ÚSPORY 3 DETÍ Keď dostal miesto redaktora v istom celoštátnom časopise, pomyslel si, že už je za vodou. Zavolal mame, otcovi, a samozrejme, svojej láske Monike, ktorej jednoducho povedal: "Dostal som …Viac
ÚSPORY 3 DETÍ
Keď dostal miesto redaktora v istom celoštátnom časopise, pomyslel si, že už je za vodou. Zavolal mame, otcovi, a samozrejme, svojej láske Monike, ktorej jednoducho povedal: "Dostal som to miesto! Môžeme sa vziať!" Vzali sa a po čase sa im narodili tri čiperné detičky: Matej, Marta a Lacko. Šťastie trvalo šesť rokov. Potom časopis prestali vydávať. Mladý otecko si našiel iné redaktorské miesto - v regionálnych novinách. Ale aj tieto noviny sa vydávali len krátko. Vtedy sa musel pri hľadaní práce ešte viac rozhliadať. Mladá mamička a tri deti pozerali každý večer do čoraz zachmúrenejšej ockovej tváre. Jedného večera to už nevydržal a zatrpknuto vybuchol: "Je to zbytočné. V mojom odbore nenájdem nič. Všetci redukujú miesta, prepúšťajú...." Monika sa snažila povzbudiť ho, rozprávala mu o jeho snoch, o jeho neodškriepiteľných schopnostiach, o nádeji...
Na druhý deň otec vstal až keď deti odišli do školy. S ťažkým srdcom si vzal šálku kávy a podišiel k písaciemu stolu, pri ktorom zvyčajne pracoval. Pohľad mu padol na smetný kôš. Jeho pozornosť upútalo niekoľko ružových keramických črepín. Uvedomil si, že sú to kúsky troch ružových prasiatok, pokladničiek jeho detí. A na jeho stole bola hŕstka mincí - bolo tam veľa centov, zopár eur a tiež niekoľko pozlátených gombíkov. Pod hŕbkou peňazí bol lístok papiera, na ktorý detská rúčka napísala: "Milý ocinko, my ti veríme. Maťko, Martuška a Lacko."
Oči mu zvlhli, čierne myšlienky zmizli, narástla odvaha. Mladý otec zaťal päste a sľúbil: "Vašu dôveru nesklamem!"
Dnes je na písacom stole jedného z najvýznamnejších vydavateľov v Európe obrázok so strieborným rámčekom. Vydavateľ naň s hrdosťou ukazuje: "Toto je tajomstvo mojej sily!" Je to len kúsok papiera s neistým a trochu roztraseným písmom: "Milý ocinko, my ti veríme!..."
"Verím ti" - to je viac než vyznanie lásky. Je to tá najčistejšia sila, aká existuje. Preto Ježiš povedal: "Keby ste mali vieru ako horčičné zrnko a povedali by ste tejto moruši: "Vytrhni sa aj s koreňom a presaď sa do mora," poslúchla by vás." Lk 17,6
Zdroj: Bruno Ferrero: A kvety jednoducho kvitnú. Preklad: Jana Sarňáková, Don Bosco, Bratislava, 2008, str.24-25, ISBN 978-80-8074-075-7. Foto: www.pexels.com
Keď dostal miesto redaktora v istom celoštátnom časopise, pomyslel si, že už je za vodou. Zavolal mame, otcovi, a samozrejme, svojej láske Monike, ktorej jednoducho povedal: "Dostal som to miesto! Môžeme sa vziať!" Vzali sa a po čase sa im narodili tri čiperné detičky: Matej, Marta a Lacko. Šťastie trvalo šesť rokov. Potom časopis prestali vydávať. Mladý otecko si našiel iné redaktorské miesto - v regionálnych novinách. Ale aj tieto noviny sa vydávali len krátko. Vtedy sa musel pri hľadaní práce ešte viac rozhliadať. Mladá mamička a tri deti pozerali každý večer do čoraz zachmúrenejšej ockovej tváre. Jedného večera to už nevydržal a zatrpknuto vybuchol: "Je to zbytočné. V mojom odbore nenájdem nič. Všetci redukujú miesta, prepúšťajú...." Monika sa snažila povzbudiť ho, rozprávala mu o jeho snoch, o jeho neodškriepiteľných schopnostiach, o nádeji...
Na druhý deň otec vstal až keď deti odišli do školy. S ťažkým srdcom si vzal šálku kávy a podišiel k písaciemu stolu, pri ktorom zvyčajne pracoval. Pohľad mu padol na smetný kôš. Jeho pozornosť upútalo niekoľko ružových keramických črepín. Uvedomil si, že sú to kúsky troch ružových prasiatok, pokladničiek jeho detí. A na jeho stole bola hŕstka mincí - bolo tam veľa centov, zopár eur a tiež niekoľko pozlátených gombíkov. Pod hŕbkou peňazí bol lístok papiera, na ktorý detská rúčka napísala: "Milý ocinko, my ti veríme. Maťko, Martuška a Lacko."
Oči mu zvlhli, čierne myšlienky zmizli, narástla odvaha. Mladý otec zaťal päste a sľúbil: "Vašu dôveru nesklamem!"
Dnes je na písacom stole jedného z najvýznamnejších vydavateľov v Európe obrázok so strieborným rámčekom. Vydavateľ naň s hrdosťou ukazuje: "Toto je tajomstvo mojej sily!" Je to len kúsok papiera s neistým a trochu roztraseným písmom: "Milý ocinko, my ti veríme!..."
"Verím ti" - to je viac než vyznanie lásky. Je to tá najčistejšia sila, aká existuje. Preto Ježiš povedal: "Keby ste mali vieru ako horčičné zrnko a povedali by ste tejto moruši: "Vytrhni sa aj s koreňom a presaď sa do mora," poslúchla by vás." Lk 17,6
Zdroj: Bruno Ferrero: A kvety jednoducho kvitnú. Preklad: Jana Sarňáková, Don Bosco, Bratislava, 2008, str.24-25, ISBN 978-80-8074-075-7. Foto: www.pexels.com