Clicks142
Peter(skala)
1

Ľalie sv. Antona, nádej pre chorých

Väčšina obrazov a sôch sv. Antona Paduánskeho ho zobrazuje ako drží malého Ježiška a ľalie. Uz dlhé stáročia je tradíciou v kresťanskom umení používať ľalie ako symbol čistoty pri zobrazovaní Panny Márie alebo svätých a dokonca aj anjelov.

U sv. Antona majú ľalie osobitný význam. Ľalie kvitnú väčšinou v mesiaci jún, mesiaci jeho sviatku na 13. deň tohto mesiaca. Ešte väčší význam má dvesto rokov stará história týkajúca sa svätého z Padovy a týchto nádherných kvetov.

V roku 1680, 13. júna, v rakúskom kostole v Mentosca d’Agesco niekto dal do ruky sochy sv. Antona rezané živé ľalie. Po celý rok ľalie zostali voňavé a úplne čerstvé, bez zvädnutia. Nasledujúci rok potom narástli ďalšie dva kvety, takže kostol bol naplnený sladkou vôňou, ako to len ľalie dokážu.

O niečo viac ako storočie neskôr, počas antiklerikálnej, antikatolíckej francúzskej revolúcie na ostrove Korzika, boli františkáni nútení opustiť svojich farníkov. Ľudia sa odmietli vzdať svojej oddanosti, hoci vo veci sviatostí nemali na výber, pretože nemali kňazov. Modlili sa a prosili o príhovor sv. Antona a v deň jeho sviatku, 13. júna postavili v opustenom kostole svätyňu, ktorú vyzdobili ľaliami na jeho počesť. O mesiac neskôr boli kvety stále čerstvé, akoby tam boli iba teraz práve umiestnené.

Povolenie požehnávať ľalie na počesť svätého dal pápež Lev XIII. Prostredníctvom tejto oddanosti bolo udelených a vyprosených veľa milostí, najmä pomoc chorým, ktorých sa dotkli lístky požehnaných kvetov. Cirkev prijala požehnané ľalie ako sväteninu a aj keď sú ľalie usušené a vyblednuté, sú sväteninou, ako napr. palmové listy, u nás bahniatka, ktoré sú požehnávané na Kvetnú nedeľu. Z ľalií sa získava aj tzv. „olej sv. Antona“ extrakt z lisovania požehnaných kvetov.

Tradičné verejné požehnanie ľalií pre domácnosti, svätyne na jeho počesť alebo jednoducho pre jeho sochu je 13. júna. Je však povolené mať pred vlastným domácim obrazom alebo sochou svätca požehnané ľalie kedykoľvek. Ktokoľvek môže požiadať kňaza, aby tak urobil i mimo jeho sviatok.

Druhý symbol a dôvod, prečo je tento františkánsky svätý často zobrazený okrem ľalií aj s knihou spolu s malým Ježiškom, je ten, že keď svätec čítal knihu a rozjímal, zjavilo sa mu Dieťa Ježiš na ramene a hovorilo s ním, pretože slová, ktoré čítal sv. Anton, spôsobili, že bol svätec uchvátený do extázy. Iná legenda zase hovorí, že raz sa svätý Anton nestihol vrátiť do svojho kláštora a zostal teda ako hosť grófa Zina Camposampiera v Padove. Hostiteľ uvidel vo veľkej žiare, ktorú pokladal za oheň, sv. Antona ako na rukách hojdal malého Ježiška.

Keď svätec býva zobrazený sám, často je to aj s knihou, práve preto, že bol vyhlásený učiteľom Cirkvi.

OBRAD POŽEHNANIA ĽALIÍ SV. ANTONA
ľubica
V dejinách je zaznamenaných niekoľko prípadov, keď Stvoriteľ, videol inštinkty zvierat tak, aby svojím chovaním pomohi zmariť pýchu a neveru kacírov, alebo roznietiť vieru a zbožnosť vlažných či ľahostajných ľudí. V Písme svatom , je zaznamenané, že Boh prehovoril k Balaamovi skrze jeho oslicu. " Tu otvoril Hospodin oslici ústa, že prehovorila: ´Čo som ti urobila? Prečo ma biješ, hľa už tretí …More
V dejinách je zaznamenaných niekoľko prípadov, keď Stvoriteľ, videol inštinkty zvierat tak, aby svojím chovaním pomohi zmariť pýchu a neveru kacírov, alebo roznietiť vieru a zbožnosť vlažných či ľahostajných ľudí. V Písme svatom , je zaznamenané, že Boh prehovoril k Balaamovi skrze jeho oslicu. " Tu otvoril Hospodin oslici ústa, že prehovorila: ´Čo som ti urobila? Prečo ma biješ, hľa už tretí raz?" (Num 22,28)

Podobný, ale ešte podivuhodnejší príklad možno nájsť v životopise sv Antona z Padovy. Všemohúci Boh využil nerozumný dobytok, nato aby pokarhal pochabosť a pýchu tých, ktorí sa odmietajú klaňať P. J. Kristovi v Najsvätejšej Sviatosti Oltárnej.

V meste Tolosa v Španielsku, žil veľmi zatvrdnutý kacír, menom Bovillus, ktorý odmietal uznať skutočnú prítomnosť Ježiša Krista v Prevelebnej Sviatosti. Aj keď mu sv. Anton podával dôkazy o tejto pravde z Písma Svätého i z Tradície, Bovillus zatvrdlivo zotrvával vo svojom omyle. Nakoniec vyjadril svoju vôľu uveriť pokiaľ uvidí zázrak, ktorý presvedčivo dokáže, čo tvrdí sv. Anton.
"Čo si žiadaš?", spýtal sa ho sv. Anton.

"Nebudem svojho osla 3 dni kŕmiť," povedal Bovillus, a potom ho privediem k tebe. Na jednu stranu položím pred vyhladované zviera potravu, na druhej strane budeš stáť ty so Sviatosťou Oltárnou. Ak osol nechá žrádlo a pôjde za tebou, uverím, že Ježiš Kristus je naozaj a skutočne prítomný v Najsvätejšej Sviatosti. Sv. Anton s návrhom súhlasil. V dohovorený čas sa na námestí zhromaždil veľký zástup zvedavcov. Sv. Anton odslúžil sv. omšu a priniesol Najsvätejšiu Eucharistiu. Potom priviedli osla a žrádlo.

Svätec držiac v ruke Najsvätejšiu Sviatosť, hovoril: V mene môjho Stvoriteľa, ktorého nie som hoden držať v rukách, prikazujem ti , aby si pristúpil a pokľakol pred svojím Bohom, aby si mu vzdal úctu a aby sa kacíri od teba naučili, ako majú uctievať svojho Boha v Najsvätejšej Sviatosti. Len čo dokončil tieto slová, osol prestal žrať a pristúpil na druhú stranu pred Sviatosť, sklonil sa k zemi. Len čio to Bovillus a jeho rodina, rovnako ako mnohí ďalší heretici uvideli, obrátili sa a vyznali svoju vieru v reálnu prítomnosť Boha v Najsvätejšej Sviatosti. Neskôr venoval Bovillus peniaze na stavbu kostola.

P. Michal Múller C.SS.R