom Tisom a jeho pôsobenie po kňazskej vysviacke
Predseda: Teda povedzte nám, kedy ste sa zoznámili s obžalovaným Dr. Jozefom Tisom?
Dr. Kmeťko: Zoznámil som sa s ním v Žiline, myslím ako farár Tepličky. Náhodou som sa s ním stretol, on myslím prišiel práve z Pázmanea vysvätený (2).
Predseda: Kedy to bolo?
Dr. Kmeťko: V ktorom roku to neviem. To bude súvisieť s tým kedy on asi bol vysvätený, z Pázmanea kedy prišiel. Ale sme sa vyprávali o teologických veciach. Krátko sme sa rozprávali, nič politického. Teda to bolo prvé stretnutie.
Potom som sa s ním stretol a bližšie som ho poznal, keď ma on koncom prvej vojny svetovej navštívil v Tepličke ako profesor a keď sa ma opýtal, predložil mi návrh, že by sme mali založiť slovenský spolok literárny pre kňazov a slovenský duchovný časopis. O tomto sme sa vyprávali. To bolo vlastne bližšie poznanie. To bolo koncom svetovej vojny.
Predseda: Teda ešte za vojny?
Dr. Kmeťko: Ešte za vojny. Medzi tým ja žiadne styky, korešpondenciu, som s ním nemal. On potom neskôr aj založil ten kňazský časopis „Duchovný pastier“. To viem, že ho založil a reguloval ho aj ako môj sekretár. Tiež bol redaktorom toho časopisu a požíval ako redaktor veľkú vážnosť zvlášť u duchovenstva. Zaoberal sa ten časopis s vecami čisto cirkevnými a spolu myslím boli tam aj kázne, alebo náčrty kázní. Mal byť ten časopis – aj bol asi poldruha roka – aj spoločným časopisom úradným biskupského zboru, takže všetky zväzky cirkevné čo chcel niektorý ordinárius oznámiť, to uverejnil v tomto „Duchovnom pastierovi“.
Predseda: Akou rečou bol písaný?
Dr. Kmeťko: Slovenskou, kde tu napríklad aj latinskou, keď sme dostali z Ríma niektoré encykliky, a to bol aj jeden cieľ, aby každý biskup nemusel osve dať tlačiť tie encykliky pre svojich kňazov, že s tým by sa usporilo, keď to bude v jednom časopise pre celé Slovensko. Teda on bol spolu aj redaktorom. To dlho netrvalo. Potom na návrh nebohého biskupa Fischera-Colbrieho (3) sme odstúpili od toho. Čo sa viem pamätať, jemu ako redaktorovi sa to nepáčilo. To jest, to bolo spojené skutočne s takými ťažkosťami a samé duchovenstvo si to prialo, aby každá diecéza mala svoj osobitný diecézny časopis, preto sme od tohoto upustili. On ho potom redigoval ako časopis odborný pre duchovenstvo.
O pôsobení J. Tisu v Nitre za biskupa V. Batthyányho a biskupa K. Kmeťku
Celá Zápisnica zo svedeckej výpovede Dr. Karola Kmeťku v súdnom procese s Dr. Jozefom TisomTU: alianciazanedelu.sk/archiv/2755