Ľalie sv. Antona, nádej pre chorých
U sv. Antona majú ľalie osobitný význam. Ľalie kvitnú väčšinou v mesiaci jún, mesiaci jeho sviatku na 13. deň tohto mesiaca. Ešte väčší význam má dvesto rokov stará história týkajúca sa svätého z Padovy a týchto nádherných kvetov.
V roku 1680, 13. júna, v rakúskom kostole v Mentosca d’Agesco niekto dal do ruky sochy sv. Antona rezané živé ľalie. Po celý rok ľalie zostali voňavé a úplne čerstvé, bez zvädnutia. Nasledujúci rok potom narástli ďalšie dva kvety, takže kostol bol naplnený sladkou vôňou, ako to len ľalie dokážu.
O niečo viac ako storočie neskôr, počas antiklerikálnej, antikatolíckej francúzskej revolúcie na ostrove Korzika, boli františkáni nútení opustiť svojich farníkov. Ľudia sa odmietli vzdať svojej oddanosti, hoci vo veci sviatostí nemali na výber, pretože nemali kňazov. Modlili sa a prosili o príhovor sv. Antona a v deň jeho sviatku, 13. júna postavili v opustenom kostole svätyňu, ktorú vyzdobili ľaliami na jeho počesť. O mesiac neskôr boli kvety stále čerstvé, akoby tam boli iba teraz práve umiestnené.
Povolenie požehnávať ľalie na počesť svätého dal pápež Lev XIII. Prostredníctvom tejto oddanosti bolo udelených a vyprosených veľa milostí, najmä pomoc chorým, ktorých sa dotkli lístky požehnaných kvetov. Cirkev prijala požehnané ľalie ako sväteninu a aj keď sú ľalie usušené a vyblednuté, sú sväteninou, ako napr. palmové listy, u nás bahniatka, ktoré sú požehnávané na Kvetnú nedeľu. Z ľalií sa získava aj tzv. „olej sv. Antona“ extrakt z lisovania požehnaných kvetov.
Tradičné verejné požehnanie ľalií pre domácnosti, svätyne na jeho počesť alebo jednoducho pre jeho sochu je 13. júna. Je však povolené mať pred vlastným domácim obrazom alebo sochou svätca požehnané ľalie kedykoľvek. Ktokoľvek môže požiadať kňaza, aby tak urobil i mimo jeho sviatok.
Druhý symbol a dôvod, prečo je tento františkánsky svätý často zobrazený okrem ľalií aj s knihou spolu s malým Ježiškom, je ten, že keď svätec čítal knihu a rozjímal, zjavilo sa mu Dieťa Ježiš na ramene a hovorilo s ním, pretože slová, ktoré čítal sv. Anton, spôsobili, že bol svätec uchvátený do extázy. Iná legenda zase hovorí, že raz sa svätý Anton nestihol vrátiť do svojho kláštora a zostal teda ako hosť grófa Zina Camposampiera v Padove. Hostiteľ uvidel vo veľkej žiare, ktorú pokladal za oheň, sv. Antona ako na rukách hojdal malého Ježiška.
Keď svätec býva zobrazený sám, často je to aj s knihou, práve preto, že bol vyhlásený učiteľom Cirkvi.
OBRAD POŽEHNANIA ĽALIÍ SV. ANTONA
