Tŕním korunovanie Krista. Pohanský Rím symbolicky a mimovoľne odvádza vládu nad svetom do Kristových rúk
Tŕním korunovanie Krista. Pohanský Rím symbolicky a mimovoľne odvádza vládu nad svetom do Kristových rúk
Vojaci z tŕnia uplietli korunu a založili mu ju a začali ho pozdravovať: „Buď pozdravený, židovský kráľ!“ (Mk 15, 17 – 18)
Tŕním korunovanie a s ním spojené vysmievanie bolo na nádvorí domu vojenskej stráže. Tam stojí zbičovaný Ježiš v horúčke od nespočetných rán. Stráži ho niekoľko vojakov. Namiesto pokoja, ktorý by teraz tak potreboval, nasleduje ďalšie utrpenie. Zo začiatku sa zdá, že iba sluhovia strážcu väznice vysmievali jeho „domnelé“ kráľovstvo. Ale zapáčilo sa to aj ostatným a pripojili sa k nim.
Odvádzajú ho, obliekajú do starého, červeného vojenského plášťa, do ruky mu ako žezlo dávajú trstinu a na hlavu mu vtláčajú tŕňovú korunu. Chvíľami mu trstinu vyberajú z ruky a bijú ho ňou po hlave, pľujú na neho, vysmievajú sa mu a klaňajú sa mu.
Korunovanie previedli rímski vojaci, teda orgány impéria, ktoré si podmanilo skoro celý vtedajší svet. Pohanský Rím symbolicky a mimovoľne odvádza vládu nad svetom do Kristových rúk. Z tŕňovej koruny bude raz koruna slávy a z palice skutočné žezlo, ktorým ich ako železným prstom budeš spravovať a rozbiješ ich ako hrnčiarsku nádobu.
I ja sa ti pokloním, Božský môj Kráľ. Keď sa približujem k tvojmu eucharistickému trónu, v nevhodnom chovaní mnohých, poznávam tvoju tŕňovú korunu. Nedbalé genuflekcie a poklony nehodných veriacich mi pripomínajú výsmech a poklony vojakov a strážcov. I teraz ťa zauškujú a pľúvajú ti do tváre, keď ťa nehodne a svätokrádežne prijímajú.
Božský môj kráľ, máš veru dosť príčin, aby si žiadal zadosťučinenie.
