Svätá M A R G I T A ...A N T I O CH I J S K Á ..panna a mučenica-sviatok pôvodne 13.júl,preložený na 20.júl
Svätá Margita Antiochijská,panna a mučenica-sviatok 20.júl /pôvodne 13.júl/
Úcta k sv. Margite je veľmi starobylá a patrí k najslávnejším a najúctievanejším pannam a mučeniciam staroveku...Jej existenciu dosvedčuje aj sv.Jana z Arcu,ktorú hlas sv.Margity viedol a povzbudzoval...V novšom období sa v cirkvi jej kult obmedzuje...Bola umučená za čias cisára Diokleciána...Je patrónka proti pokušeniam diabla...a patrí do 14 svätých pomocníkov v núdzi od pradávna.Je jej zasvätený aj najstarším kostol na území Slovenska -kostol sv. Margity v Kopčanoch...
Svätá Margita Antiochijská,panna a mučenica-sviatok 20.júl /pôvodne 13.júl/
Hrdinská mučenica prvotnej cirkvi,bola za svoju vieru sťatá mečom...
Margity,Gity,Gitky....majú v nej svoju patrónku
Dnešná veľká svätica a mučenica zo starokresťanských čias,patrónka v boji proti zlobe a pokúšaniam diabla...Gitky,Margitky a Markétky,či Malgorzaty,Margarety,Margoty z celého sveta...majú v nej veľkú a mocnú prímluvnicu u Boha...A je jednou zo starodávnych svätíc zo 14 svätých pomocníkov v núdzi...Svätá panna a mučenica Margita pros a oroduj za nás a pomáhaj nám...
13. júla. Sv. Margarita, panna a mučenica.
Svätá Margarita alebo Margita narodila sa z rodičov pohanských v prostriedku tretieho storočia v meste Antiochii, v krajine Pisidii, v Malej Asii. Jej otec menoval sa Edestus a bol pohanským žretcom či kňazom. Po včasnej matkinej smrti daná bola útla Margarita do opatery jednej príbuznnej, ktorá tajne vyznávala vieru kresťanskú. Táto odniesla Margaritu do svojho domu, ktorý päťnást míl od Antiochie ležal a nemýlená Edestom vychovávala ju vo viere kresťanskej. Slová jej hlboko vnikli vo vnímavé a nevinné srdce dieťaťa tak, že sotva mala Margarita štrnásť rokov, sľúbila Bohu, že zostane pannou. Keď Margarita odrástla a stala sa pannou, okúzlila každého svojou telesnou a duševnou krásou, i bola opravdivou perlou, čo meno jej vyznamenáva. Otec povolal ju domov a chcel ju vydať. Margarita riekla otcovi, že ostane do smrti pannou, lebo že zasľúbila sa nebeskému ženíchovi, Kristu Pánovi. Pohanského otca zarmútilo toto vyznanie dcérino, i usiloval sa všemožne, aby ju od viery Kristovej odviedol. Všetko jeho namáhanie bolo márné. I rozhneval sa veľmi, trýznil ju a vyhnal z domu. Zbožná panna radovala sa, že pre svojho nebeského Ženícha pohanená bola. I odišla ku svojej vychovávateľke a bývala u nej. Toho času nastalo ukrutné prenasledovanie kresťanov po celej veľkej krajine rímskej. Cisár Dioklecián nariadil, aby jeho miestodržitelia vo všetkých provinciách kresťanov nútili, žeby krajinským bohom buď obetovali, buď zabití boli. I v Pisidii dialy sa na kresťanoch tie najväčšie ukrutnnosti. Zbožná, prekvitajúca panna Margarita počula o ohavnosťach, ktoré sa páchajú na vyznavačoch pravej viery Kristovej, i prosila Boha, aby jej poprial sily a vytrvanlivosti v nastávajúcich protivenstvách. Do Pisidie prišiel nový miestodržiteľ menom Olibrius, pohan pyšný a pánovitý. Keď cestoval krajom, v ktorom Margarita bývala, uzrel ju medzi pannami, ktoré v poli stádo pásly, a krásou jej bol tak dojatý, že ju za manželku žiadal. Keď nechcela k tomu privoliť, dal ju svojim sluhom chytiť a k sebe priviesť. Margarita vzývala Boha, aby ju v boji posilnil. Keď svätú pannu k nemu doviedli, opakoval svoju žiadosť. Margarita vyznala, že sľúbila večnú panenskosť Spasiteľovi sveta. Olibrius vykladal panne všetko to zlé, ktoré ju očakáva, ak v kresťanskej viere zotrvá a opisoval jej všetko to pozemské šťastie, ktoré ju očakáva, ak Krista zaprie a rimským bohom obetovať bude. I ponúkal jej sladkými slovami svoju ruku ku manželskému sväzku. Všetko namáhanie jeho bolo márné. Rozkázal teda vojakom, aby ju zviazali a do mesta Antiochie zaviedli. V Antiochii trápená bola Margarita vo väzení hladom, smädom a hrubými slovami pohanských vojakov. Keď Olibrius sám do Antiochie prišiel, dal si svätú pannu putami obťaženú pred svoju súdnu stolicu doviesť. Dohováral jej dlho najláskavejšími slovami, ano prosil ju, aby šetrila svoj mladý vek. Múdre odpovede, ktoré mu dávala, zvíťazili nad jeho úlisnými slovami; myslel si, že od nej nepochádzajú i radil jej, aby podľa vlastného citu sa držala a cudzie rady nepočúvala. Svätá panna vravila pohanovi, že Duch svätý jej ústama hovorí. Olibrius nahneval sa a začal jej vyhrážať. Keď sa presvedčil, že ani hrozby neosožia, rozkázal ju bičovať. Krv liala sa potôčkami z jej nevinného útleho tela. Ľud prosil ju, aby sa poddala. Ona riekla, že to nemožno, že sluší sa Boha živého, ktorý nebo a zem stvoril, zachováva a riadi, viac poslúchať, než bohoprázdny rozkaz cisárov. I rozkázal Olibrius, aby ju katovia na škripec natiahli a železnými hrebeňami jej útle telo drali. Keď pohan videl jej stálosť, bol tak pohnutý, že ďalej na jej muky dívať sa nemohol, i dal ju do väzenia odviesť. Vo väzení prosila svätá panna o svoje víťazstvo. I osvietilo sa jej tmavé väzenie, rozkoš nadzemská zaliala jej tvár a všetky jej rany zaceleli sa okamžite. Tento zázrak dodal jej novej sily. Na druhý deň ráno rozkázal Olibrius, aby mu sv. Margaritu predviedli. Keď videl, že je celkom zdravá, zahorel znovu nečistým ohňom a počal ju úlisné nahovárať, aby vydala sa za neho a odriekla sa Krista. I presvedčil sa zase, že namáhanie jeho je márné. Zahrozil jej, že dá jej telo páliť. Svätá panna zvolala s opovržením: «Páľ, len telo spáliš, nesmrteľnú dušu nie!» Rozzúrenný rozkázal katom, aby ju vyzliekli, na škripec natiahli a jej údy pálili. Pri hrozných mukách chválila svätá nebeského Ženícha, že jej poprial pre Jeho slávu trpieť, kde medzitým pohan posmieval sa jej a diabolsky rúhal. Keď videl, že je na polo spálená, kázal katom, aby ju poviazali a do vody hodili. Svätá panna modlila sa vo vode s povýšeným hlasom k Bohu. I zatriasla sa zem, povrazy sa rozpadli, bolo videť nad ňou bielu holubicu, a z vody vyšla na breh celkom neporušená. Prítomní pohania videli ten zázrak, uverili v Ježiša Krista a chválili Boha. Olibrius naľakal sa a starostlivý o svoj úrad, rozkázal najprv tých, ktorí v Krista Pána uverili, hneď pobiť a hlavu svätej Margarity mečom zťať. S radosťou, jako na dáke veselie, išla svätá panna ku smrti. Keď jej kat chcel hlavu sťať, pokľakla si na kolená, ďakovala Bohu za všetko obdržané dobrodenie, modlila sa za blaho sv. cirkvi a všetkých verných kresťanov a odporúčala dušu svoju do rúk svojho Spasiteľa. I sklonila nevinnú hlavu svoju pod meč pohanského kata. Tak zomrela sv. panna Margarita smrťou mučeníckou roku 304 po Kristu Pánu v Antiochii Pisidskej. Nábožní kresťania pochovali slušne jej telo. Neskôr vystavaný bol nad jej hrobom veľkolepý chrám. Keď križiacke vojsko zaujalo Antiochiu, našli chrám tento a meno sv. Margarity prišlo do známosti i v Európe, kde k jej pocte od toho času jej pamiatka sláviť sa začala. Tehotné ženy vzývajú sv. Margaritu o pomoc. Sv. Margarita vyobrazuje sa, jako v jednej ruke drží kríž, v druhej ale reťaz, na ktorej uviazaný je drak; oči obrátené má k nebu. Poučenie.
Sv. Margarita mala tak čistú dušu, vodou svätého krstu obmytú, že v nej žiadna náklonnosť k pozemskému životu sa nejavila, žiadna myšlienka, žiaden pocit svetský jej túžbu po príbytkoch nebeského Ženícha nezakalil. Ačkoľvek bola útlou pannou, premohla múdrosťou a duchaprítomnosťou svojou všetky nástrahy, hrozby a trápenia úlisného pohana. A preto menovala sa všetkým právom Margaritou, to jest perlou. Perla raste hlboko v morských tichých vodách, ukrytá v škrupine. Tak vyrástla sv. Margarita v skrytosti, vzdialená od nákazlivého sveta a obetovala panenskosť svoju nebeskému Ženíchovi a zomrela neporušená smrťou mučeníckou. I ty, kresťanská panno, máš tak žiť v úkrytosti a vzdialená od ľahkomyseľných, bohaprázdnych svetákov, aby si mohla ako ona pomocou sv. viery premôcť pekelného draka, hriech a jeho následky. Lebo jako perla zničená býva, keď nakazí a otvorí sa škrupina, v ktorej sa utvoruje: tak ani duša nemôže ostať neporušenou a čistou, keď z úkrytosti sa pohne, s nakazeným svetom obcuje a po rozkošiach túži. V kryštálových vodách daria sa najkrásnejšie perly, ktoré majú vysokú cenu. A v obcovaní s Bohom skrze modlitbu a sv. rozjímanie vzdelávajú sa čisté, krásné duše. Pravá perla musí sa skvieť, jako jasná kvapka vody. Tak musí i tvoja duša, kresťanská panno, skvieť sa čistotou; lebo jako perly ozdobujú koruny kráľov, tak duše panenské sú najnádhernejšou ozdobou sv. cirkve. Panno kresťanská, nasleduj sv. Margaritu v živote a budeš korunovaná perlami večného života! Modlitba.
Ó Bože, popraj nám milosti, aby sme dokonale poznali čistotu duše i tela, nado všetko si ju vážili a na prímluvu Tvojej panny a mučenice, sv. Margarity, ju i zachovali; skrze Ježiša Krista, Syna Tvojho, Pána nášho. Amen.
Svätá Margita z Antiochie bola podľa legendy panna umučená pre svoju kresťanskú vieru za vlády cisára Diokleciána. Svätá Margita býva zvyčajne znázorňovaná s drakom. Je jednou zo Štrnástich svätých pomocníkov ako patrónka rodičiek.
Sv. Margita Antiochijska (niekedy nazývaná aj Margaréta či Marína) sa narodila v meste Antiochia v Pizídii začiatkom 4. storočia po Kristovi. Podľa starobylej legendy, ktorú spracoval Leo Zerhau, bol jej otcom pohanský kňaz Aedesius.
Po skorej matkinej smrti bola Margita vychovávaná kresťanskou pestúnkou. Tá jej vštepila pevnú vieru a Margita sa zasvätila ako panna Bohu.
Keď sa jej otec dozvedel o jej kresťanskej viere, vyhnal ju z domu a Margita odchádza na vidiek pásť ovce a dobytok. Tu ju jedného dňa uvidel prefekt Olybrius, ktorý sa do nej na prvý pohľad zamiloval a požiadal ju o ruku.
Margita ho však odmietla s poukazom na to, že sa už zasvätila Ježišovi. Keď sa vladár dozvedel o Margitinom kresťanstve – ktoré bolo za vlády cisára Diokleciána tvrdo prenasledované – dal ju kruto mučiť, aby ju donútil vzdať sa svojej viery. Margitu bičovali, drali železným hrebeňmi, pálili ohnivými fakľami, až ju napokon celú dobitú hodili do temnice. Tu sa jej zjavil diabol v podobe draka a snažil sa ju zožrať.
Margita ho však znamením kríža porazila. Podľa jednej z verzií drak Margitu prehltol, no ona sa za pomoci kríža, ktorý držala v ruke, z jeho útrob vyslobodila. Tak či onak, draka porazila a jej rany sa zázračne uzdravili. Olybrius a jeho dvorania sa veľmi divili, keď na druhý deň videli pred sebou krásne mladé dievča úplne zdravé.
Olybrius bol však zatvrdilý a chcel dosiahnuť svoj pôvodný zámer. Margita naďalej odmietala obetovať pohanským bohom, preto ju hodili do ohňa. Plamene jej však neublížili. Tak ju hodili do studne. Aj z tej však vyšla živá a zdravá. Tieto zázraky presvedčili mnohých o tom, že kresťanská viera, ktorú Margita vyznávala a za ktorú bola ochotná aj umrieť, je pravou vierou a tiež sa stali kresťanmi. Nakoniec dal Olybrius Margitu sťať mečom.
Úcta k tejto svätici je na východe doložená od 7. storočia. V súvislosti s križiackymi výpravami sa jej kult rozšíril aj na latinskom západe. Sv. Margita sa najčastejšie zobrazuje s drakom a krížom v ruke. Svätá panna a mučenica Margita má v rímskokatolíckom kalendári svoj sviatok 20. júla. Je patrónkou tehotných a kojacich žien, sedliakov, panien, pomáha pri ťažkom pôrode, neplodnosti, chorobách a poraneniach tváre a ochraňuje pred zlým (diablom). Bola zaradzovaná aj do zboru štrnástich svätých pomocníkov a medzi štyri hlavné panny (quattuor virgines capitales).
Životopis
O svätej Margite (ekvivalent mena je aj Margaréta, Marína, Markéta, Margot a i.) toho nevieme presne veľa. Narodila sa v oblasti dnešnej Antálie, konkrétne v starovekom meste Antiochia Pizidská (Malá Ázia), v druhej polovici 3. storočia. Bolo to obdobie, kedy boli kresťania v Rímskej ríši prenasledovaní. Jej otec Aedesius bol pohanským kňazom. Matka pravdepodobne zomrela krátko po pôrode. Aj z tohto dôvodu ju otec zveril do výchovy pestúnky, ktorá bola tajnou kresťankou. Pestúnka ju vychovala v kresťanskej viere a pripravila ju na prijatie sviatosti krstu, o čom otec Margity nevedel. Rodný dom opustila a vrátila sa k pestúnke po tom, čo otcovi oznámila, že je kresťankou. Podľa tradície sa krásna mladá Margita ďalej venovala paseniu oviec a vykonávaniu ďalších prác, čo jej umožňovalo ešte viac sa modliť. Modlitby venovala najmä svojmu otcovi a prenasledovaným bratom vo viere.
Vyobrazenie sv. Margity Antiochijskej s drakom z 15. storočia
Počas vykonávania svojej práce stretla miestodržiteľa (vysokého štátneho úradníka) Olibria, ktorý bol očarený jej krásou. Olibrius ju chcel za manželku. Margita ho odmietla s odôvodnením, že ona zasvätila svoj život Ježišovi Kristovi. Známa je jej reakcia: „Môžeš snáď žiadať, aby som sa vzdala neba a na miesto toho si mám zvoliť prach zeme?“ Olibrius sa cítil veľmi ponížený a nariadil jej telo páliť pochodňami, zbičovať a drať železným hrebeňmi, až ju napokon celú dobitú hodili do väzenia. Tu sa jej zjavil diabol v podobe draka a snažil sa ju zožrať (jedna z verzii hovorí, že drak ju zhltol).
Margita ho však znamením kríža porazila a jej rany na tele po mučení sa zázračne uzdravili. Margita sa naďalej odmietala podriadiť Olibriovi a pohanskej viere, preto ju hodili do ohňa, čo jej ale neublížilo. Alternatívnym druhom smrti malo byť utopenie v studni, do ktorej Margitu hodili. Aj z tej ale vyšla živá a zdravá.
Tieto zázraky presvedčili mnohých o tom, že kresťanská viera, ktorú Margita vyznávala a za ktorú bola ochotná aj umrieť, je pravou vierou a tiež sa stali kresťanmi. Po krutom mučení odťali Margite hlavu mečom na verejnom námestí v roku 305 (uvádza sa aj r. 282, 304, 307). Úcta k svätici
Dôkazy o uctievaní Svätej Margity pochádzajú zo 7. storočia vo východnom kresťanstve. Podľa jednej z teórii mohli úctu k tejto svätici na naše územie priniesť Konštantín a Metod zo Solúna, kde je dodnes pomerne rozšírený a silný kult sv. Margity.
Dôkazom toho by mohlo byť aj zasvätenie najstaršieho stojaceho chrámu na Slovensku z čias Veľkej Moravy – Kostola svätej Margity Antiochijskej v Kopčanoch pri rieke Morava z 9. storočia. Jej kult sa rozšíril smerom na západ najmä v časoch križiackych výprav.
Na jeho rozšírení na území Uhorska má podieľ panovník Ondrej II., ktorý okolo roku 1218 doniesol z jednej z križiackych výprav relikviu sv. Margity. Iné jej relikvie boli prenesené v roku 908 z Byzancie na územie dnešného Talianska a od roku 1213 sa časť z nich má nachádzať v Benátkach. Kostol sv. Margity Antiochijskej v Kopčanoch z čias Veľkej Moravy
Pre jednoduchší spôsob šírenia jej kultu a pochopenia jej významu (aj medzi nevzdelanými) bola svätá Margita vyobrazovaná s rôznymi atribútmi – predmetmi, ktoré sa viažu k jej viere a mučeníckej smrti.
Väčšinou sa na obrazoch nachádza s drakom ako symbolom diabla, s palmovou ratolesťou symbolizujúcou víťazstvo a večný život, s krížom (niekedy aj palica s krížom) ako symbolom umučenia
a zmŕtvychvstania Ježiša Krista resp. symbolom kresťanstva a víťazstva nad smrťou, ďalej napr. i s mečom (má tiež tvar kríža), ktorý symbolizuje spôsob jej usmrtenia, s korunou na hlave ako symbolom slávy, víťazstva a nesmrteľnosti, tiež s fakľou alebo hrebeňom symbolizujúcimi spôsoby jej mučenia.
Výnimkou nie je ani vyobrazenie sv. Margity s kosákom, a to vzhľadom na spojenie času, kedy začalo vrcholiť obdobie žatvy, a dňa jej sviatku. V tejto súvislosti sa zachovali aj pranostiky: „Svätá Margita hodila kosák do žita“ a „Svätá Margita vedie žencov do žita“.
Sv. Margita Antiochijská na ikone východnej cirkvi
Svätá Margita patrí do skupiny svätcov – drakobijcov, ktorí bojujú so zlom v podobe draka (ďalej napr. sv. Juraj, sv. Beautus, sv. Michal Archanjel), tiež je podľa archeológa M. Slivku súčasťou „skupiny rytierskych patrocínii využitých v uhorskom hraničnom systéme, a to vo funkcii magickej ochrany hraníc kráľovstva“.
Sv. Margita patrí medzi štyri hlavné Panny – mučenice (spolu s Barborou, Dorotou a Katarínou).
Tiež sa s ňou stretneme i v skupine štrnástich svätých pomocníkov, ktorých Svätá stolica uznala ako pomocníkov v prípade chorôb. V prípade sv. Margity ide o ochranu pred pôrodnými bolesťami. Tiež je uctievaná ako patrónka dievčat, panien, žien, manželiek, matiek, poľnohospodárov, pastierov, rodičiek, pri ťažkom pôrode a proti neplodnosti. Je uctievaná aj ako patrónka kozmetičiek, vzývaná pri ťažkostiach s pleťou. Svätá Margaréta z Antiochie (iné názvy: Margaréta Antiochijská, Margita Antiochijská alebo vo východoeurópskych krajinách Marína z Antiochie/Antiochijská či Pelagia) bola podľa legendy pannaumučená pre svoju kresťanskú vieru za vlády cisáraDiokleciána. Svätá Margaréta býva zvyčajne znázorňovaná s drakom. Je jednou zo Štrnástich svätých pomocníkov ako patrónka rodičiek. Pre údajné prisľúbenia veriacim na jej príhovor bol jej kult najviac rozšírený v stredoveku.
Jej život má veľmi podobný vývoj ako u svätej Kataríny Alexandrijskej, preto bývajú niekedy zobrazované spolu.
Legenda
Svätá Margaréta s drakom pri nohách (maľba na dreve z 1497, Nemecko)
Margaréta bola podľa legendy dcérou pohanského kňaza Aedisia z Antiochie. Niektoré zdroje udávajú jej narodenie do roku 290. Pravdepodobne jej zomrela matka, keď mala päť rokov. V náhradnej rodine ju pestúnka, ktorá bola kresťankou, vychovávala v tejto viere. Keďže bola pekná, všimol si ju miestodržiteľ Olybrius, ktorý sa ju snažil zviesť. Vyzýval ju, aby sa klaňala pohanským bohom. Keďže neuspel, mučil ju a zvádzal mnohými neuveriteľnými spôsobmi. Podľa tradovania sa jej rany zázračne hojili. Mučenie pokračovalo, až kým ju za panovania cisáraDiokleciána nepopravili. Podľa legendy jej odťali hlavu na námestí. Spoľahlivé údaje hovoria o roku 305 alebo 282. Podľa legendy sa mnoho ľudí vďaka nej obrátilo na kresťanskú vieru.
Jej život spísal očitý svedok Theotimus. Margaréta však nad diablom zvíťazila, keď mu ukázala znamenie kríža.
Uctievanie
Zobrazovanie
Margaréta z Antiochie je zobrazovaná s malým krížom, prípadne fakľou alebo palmou ako symbolom mučeníctva. Na základe legendy je často pri jej nohách drak, ktorého drží na reťazi. Zvlášť na starých obrazoch a ikonách býva zobrazovaná so sv. Katarínou Alexandrijskou a sv. Barborou.
Kult v stredoveku
Breviár zo Salisbury uvádza, že Margaréta na sklonku života prisľúbila, že tí, čo napíšu alebo budú čítať príbeh jej života, dostanú v nebi nesmrteľnú korunu a tí, ktorí ju budú vzývať v hodine smrti, uniknú úkladom diabla. V prísľuboch pamätala na tých, ktorí zapália na jej počesť sviece a dostane sa im potrebnej ochrany, ako aj na tehotné ženy, ktoré sa pri jej uctení vyhnú podobne, ako ich deti nebezpečenstvu spojenému s pôrodom. Týmto si získala už v ranom stredoveku nesmiernu popularitu, aj keď pápežGeláz I. v roku 494 vyhlásil jej legendu za apokryfnú (nepravdivú, falošnú) a Margaréta nikdy vlastne nemala starobylý liturgický kult. Jej meno sa prvýkrát objavuje v martyrológiu Rabana Maura v 9. storočí.
Sv. Margaréta Antiochijská (miniatúra, okolo r. 1440)
Kult svätej Margaréty je veľmi starobylý a hlavne v stredoveku patrila k najpopulárnejším pannám mučenicam. Najväčšiu slávu požívala počas obdobia križiackych výprav. Stala sa aj oficiálnou patrónkou rodičiek v rámci uznávaných Štrnástich svätých pomocníkov, ktorých úcta dosiahla vrchol v 15. storočí. Jana z Arku verila, že ju v jej misii povzbudzoval hlas Margaréty Antiochijskej.
Kult v novoveku
Aj keď jej meno vypadlo zo všeobecného liturgického kalendára v roku 1969, Rímske martyrológium z 2004 ju uvádza v Rímskokatolíckej cirkvi na 20. júl ako ľubovoľnú spomienku. Jej kult v rímskokatolíckej cirkvi je však potláčaný. Vo východných kresťanských cirkvách sa pripomína 13. júla.
Na Slovensku sa nachádza 23 kostolov, ktoré sú zasvätené tejto svätici. Najstarším je kostol v Kopčanoch, ktorý bol postavený zhruba v 9. až 10. storočí. Okrem neho sa tu vyskytujú aj ďalšie chrámy
* Antiochia v Pizídii, dnes ruiny pri Yalvaç, Turecko † 305 tamtiež
Atribúty: malý kríž, drak na reťazi, fakľa, hrebeň
Patrónka farmárov, pastierov, panien, zdravotných sestier, dievčat, žien v práci, neplodných žien; pri pôrodných ťažkostiach, pri ochoreniach pleti
Guercino (1591 – 1666): Margaréta bojuje s krížom proti drakovi, Bazilika S. Pietro in Vincoli v Ríme
Životný príbeh panny a mučenice Margaréty nie je možné do detailov rekonštruovať. Bola zrejme dcérou pohanského kňaza. Matka jej zomrela, keď mala asi päť rokov. Vychovávala ju istá zbožná žena, ktorá ju viedla ku kresťanstvu. Sama sa zasvätila Bohu a chcela žiť ako panna. Keď sa to dozvedel jej otec, zriekol sa jej a nechcel ju viac vidieť.
Margaréta bola krásnou mladou dievčinou. Pásavala ovce svojej vychovávateľky. Všimol si ju rímsky prefekt Olybrius. Chcel, aby sa stala jeho ženou. Ona ho odmietala. Keď sa dozvedel, že je kresťankou, rozhnevaný ju dal zatknúť a vyzval ju, aby sa klaňala pohanským bohom. Keď to odmietla, dal ju mučiť. Železným hrebeňom jej trhali telo, fakľami ju opaľovali a potom ju vrhli do väzenia. Po mučení sa jej rany zázračne hojili. Znova a znova ju mučili. Vo väzení sa jej zjavil diabol v podobe draka a zvíjal sa okolo nej, aby ju pohltil. Ona ho krížom zahnala. Keď ľudia videli jej mučeníctvo a zázraky, mnohí sa obrátili a dali sa pokrstiť. Nakoniec ju dal prefekt sťať.
* Antiochia v Pizídii, dnes ruiny pri Yalvaç, Turecko † 305 tamtiež (?)
Atribúty: malý kríž, drak na reťazi, fakľa, hrebeň
Patrónka farmárov, pastierov, panien, zdravotných sestier, dievčat, žien v práci, neplodných žien; pri pôrodných ťažkostiach, pri ochoreniach pleti
Guercino (1591 – 1666): Margaréta bojuje s krížom proti drakovi, Bazilika S. Pietro in Vincoli v Ríme
Životný príbeh panny a mučenice Margaréty . Bola dcérou pohanského kňaza. Matka jej zomrela, keď mala asi päť rokov. Vychovávala ju istá zbožná žena, ktorá ju viedla ku kresťanstvu. Sama sa zasvätila Bohu a chcela žiť ako panna. Keď sa to dozvedel jej otec, zriekol sa jej a nechcel ju viac vidieť.
Margaréta bola krásnou mladou dievčinou. Pásavala ovce svojej vychovávateľky. Všimol si ju rímsky prefekt Olybrius. Chcel, aby sa stala jeho ženou. Ona ho odmietala. Keď sa dozvedel, že je kresťankou, rozhnevaný ju dal zatknúť a vyzval ju, aby sa klaňala pohanským bohom. Keď to odmietla, dal ju mučiť. Železným hrebeňom jej trhali telo, fakľami ju opaľovali a potom ju vrhli do väzenia. Po mučení sa jej rany zázračne hojili. Znova a znova ju mučili. Vo väzení sa jej zjavil diabol v podobe draka a zvíjal sa okolo nej, aby ju pohltil. Ona ho krížom zahnala. Keď ľudia videli jej mučeníctvo a zázraky, mnohí sa obrátili a dali sa pokrstiť. Nakoniec ju dal prefekt sťať.
(Olej na plátne) Antoine-Auguste-Ernest Hébert (1817-1908)
Sv. Margita z Antiochie-sviatok 20.júl...pôvodne 13.júl
Dátum sviatku podľa „Calendarium romanum generale“ je 20. júla.
• Sv. Margita, panna a mučeníčka z Antiochie v Pizídii. • Narodila sa v druhej polovici 3. storočia v Antiochii v Pisidii /dnes toto mesto nájdeme severovýchodne od Isparty v Turecku/.
DETSTVO A MLADOSŤ
• Keď jej v detstve zomrela matka, dal ju pohanský otec vychovať k príbuzným na dedinu. Pestúnka bola tajnou kresťankou a vštepovala vieru v jediného Boha aj Margite. Po návrate do Antiochie sa jej otec zhrozil, že jeho vlastná dcéra sa stala kresťankou. Prikázal jej, aby sa zdržovala iba z dobytkom na poli. Tam ju však stretol pisídsky miestovladár Olibrius a zavolal Margitu medzi svoje krásne otrokyne. Rezolútne odmietal jej kresťanské presvedčenie a keď mu nebola po vôli dal Margitu mučiť a nakoniec sťať. /asi v r. 305 /
POMOCNICA V NÚDZI
• Sv. Margita sa počíta medzi 14 sv. pomocníkov v núdzi. • Ako patrónka rodičiek sa stala jednou z uznávaných Štrnástich svätých pomocníkov, ktorých úcta dosiahla vrchol v 15. Storočí. • Staré obrazy ju znázorňujú s inými slávnymi mučeníkmi a to so sv. Katarínou a sv. Barborou, líši sa od nich tým, že má na hlave korunku a v ruke drží holubicu, kríž a palmu pri nohách máva symbol pekla – draka.
LEGENDA
• Margita podľa legendy,/ ktorú spracoval Leo Zerhau / bola dcéra pohanského kňaza Aedisia z Antiochie vyhnaná pre svoju kresťanskú vieru z rodičovského domu. Neskôr upadla do rúk miestodržiteľa Olibria a ten sa pokúsil urobiť z nej svoju milenku. Kedže neuspel , mučili ju a zvádzali mnohými neuveriteľnými spôsobmi, až kým ju nepopravili. Podľa legendy jej odťali hlavu na námestí asi v roku 305.
NABOŽENSKÁ STRÁNKA
• Breviár zo Salisbury uvádza, že na sklonku života prisľúbila, že tí, čo napíšu alebo budú čítať príbeh jej života dostanú v nebi nesmrteľnú korunu a tí, ktorí ju budú vzývať v hodine smrti, uniknú úkladom diabla. • V prísľuboch pamätala na tých, ktorí zapália na jej počesť sviece - tým sa dostane potrebnej ochrany. • Pamätala aj na tehotné ženy a prisľúbila im pomoc pri nebezpečenstve spojené s pôrodom, že ich aj deti ochráni, čím si získala už v rannom stredoveku nesmiernu popularitu • Pápež Gelasius v roku 494 vyhlásil jej legendu za apokryfnú / nepravý biblický spis neprijatý do kánonu inšpirovaných kníh/ a Margita nikdy nemala starobylý liturgický kult. • jej meno sa prvý krát objavuje v martyrológii Rhabana Manura v 9. storočí • stala sa slávnou predovšetkým v časoch križiackych výprav
RELIKVIE
• jej údajné relikvie preniesli v roku 908 z Byzancie do kostola San Pietro della Valle neďaleko Bodamského jazera, odtiaľ v roku 1145 ich preniesli do Montefalconskej katedrály a v roku 1213 časť z nich získali Benátky
SV. MARGITA
• bola vzývaná ako prímluvkyňa za rodičky a matky • je patrónkou dobrého a priaznivého počasia keďže jej sviatok býva na začiatku žatvy, ľudová pranostika hovorí, že „Svätá Margita hádže kosák do žita.“ Takto je zobrazená aj vo farskom kostole v Litave nad oltárom, ako mladé dievča s kosákom v ruke. • Preto je uctievaná aj ako prímluvkyňa za dobrú a hojnú úrodu.
13. júla je v slovenskom kalendári uvedené meno Margita. Podľa rímskokatolíckeho kalendára je Dňom Svätej Margity 20. júl. Táto svätica bola a je pre Púchov významnou uctievanou osobou. Ako sa to prejavovalo a prejavuje? Odpoveď na túto otázku hľadajú nasledujúce riadky.
Životopis
O svätej Margite (ekvivalent mena je aj Margaréta, Marína, Markéta, Margot a i.) toho nevieme presne veľa. Narodila sa v oblasti dnešnej Antálie, konkrétne v starovekom meste Antiochia Pizidská (Malá Ázia), v druhej polovici 3. storočia. Bolo to obdobie, kedy boli kresťania v Rímskej ríši prenasledovaní. Jej otec Aedesius bol pohanským kňazom. Matka pravdepodobne zomrela krátko po pôrode. Aj z tohto dôvodu ju otec zveril do výchovy pestúnky, ktorá bola tajnou kresťankou. Pestúnka ju vychovala v kresťanskej viere a pripravila ju na prijatie sviatosti krstu, o čom otec Margity nevedel. Rodný dom opustila a vrátila sa k pestúnke po tom, čo otcovi oznámila, že je kresťankou. Podľa tradície sa krásna mladá Margita ďalej venovala paseniu oviec a vykonávaniu ďalších prác, čo jej umožňovalo ešte viac sa modliť. Modlitby venovala najmä svojmu otcovi a prenasledovaným bratom vo viere.
Vyobrazenie sv. Margity Antiochijskej s drakom z 15. storočia
Počas vykonávania svojej práce stretla miestodržiteľa (vysokého štátneho úradníka) Olibria, ktorý bol očarený jej krásou. Olibrius ju chcel za manželku. Margita ho odmietla s odôvodnením, že ona zasvätila svoj život Ježišovi Kristovi. Známa je jej reakcia: „Môžeš snáď žiadať, aby som sa vzdala neba a na miesto toho si mám zvoliť prach zeme?“ Olibrius sa cítil veľmi ponížený a nariadil jej telo páliť pochodňami, zbičovať a drať železným hrebeňmi, až ju napokon celú dobitú hodili do väzenia. Tu sa jej zjavil diabol v podobe draka a snažil sa ju zožrať (jedna z verzii hovorí, že drak ju zhltol). Margita ho však znamením kríža porazila a jej rany na tele po mučení sa zázračne uzdravili. Margita sa naďalej odmietala podriadiť Olibriovi a pohanskej viere, preto ju hodili do ohňa, čo jej ale neublížilo. Alternatívnym druhom smrti malo byť utopenie v studni, do ktorej Margitu hodili. Aj z tej ale vyšla živá a zdravá. Tieto zázraky presvedčili mnohých o tom, že kresťanská viera, ktorú Margita vyznávala a za ktorú bola ochotná aj umrieť, je pravou vierou a tiež sa stali kresťanmi. Po krutom mučení odťali Margite hlavu mečom na verejnom námestí v roku 305 (uvádza sa aj r. 282, 304, 307).
Úcta k svätici
Dôkazy o uctievaní Svätej Margity pochádzajú zo 7. storočia vo východnom kresťanstve. Podľa jednej z teórii mohli úctu k tejto svätici na naše územie priniesť Konštantín a Metod zo Solúna, kde je dodnes pomerne rozšírený a silný kult sv. Margity. Dôkazom toho by mohlo byť aj zasvätenie najstaršieho stojaceho chrámu na Slovensku z čias Veľkej Moravy – Kostola svätej Margity Antiochijskej v Kopčanoch pri rieke Morava z 9. storočia. Jej kult sa rozšíril smerom na západ najmä v časoch križiackych výprav. Na jeho rozšírení na území Uhorska má podieľ panovník Ondrej II., ktorý okolo roku 1218 doniesol z jednej z križiackych výprav relikviu sv. Margity. Iné jej relikvie boli prenesené v roku 908 z Byzancie na územie dnešného Talianska a od roku 1213 sa časť z nich má nachádzať v Benátkach.
Kostol sv. Margity Antiochijskej v Kopčanoch z čias Veľkej Moravy
Pre jednoduchší spôsob šírenia jej kultu a pochopenia jej významu (aj medzi nevzdelanými) bola svätá Margita vyobrazovaná s rôznymi atribútmi – predmetmi, ktoré sa viažu k jej viere a mučeníckej smrti. Väčšinou sa na obrazoch nachádza s drakom ako symbolom diabla, s palmovou ratolesťou symbolizujúcou víťazstvo a večný život, s krížom (niekedy aj palica s krížom) ako symbolom umučenia a zmŕtvychvstania Ježiša Krista resp. symbolom kresťanstva a víťazstva nad smrťou, ďalej napr. i s mečom (má tiež tvar kríža), ktorý symbolizuje spôsob jej usmrtenia, s korunou na hlave ako symbolom slávy, víťazstva a nesmrteľnosti, tiež s fakľou alebo hrebeňom symbolizujúcimi spôsoby jej mučenia. Výnimkou nie je ani vyobrazenie sv. Margity s kosákom, a to vzhľadom na spojenie času, kedy začalo vrcholiť obdobie žatvy, a dňa jej sviatku. V tejto súvislosti sa zachovali aj pranostiky: „Svätá Margita hodila kosák do žita“ a „Svätá Margita vedie žencov do žita“.
Sv. Margita Antiochijská na ikone východnej cirkvi
Svätá Margita patrí do skupiny svätcov – drakobijcov, ktorí bojujú so zlom v podobe draka (ďalej napr. sv. Juraj, sv. Beautus, sv. Michal Archanjel), tiež je podľa archeológa M. Slivku súčasťou „skupiny rytierskych patrocínii využitých v uhorskom hraničnom systéme, a to vo funkcii magickej ochrany hraníc kráľovstva“. Sv. Margita patrí medzi štyri hlavné Panny – mučenice (spolu s Barborou, Dorotou a Katarínou). Tiež sa s ňou stretneme i v skupine štrnástich svätých pomocníkov, ktorých Svätá stolica uznala ako pomocníkov v prípade chorôb. V prípade sv. Margity ide o ochranu pred pôrodnými bolesťami. Tiež je uctievaná ako patrónka dievčat, panien, žien, manželiek, matiek, poľnohospodárov, pastierov, rodičiek, pri ťažkom pôrode a proti neplodnosti. Je uctievaná aj ako patrónka kozmetičiek, vzývaná pri ťažkostiach s pleťou. Margarétu, na Západe známu ako svätá Margaréta Antiochijská a na Východe ako svätú Marínu Veľkomučenicu, rímskokatolícka cirkev oslavuje ako svätú 20. júla a 17. júla v pravoslávnej cirkvi. Hlas svätej Margaréty bol jedným z hlasov, ktoré počula svätá Johanka z Arku. Svätá Margaréta je vzývaná proti bolesti chrbta; je patrónkou žien pri pôrode. Svätá Margaréta je osobitne vzývaná na oslobodenie z démonickej posadnutosti.
Antiochia bola staroveké grécko-rímske mesto na východnej strane rieky Orontes. Jeho ruiny ležia neďaleko moderného mesta Antakya v Turecku. Bolo to vplyvné rané centrum kresťanstva. Až do dobytia Konštantínopolu západnými križiakmi v roku 1204 boli relikvie Veľkej mučeníčky Margaréty (Marína) v kláštore Panteponteia. Podľa iných zdrojov sa až do roku 908 nachádzali v Antiochii a odtiaľ prešli do Itálie. Teraz sú v Aténach, v kostole zasvätenom svätej Panne mučenici. Jej ctihodnú ruku preniesli na horu Athos, do kláštora Batopedi. (Zdroj: Ortodoxná cirkev v Amerike)
Sv. MARGARETA bola dcérou pohanského kňaza v Antiochii. V detstve prišla o matku a bola zverená do starostlivosti opatrovateľky na vidieku, ktorá bola kresťankou a ktorej prvoradou starostlivosťou bolo dať jej malého zverenca pokrstiť a dať dieťaťu kresťanskú výchovu. Margareta vyrástla ako skromná, zbožná panna, a keď sa vrátila k svojmu otcovi, bol očarený milosťou a cnosťou svojej dcéry. Ľutoval len jednu vec; nezúčastnila sa uctievania modiel. Keď mu povedala dôvod, bol veľmi nespokojný, pretože povedala, že je kresťanka a nič by ju nemalo oddeľovať od Kristovej lásky.
Jej otec sa snažil všetkými prostriedkami zmeniť jej názor, a keď všetky jeho snahy zlyhali, rozzúril sa a vyhnal ju zo svojho domu. Margarea sa vrátila k ošetrovateľke a stala sa jej slúžkou, robila všelijaké podradné práce a zároveň sa zdokonaľovala v cnosti.
Približne v tom čase začal cisár Dioklecián prenasledovať kresťanov. Jedného dňa Olybrius, prefekt mesta, uvidel Margaretu a zamiloval sa do nej. Poslal posla, aby ju požiadal o manželstvo. Zbožná Panna bola nad týmto návrhom naplnená zdesením a odpovedala poslovi: „Nemôžem byť zasnúbená s tvojím pánom, pretože som nevestou Nášho Pána Ježiša Krista. Som mu zasľúbená a chcem mu patriť." Keď to prefekt počul, rozzúril sa a vydal rozkaz, aby Pannu priviedla násilím.
Keď pred neho predstúpila, takto ju oslovil: „Ako sa voláš a v akom si stave? Odpovedala: „Volám sa Margareta a patrím do šľachtickej rodiny. Klaniam sa Kristovi a slúžim Mu." Prefekt jej teraz poradil, aby zanechala uctievanie ukrižovaného Boha. Margareta sa ho spýtala: "Ako vieš, že uctievame ukrižovaného Boha?" Prefekt odpovedal: „Zo spisov kresťanov. Margareta pokračovala: „Prečo ste nečítali ďalej? Títo by vám povedali, že Ukrižovaný vstal na tretí deň a že vystúpil do neba. Je to láska k pravde veriť v poníženie Krista a odmietať Jeho oslávenie, keď oboje súvisí v tom istom?
Na toto pokarhanie sa prefekt nahneval a nariadil nežnú Pannu kruto zbičovať, položiť na stojan a trhali ju železnými hrebeňmi. Potom bola uvrhnutá do väzenia. Margareta tam vrúcne ďakovala Bohu za víťazstvo, ktoré dosiahla, a prosila ho o pomoc v boji, ktorý ju ešte pripravil. Zrazu sa jej zjavil úhlavný nepriateľ ľudstva v tvare zúrivého draka, ktorý hrozil, že ju prehltne. Statočná Panna sa ho nebála, ale urobila znamenie kríža a netvor zmizol. Potom sa jej opustená väzenská cela zaliala nebeským svetlom a jej srdce sa naplnilo božskou útechou. Zároveň sa jej hrozné rany náhle zahojili a nezostala ani najmenšia jazva.
Na druhý deň Margaretu opäť predviedli pred prefekta. Prekvapený jej úplným zotavením z následkov jeho krutosti poznamenal, že to nepochybne bolo vďaka moci pohanských bohov, a nabádal ju, aby im prejavila svoju vďačnosť tým, že sa obetuje modlám. Margaret tvrdila, že bola uzdravená iba Kristovou mocou a vyhlásila, že pohŕda pohanskými bohmi. Olybriusov hnev nemal hraníc. Nariadil, aby na Margaretino telo priložili zapálené fakle a potom ju nechal hodiť do ľadovej vody, aby zintenzívnil jej mučenie. Ale sotva sa to stalo, keď nastalo silné zemetrasenie. Jej putá boli pretrhnuté a ona vstala nezranená z vody, bez známok popálenín spôsobených horiacimi fakľami. Keď boli svedkami tohto zázraku, veľké množstvo divákov sa obrátilo na vieru.
Nakoniec prefekt nariadil Margaretu sťať hlavu. Jej slávne mučeníctvo a smrť nastali okolo roku 275.
LEKCIA
Dejiny Panny mučeníce sv. Margity nás učia, že aj v mladosti môžeme a máme slúžiť Bohu. V Starom zákone Boh prikázal všetkým prvorodeným a prvotinám, aby sa Mu obetovali. „Nebudeš meškať s platením svojich desiatkov a prvotín. Prvorodeného zo svojich synov dáš Mne“ [Pr. 22: 29].
Iste, celý náš život by mal byť zasvätený službe Bohu; ale z vyššie uvedeného príkazu máme pochopiť, že Boh si obzvlášť želá našu službu v prvých rokoch nášho života. Sú to naše prvotiny. Svätý Augustín nazýva roky mladosti kvetmi, najkrajšími kvetmi života, a svätý Tomáš Akvinský píše: „Čo mladí dávajú Bohu v ranom veku, dávajú z rozkvetu, z plnej sily a krásy život.”
Mládež je sužovaná nespočetnými pokušeniami. Bezpečnosť možno nájsť iba v službe Bohu, v poslušnosti, pokore a poslušnosti. Nie je to také ťažké, ako sa zdá, a sám Náš Pán vás pozýva do svojej služby a hovorí: „Syn môj, daj mi svoje srdce“ [Prísl. 23:26] a „Okúste a presvedčte sa, že Pán je sladký“ [Ž. 33: 9].
Modlitba Cirkvi
PROSÍME ŤA, Pane, udeľ nám svoju priazeň na príhovor Tvojej blahoslavenej Panny a mučenice Margaréty, ktorá Ťa potešila zásluhou svojej čistoty a vyznaním Tvojej moci. Skrze Krista, nášho Pána. Amen.
Novéna na počesť svätej Margity Antiochijskej
Prípravná modlitba
VŠEMOHÚCI a večný Bože! So živou vierou a zbožným uctievaním Tvojho Božského Veličenstva sa pred Tebou skláňam a so synovskou dôverou vzývam Tvoju najvyššiu štedrosť a milosrdenstvo. Osvieť temnotu môjho rozumu lúčom Tvojho Nebeského svetla a zapáľ moje srdce ohňom Tvojej Božskej lásky, aby som mohol rozjímať o veľkých cnostiach a zásluhách svätca, na počesť ktorého robím túto novénu, a podľa jeho príkladu napodobňovať , ako on, život Tvojho Božského Syna.
Okrem toho Ťa prosím, aby si milostivo, pre zásluhy a príhovor tohto mocného Pomocníka, splnil prosbu, ktorú cez neho pokorne predkladám pred Teba a zbožne hovorím: Buď vôľa Tvoja ako v nebi, tak aj na zemi. Zaruč to láskavo počuť, ak to prispeje k Tvojej väčšej sláve a k spáse mojej duše. Amen.
Modlitba na počesť svätej Margity
Ó, BOŽE, daj nám na príhovor Tvojej svätej Panny a mučenice Margaréty, aby sme neohrozene vyznávali vieru, pozorne zachovávali čistotu nášho života a prekonávali pokušenia sveta, tela a diabla a tým uniknúť trestom večného zatratenia. Amen.
Vzývanie svätej Margity
Sv. MARGARETA, svätá Panna a mučenica, verne si zachovala rúcho svätej nevinnosti a čistoty, statočne si odolávala všetkým vnadám a lákadlám sveta z lásky k tvojmu Božskému Ženíchovi Ježišovi Kristovi; pomôž mi prekonať všetky pokušenia proti najvybranejšej zo všetkých cností, svätej čistote, a zostať pevný v Kristovej láske, aby som zachoval tento veľký Boží dar. Vypros mi milosť vytrvalosti v modlitbe, nedôvery v seba samého a úteku pred príležitosťami hriechu a napokon milosť dobrej smrti, aby som v nebi mohol „nasledovať Baránka, kamkoľvek pôjde“. Amen.
Modlitba
Môj Pane a Bože! Predkladám Ti svoju prosbu v spojení s trpkým umučením a smrťou Ježiša Krista, Tvojho Syna, spolu so zásluhami Jeho nepoškvrnenej a požehnanej Matky Márie, večnej panny, a všetkých svätých, najmä so zásluhami svätého Pomocníka. na počesť ktorej robím túto novénu.
Zhliadni na mňa, milostivý Pane! Daj mi svoju milosť a lásku a láskavo vypočuj moju modlitbu. Amen.
Svätá Margaréta z Antiochie (iné názvy: Margaréta Antiochijská, Margita Antiochijská alebo vo východoeurópskych krajinách Marína z Antiochie/Antiochijská či Pelagia) bola podľa legendy pannaumučená pre svoju kresťanskú vieru za vlády cisáraDiokleciána. Svätá Margaréta býva zvyčajne znázorňovaná s drakom.Je jednou zo Štrnástich svätých pomocníkov ako patrónka rodičiek. Pre údajné prisľúbenia veriacim na jej príhovor bol jej kult najviac rozšírený v stredoveku.
Legenda
Svätá Margaréta s drakom pri nohách (maľba na dreve z 1497, Nemecko)
Margaréta bola podľa legendy dcérou pohanského kňaza Aedisia z Antiochie. Niektoré zdroje udávajú jej narodenie do roku 290. Pravdepodobne jej zomrela matka, keď mala päť rokov.V náhradnej rodine ju pestúnka, ktorá bola kresťankou, vychovávala v tejto viere. Keďže bola pekná, všimol si ju miestodržiteľ Olybrius, ktorý sa ju snažil zviesť. Vyzýval ju, aby sa klaňala pohanským bohom. Keďže neuspel, mučil ju a zvádzal mnohými neuveriteľnými spôsobmi. Podľa tradovania sa jej rany zázračne hojili. Mučenie pokračovalo, až kým ju za panovania cisáraDiokleciána nepopravili. Podľa legendy jej odťali hlavu na námestí. Nespoľahlivé údaje hovoria o roku 305 alebo 282. Podľa legendy sa mnoho ľudí vďaka nej obrátilo na kresťanskú vieru.
Jej život spísal vraj očitý svedok Theotimus.Tradovaná legenda v mnohých verziách uvádza jej boj s drakom, ktorý sa pripravoval zhltnúť ju. Margaréta však nad ním zvíťazila, keď mu ukázala znamenie kríža. Niektorí autori vykladajú draka ako jej vidiny, ktoré mala vo väzení.
Uctievanie
Zobrazovanie
Margaréta z Antiochie je zobrazovaná s malým krížom, prípadne fakľou alebo palmou ako symbolom mučeníctva. Na základe legendy je často pri jej nohách drak, ktorého drží na reťazi. Zvlášť na starých obrazoch a ikonách býva zobrazovaná so sv. Katarínou Alexandrijskou a sv. Barborou.
Kult v stredoveku
Breviár zo Salisbury uvádza, že Margaréta na sklonku života prisľúbila, že tí, čo napíšu alebo budú čítať príbeh jej života, dostanú v nebi nesmrteľnú korunu a tí, ktorí ju budú vzývať v hodine smrti, uniknú úkladom diabla. V prísľuboch pamätala na tých, ktorí zapália na jej počesť sviece a dostane sa im potrebnej ochrany, ako aj na tehotné ženy, ktoré sa pri jej uctení vyhnú podobne, ako ich deti nebezpečenstvu spojenému s pôrodom. Týmto si získala už v ranom stredoveku nesmiernu popularitu, už pápežGeláz I. v roku 494 písal o Margaréte.Jej meno sa prvýkrát objavuje v martyrológiu Rabana Maura v 9. storočí.
Sv. Margaréta Antiochijská (miniatúra, okolo r. 1440)
Kult svätej Margaréty je veľmi starobylý a hlavne v stredoveku patrila k najpopulárnejším pannám mučeníčkam. Najväčšiu slávu požívala počas obdobia križiackych výprav. Stala sa aj oficiálnou patrónkou rodičiek v rámci uznávaných Štrnástich svätých pomocníkov, ktorých úcta dosiahla vrchol v 15. storočí. Jana z Arku verila, že ju v jej misii povzbudzoval hlas Margaréty Antiochijskej.Potvrdenie skutočnej existencie sv.Margity je aj u sv.Jany z Arcu,ktorej sa dávna svätica a mučenica zjavovala,viedla ju a hovorila k nej
Na Slovensku sa nachádza 23 kostolov, ktoré sú zasvätené tejto svätici. Najstarším je kostol v Kopčanoch, ktorý bol postavený zhruba v 9. až 10. storočí. Okrem neho sa tu vyskytujú aj ďalšie chrámy
Pôvabný kvet z Antiochie, statočná obhajkyňa viery, tvoja mladosť ti nezabránila preukázať zvrchovanú múdrosť a pevnosť vo viere. Tvoja skromnosť ti poslúžila ako najlepší nástroj pre šírenie Božej slávy. Dovoľ nám, kajúcim hriešnikom, aby sme sa spolu s tebou zaradovali z toľkých vecí, ktoré ti preukázal Boh, Pán zástupov. Spolu s nebeskými zástupmi voláme k tebe: Raduj sa, panenská mučenica!
Raduj sa, dieťa Božej Prozreteľnosti, raduj sa, výhonok zaštepený na ušľachtilú olivu viery, raduj sa, vzácny kvet na púšti pohanstva, raduj sa, dcéra svetla, raduj sa, hlásateľka Mesiášovho posolstva, raduj sa, silná svojou slabosťou, raduj sa, obdarovaná všetkými plody životodárneho Ducha, raduj sa, sestra kresťanov bojujúcich o svoju vieru. Raduj sa, panenská mučenica!
Pán zástupov si ťa vyvolil uprostred pohanskej rodiny a podivuhodným spôsobom ti odovzdal kresťanskú vieru. Ešte mladú ťa postavil do zápasu o vieru a vyzbrojil ťa silou a múdrosťou hodnou starcov a patriarchov. Aleluja!
Pán tak naplnil svoje slová o maličkých, ktorým zveril svoje kráľovstvo. I my chceme patriť k tým, ktorým Boh ukazuje svoje tajomstvá a v údive nad jeho plánmi voláme:
Raduj sa, maličká, ktorej Pán dovolil prísť k sebe, raduj sa, ty, ktorej zveril svoje kráľovstvo, raduj sa, obnovená krstom k pravému životu, raduj sa, prijímajúca náuku o spáse človeka, raduj sa, bohatá Telom a Krvou svojho Pána, raduj sa, otvorená darom Ducha Svätého, raduj sa, statočná v pokoji i zápasoch, raduj sa, rozdávajúca lásku všetkým, ktorí ťa stretli, raduj sa, panenská mučenica!
Keď ti Pán dal zrelosť dospelého kresťana, tvárou v tvár Otca si vyznala vieru vo svojho Stvoriteľa. Nebála si sa rozlúčiť s rodinnou tradíciou, keď si sa protivila pravde, neohrozene si odhalila lásku, ktorou si milovala svojho Pána. Aleluja! Chválime Boha za veľkosť, ktorú dáva tým, ktorí v očiach sveta nič neznamenajú a spievame:
Raduj sa, odvážna bojovníčka viery, raduj sa, odhodlaná hájiť pravdu Božiu, raduj sa, nová Ester, raduj sa, silná ako Jozue, raduj sa, držiaca meč Božieho slova, raduj sa, nosiaca štít pravej viery, raduj sa, naháňajúca strach démonom, Raduj sa, panenská mučenica!
Duch Svätý vnukol Margite myšlienku na trvalé panenstvo, chcel, aby tá, ktorú si vyvolil uprostred temnoty pohanstva, žiarila mocným svetlom tým, ktorí nasledujú Baránka, kdekoľvek idú. Aleluja!
Nám, ktorí hľadáme čistotu uprostred pokušenia tela i sveta, dopraj, Pane, radovať sa z víťazstva nad všetkým zvádzaním, aby sme počuli tvoj hlas. Vzkriesený, ktorý si k sebe pozval blaženú Margitu:
Raduj sa, z celého srdca milujúci Pána, raduj sa, snúbenica pravého Ženícha, raduj sa, ty, ktorá si našla svojho milého, raduj sa, žijúca v pokoji zasvätených Trojici, raduj sa, rozpálená ohňom lásky Božej, raduj sa, túžiaca po nebeskej odmene, raduj sa, maják panien pre Božie kráľovstvo, raduj sa, láska rozdávajúca všetko. Raduj sa, panenská mučenica!
Ako mladú ťa Pán zbavil opory bohatstva a ponúkol ti chudobu tých, ktorí sú prenasledovaní pre spravodlivosť. S radosťou si prijala toto poslanie a stala si sa služobnicou. Aleluja!
Zanechala si bezpečie tohto sveta a išla si nasledovať Božie volanie do neistoty, ktoré bolo plné skúšok. Uprostred pokušení si nikdy neprestala chváliť svojim spevom toho, kto svojich verných z úzkostí vytrhuje. Radujeme sa spolu s tebou z Božou pomocou a spievame:
Raduj sa, meč, ktorým Pán premáha sily zla, raduj sa, zbavená klamnej opory bohatstva, raduj sa, chudobná ako dieťa narodené v jasliach, raduj sa, nemajúca kam zložiť hlavu ako Boží Syn, raduj sa, blahoslavená, ktorá si nelipla na majetku, raduj sa, hľadajúca najprv Božie kráľovstvo, raduj sa, všetko ostatné si dostala pridané, raduj sa, ty kraľuješ s Božími svätými, raduj sa, tým, že si všetko opustila, všetko si získala, raduj sa, panenská mučenica!
Náš Pán sľúbil tým, ktorí mu budú verní, že na súde s neveriacimi bude sám hovoriť ich ústami. Vyplnil na tebe, panna, svoje slová a pokorným vystupovaním dal mocným pocítiť svoju moc. Aleluja!
I pri prenasledovaní neopúšťa Kristus svojich verných a vlieva im do srdca silu svojim hlasom:
Raduj sa, tichá si pripravená prijať vnuknutia od Boha, raduj sa, lebo skúsení sudcovia sa zľakli tvojej úprimnosti, raduj sa, ako mladá si prehovorila slová múdrosti, raduj sa, žiačka Danielovej bystrosti, raduj sa, lebo si hájila pravdu evanjelia, raduj sa, lebo si sa nenechala zmiasť klamlivými domnienkami, raduj sa, obstála si pred hnevom vladára, raduj sa, nezaprela si toho, kto ťa prijal za dcéru. Raduj sa, panenská mučenica!
Boh ťa previedol, Margita, nocou utrpenia a nenechal ťa bez útechy. Poznala si krutosť sveta i slabosť svojho tela. Uvidela si lásku toho, kto uzdravuje chorých a učí ich znovu spievať: Aleluja!
Pomôž, Pane, nám, nech i v ťažkých chvíľach očakávame tvoj hlas, ktorý pozval svätú Margitu k radosti:
Raduj sa, vyšla si zo zeme otroctva do zasľúbenej zeme, raduj sa, prešla si rozbúrené more násilia, raduj sa, našla si osviežujúci prameň Ducha Svätého, raduj sa, bolesťou si dozrela do plnosti Kristovej, raduj sa, leskneš sa ako zlato vypálené v ohni, raduj sa, zbavená následkov všetkých hriechov, raduj sa, svätá pripravená súdiť svet, raduj sa, ukázala si miernosť služobníkom násilia. Raduj sa, panenská mučenica!
Pán Ti vložil do rúk palmu víťazstva a tvojou smrťou si pripravil slávu u všetkých, ktorí sú otvorení jeho hlasu. Teraz spievaš s anjelmi a všetkými svätými víťaznú pieseň Baránkovi: Aleluja!
Obliekaš si šaty, ktoré si do biela vyprala v Pánovej krvi. I k nám, nehodným, dolieha jasot spevu svätých. Pripájame sa k ním a voláme:
Raduj sa, kráľovská dcéra svojho Pána, raduj sa, prišla si do zasľúbenej zeme, raduj sa, získala si múdrosť, s ktorou Boh stvoril svet, raduj sa, tvoj Pán sa stal tvojim ženíchom, raduj sa, mala si dosť oleje do lampy panenstva, raduj sa, odolala si pokušeniu starého nepriateľa, raduj sa, teraz si v sláve Nebeského Otca, raduj sa, Pán ti dá vzkriesené telo. Raduj sa, panenská mučenica!
Kostol sv. Margity Antiochijskej Predrománsky kostol sv. Margity sa považuje za najstaršiu stojacu cirkevnú stavbu v strednej Európe. Pôvodne sa predpokladalo, že ide o gotický kostol. Zásadný obrat pri datovaní kostola nastal v roku 2004. Nálezom troch veľkomoravských hrobov sa datovanie kostola posúva do veľkomoravského obdobia. Kostol bol postavený v 9. storočí. Ide o jediný zachovaný kostol z čias Veľkej Moravy. Je zároveň jedinou z 24 známych stavieb z Veľkej Moravy, kde sa zachovali viac než základy. Odhaduje sa, že kostolík je z 80% pôvodnou stavbou. Archeológovia spájajú kostol s veľkomoravským hradiskom Valy v Mikulčiciach na Morave, vzdialenom 1.5 km západne od kostola. Typologicky ide o malý, jednoloďový kostolík s pravouhlým uzáverom lode. Takéto kostoly sa stavali v strednej a západnej Európe v 8. až 11. storočí. Stavebne je riešený tak, že jednotlivé časti kostola idú za sebou. Predsieň, loď a presbytérium. Vzory pre kostol sv. Margity treba hľadať v karolínskej kultúre. Prvá písomná zmienka o kostole pochádza z roku 1392. Ako farský kostol slúžil až do 18. storočia, keď bol v Kopčanoch postavený nový barokový kostol sv. Štefana Kráľa. Kostol bol v roku 1995 vyhlásený z národnú kultúrnu pamiatku. V súčasnosti je zavretý a vykonávajú sa tam reštaurátorské a archeologické práce. Kostol patrí medzi najvýznamnešie pamiatky na Slovensku.
Kostol sv. Margity Antiochijskej Predrománsky kostol sv. Margity sa považuje za najstaršiu stojacu cirkevnú stavbu v strednej Európe. Pôvodne sa predpokladalo, že ide o gotický kostol. Zásadný obrat pri datovaní kostola nastal v roku 2004. Nálezom troch veľkomoravských hrobov sa datovanie kostola posúva do veľkomoravského obdobia. Kostol bol postavený v 9. storočí. Ide o jediný zachovaný kostol z čias Veľkej Moravy. Je zároveň jedinou z 24 známych stavieb z Veľkej Moravy, kde sa zachovali viac než základy. Odhaduje sa, že kostolík je z 80% pôvodnou stavbou. Archeológovia spájajú kostol s veľkomoravským hradiskom Valy v Mikulčiciach na Morave, vzdialenom 1.5 km západne od kostola. Typologicky ide o malý, jednoloďový kostolík s pravouhlým uzáverom lode. Takéto kostoly sa stavali v strednej a západnej Európe v 8. až 11. storočí.
Kostol svätej Margity Antiochijskej leží pri obci Kopčany, prvá zmienka o ňom je z roku 1392. Jeho najstaršia stavebná fáza je datovaná do 9. – 10. storočia, vďaka čomu patrí k najstarším stojacim stavbám na Slovensku a medzi kostoly s možným veľkomoravským pôvodom.
História
Kostol leží pri slovensko-českej hranici blízko veľkomoravského sídla Mikulčice-Valy. Na základe leteckého prieskumu sa južne od neho predpokladá zatiaľ neodkrytý veľmožský dvorec, ktorého by mal byť súčasťou. V okolí kostola existovali malé osady až do 13. storočia. Keď zaniklo pôvodné veľkomoravské hradisko, obyvatelia sa začali postupne z osád sťahovať a poslední z nich odišli približne v 16. – 17. storočí. Kostol však slúžil naďalej až do 18. storočia, keď bol postavený nový kostol priamo v dedine Kopčany. Neskôr sa tu až do roku 1994 konali len príležitostné bohoslužby počas púte, ktorá súvisela s patrónkou kostola, svätou Margitou z Antiochie. Ku kostolu patril aj priľahlý cintorín, na ktorom sa pochovávalo až do 17. – 18. storočia a ktorý sa zachoval až do 20. storočia.
Opis
Kostol je pôvodná predrománska stavba so zachovanými pôvodnými bočnými múrmi takmer ku korunnej rímse. Ide o jednoloďový kostol s jednotlivými miestnosťami zoradenými za sebou (predsieň – loď – presbytérium). Dĺžka kostola s nartexom je 11,9 m, šírka lode a nartexu 5,21 m. Počas svojej existencie bol viackrát upravovaný, v 13. storočí bol upravený v gotickom štýle. Vo svojej dobe bol netypicky postaveným kostolom a dodnes priťahuje pozornosť historikov. Obsahuje veľa pôvodných prvkov a architektonických detailov, ktoré sú predmetom výskumu (napr. pôvodné okenné otvory, povrchová úprava stien, valená klenba v presbytériu, znaky vyryté do kameňa na fasáde).
Súčasnosť
Prvý archeologický výskum kostola a jeho okolia sa začal v roku 1964. Naň nadväzoval ďalší výskum, ktorý sa začal v roku 1994. Počas týchto výskumov sa v roku 2004 našli tri hroby so šperkami typickými pre veľkomoravské obdobie a maltovinou vo veľkosti a v tvare charakteristickom pre fázu murovania a omietania, na základe ktorej kostol pôvodne datovali. Keďže bol v tom čase jedinou známou stále stojacou sakrálnou stavbou na území bývalého Česko-Slovenska, získal širokú mediálnu pozornosť. Podobné zachované stavby sa nachádzajú v krajinách, ktoré patrili v 8. a 9. storočí do Franskej ríše, resp. inde v západnej Európe. Pri datovaní je potrebné vylúčiť najmä druhotnú kontamináciu hrobov stavebným materiálom. Podľa neskoršej dendrochronologickej analýzy bol kostol postavený v druhej polovici 10. storočia, podobné datovanie (rok 925 ± 60) potvrdila aj rádiokarbónová analýza. Keďže ani toto datovanie nebolo prijaté bez výhrad, naďalej sa spresňuje Zároveň sú známe aj ďalšie kostoly, ktorých veľkomoravský pôvod sa vyhodnocuje.
Kostol sa nachádza 800 m severozápadne od obce Kopčany. Vedie k nemu asfaltová cesta a mlatový cyklochodník z východného konca obce Kopčany (1,9 km). Asfaltový cyklochodník je možné využiť aj zo smeru od Holíčskeho zámku (3,8 km). Asfaltový cyklochodník a štrková cyklotrasa spája kostol s Lávkou Veľkej Moravy (2 km).
Okolo kostola vedú 2 turistické trasy: Cyrilometodejská cesta a modrá turistická trasa č. 2452 (Rieka Morava, lávka – Kostol sv. Margity).
