Clicks609

MEMORIALE DOMINI – Poučenie o spôsobe šírenia svätého prijímania: Tento spôsob podávania svätého prijímania (na jazyk) sa musí zachovať, berúc do úvahy súčasnú situáciu Cirkvi na celom svete, a to nielen preto, že má za sebou mnoho storočnú tradíciu, ale najmä preto, že vyjadruje úctu veriacich k Eucharistii

Anton Čulen
MEMORIALE DOMINI – Poučenie o spôsobe šírenia svätého prijímania: Tento spôsob podávania svätého prijímania (na jazyk) sa musí zachovať, berúc do úvahy súčasnú situáciu Cirkvi na celom svete, a to …More
MEMORIALE DOMINI – Poučenie o spôsobe šírenia svätého prijímania: Tento spôsob podávania svätého prijímania (na jazyk) sa musí zachovať, berúc do úvahy súčasnú situáciu Cirkvi na celom svete, a to nielen preto, že má za sebou mnoho storočnú tradíciu, ale najmä preto, že vyjadruje úctu veriacich k Eucharistii

„Apoštolská stolica preto dôrazne vyzýva biskupov, kňazov a laikov, aby pozorne dodržiavali zákon, ktorý je stále platný a ktorý sa znova potvrdil“.
V takýchto prípadoch by biskupské konferencie mali starostlivo skúmať záležitosti a mali by robiť všetky rozhodnutia, ktoré sú potrebné na spravovanie záležitostí, tajným hlasovaním a dvojtretinovou väčšinou. Ich rozhodnutia by mali byť zaslané do Ríma, aby dostali potrebné potvrdenie [12]


Keď Cirkev slávi spomienku na Pána, samotným obradom potvrdzuje svoju vieru v Krista a jeho uctievanie, Krista prítomného v obete a dávajúceho sa ako jedlo tým, ktorí zdieľajú eucharistický stôl.

Z tohto dôvodu je predmetom veľkého záujmu Cirkvi, aby sa Eucharistia slávila a zdieľala s najväčšou dôstojnosťou a plodnosťou. Zachováva nedotknutú, už rozvinutú tradíciu, ktorá k nám prišla, jej bohatstvo, ktoré prešlo do užívania a života Cirkvi. Historické stránky ukazujú, že oslavy a prijímanie Eucharistie nadobudli rôzne podoby. V dnešnej dobe sa obrady na oslavu Eucharistie zmenili mnohými a dôležitými spôsobmi, čím sa viac zosúladili s duchovnými a psychologickými potrebami moderného človeka. Ďalej došlo k zmene v disciplíne, ktorou sa riadi účasť laikov na sviatosti. Opätovne sa zaviedlo sväté prijímanie pod dvoma spôsobmi, pod spôsobom chleba a vína. Kedysi to bolo bežné aj v latinskej cirkvi, ale postupne sa od neho upúšťalo. Tento stav sa stal všeobecným v čase Tridentského koncilu, ktorý ho dogmatickým učením sankcionoval a bránil ako vhodný pre podmienky toho času.[1]

Tieto zmeny urobili z eucharistickej hostiny a verného naplnenia Kristovho príkazu jasnejší a vitálnejší symbol. Súčasne v posledných rokoch plnšie zdieľanie eucharistickej slávnosti prostredníctvom svätého prijímania vyvolalo túžbu vrátiť sa k starodávnemu užitiu sv. prijímania vložením eucharistického chleba do rúk prijímajúceho, ktorý ho potom sám prijímal vložením hostie do vlastných úst.

V niektorých spoločenstvách a na určitých miestach bol tento spôsob zavedený bez predchádzajúceho súhlasu Svätej stolice a niekedy bez pokusu primerane pripraviť veriacich.

Je určite pravda, že starodávne užívanie kedysi umožňovalo veriacim, aby si vzali toto božské jedlo do svojich rúk a sami si ho vložili do úst.
Je tiež pravda, že v dávnych dobách im bolo dovolené vziať so sebou požehnanú sviatosť z miesta, kde sa slávila svätá obeť. Toto bolo v zásade umožnené z dôvodu, aby si mohli dať Viaticum pre prípad, že by museli čeliť smrti kvôli svojej viere.

Predpisy Cirkvi a dôkazy Otcov však jasne dokazujú, že najväčšia úcta sa prejavila požehnanej sviatosti a že ľudia konali s najväčšou obozretnosťou. Preto „nech nikto … neje to mäso bez toho, aby si ho najprv uctil“. [2] Keď človek vezme (požehnanú sviatosť), je varovaný: „… prijmite ho: buďte opatrní, aby ste z nej nič nestratili.“ [3] „Pretože je to telo Kristovo.“ [4]

List Vdp. Štefana Mordela Vdp. J. Vittekovi: Uvedomujete si, dôstojný pán, do akého zmätku a bolestivého duševného rozpoloženia uvádzate veriacich? Nič Vám nehovorí, že prekračujete dovolené hranice? Naozaj bolo také prísne nariadenia biskupov? Nehovorí sa v tomto nariadení, že ide o „dovolenie“ prijímať na ruku? Dovolenie predsa neznamená nariadenie. Nedokážete to rozlíšiť? Je to skutočne smutné
alianciazanedelu.sk/archiv/6532

Starostlivosť a služba Kristovho tela a krvi boli osobitne určené posvätným služobníkom alebo ľuďom osobitne určeným na tento účel: „Keď kňaz prednáša modlitby a všetci ľudia nahlas volajú, tí, ktorých nazývame diakoni, rozdávajú všetkým prítomným chlieb a víno, za ktoré sú vzdávané vďaky a odnesú ich neprítomným.“ [5]

OTVORENÝ LIST HLAVNÉMU HYGIENIKOVI SR

alianciazanedelu.sk/archiv/6463

Čoskoro bola úloha odniesť požehnanú sviatosť neprítomným ustanovená iba pre posvätných služobníkov, aby lepšie zabezpečili úctu vďaky sviatosti a aby uspokojili potreby veriacich. Neskôr, s prehlbujúcim sa chápaním pravdy eucharistického tajomstva, jeho moci a prítomnosti Krista v ňom, prejavil sa väčší pocit úcty k tejto sviatosti a pri jej prijatí sa vyžadovala hlbšia pokora. Takto sa ustanovil zvyk kňaza vložiť časť posväteného chleba na jazyk prijímajúceho.
Tento spôsob podávania svätého prijímania sa musí zachovať, berúc do úvahy súčasnú situáciu Cirkvi na celom svete, a to nielen preto, že má za sebou mnoho storočnú tradíciu, ale najmä preto, že vyjadruje úctu veriacich k Eucharistii.

Zvyk nijako neuberá na osobnej dôstojnosti tých, ktorí pristupujú k tejto veľkej sviatosti: je to súčasť tej prípravy, ktorá je potrebná na najplodnejšie prijatie Tela Pána.[6]

Mons. M. Chovanec: Prijímanie do úst je starobylá cirkevná prax. Prijímanie do úst lepšie zabraňuje zneužívaniu Eucharistie. Prijímanie do úst môže viesť k väčšej úcte pri prijímaní. Podávanie svätého prijímania na ruku je z jurisdického hľadiska výnimkou

alianciazanedelu.sk/archiv/6739

Táto úcta ukazuje, že nejde o účasť na „bežnom chlebe a víne“ [7], ale na tele a krvi Pánovom, prostredníctvom ktorého „Boží ľud sa delí o úžitok z Veľkonočnej obety, obnovuje Novú zmluvu, ktorú Boh uzavrel s človekom raz navždy skrze Krv Kristovu vo viere a nádeji a predvída eschatologickú hostinu v kráľovstve Otca.“ [8]

Okrem toho prax, ktorá sa musí považovať za tradičnú, zabezpečuje efektívnejšie šírenie svätého prijímania s náležitým rešpektom, odhodlaním a dôstojnosťou. Odstraňuje nebezpečenstvo profanácie posvätného druhu, v ktorom „Kristus, Boh a človek sú jedinečným spôsobom prítomní vcelku a úplne, v podstate a nepretržite.“ [9]

Napokon zabezpečuje dôslednú starostlivosť o fragmenty posväteného chleba, ktorú Cirkev vždy odporúčala: „Ak ste dovolili, aby časť spadla, pomyslite na to, akoby ste stratili jeden zo svojich vlastných údov.“ [10]

Keď teda niekoľko biskupských konferencií a niektorí jednotliví biskupi požiadali o povolenie praktizovania dávania posvätených hostí do rúk ľudí na ich územiach, Svätý otec rozhodol, že ak to považujú za potrebné, mali by byť požiadaní všetci biskupi Latinskej cirkvi o stanovisko, či pokladajú za vhodné zaviesť tento rituál. Zmena vo veci takého okamihu, založená na najstaršej a najposvätnejšej tradícii, neovplyvňuje iba disciplínu. Prináša so sebou určité nebezpečenstvá, ktoré môžu vyplynúť z nového spôsobu podávania svätého prijímania: nebezpečenstvo straty úcty k vznešenej oltárnej sviatosti, profanácie, falšovania skutočnej doktríny.

Lekári: Ukončite zákaz prijímania do úst! Z hygienického hľadiska je nepochopiteľné prečo je prijímanie do úst zakázané

alianciazanedelu.sk/archiv/6405


Biskupom boli položené tri otázky a odpovede, prijaté do 12. marca 1969, boli nasledujúce:

1. Myslíte si, že by sa mala venovať pozornosť želaniu, aby sa popri tradičnom spôsobe pripustil obrad prijímania svätého prijímania na ruku?
Áno: 597
Nie: 1,233
Áno, ale s výhradami: 315
Neplatné hlasy: 20

2. Je vaším želaním, aby bol tento nový rituál prvýkrát vyskúšaný v malých komunitách so súhlasom biskupa?
Áno: 751
Nie: 1,215
Neplatné hlasy: 70

3. Myslíte si, že veriaci prijmú tento nový obrad s radosťou po náležitej katechetickej príprave?
Áno: 835
Nie: 1,185
Neplatné hlasy: 128

Z odpovedí je zrejmé, že drvivá väčšina biskupov verí, že súčasná disciplína by sa nemala meniť, a že ak by tomu tak bolo, táto zmena by bola urážlivá voči pocitom a duchovnej kultúre týchto biskupov a mnohých veriacich.

Preto, berúc do úvahy poznámky a rady tých, ktorým „Duch Svätý dal vládnuť“ nad Cirkvami, [11] vzhľadom na závažnosť záležitosti a silu predložených argumentov, Svätý otec rozhodol sa nezmeniť existujúci spôsob podávania svätého prijímania voči veriacim.

Apoštolská stolica preto dôrazne vyzýva biskupov, kňazov a laikov, aby pozorne dodržiavali zákon, ktorý je stále platný a ktorý sa znova potvrdil. Nalieha na nich, aby vzali do úvahy rozsudok väčšiny katolíckych biskupov ohľadom obradu, ktorý sa teraz používa v liturgii, pre spoločné dobro Cirkvi.

Tam, kde prevláda opačné užitie, ako je dávanie svätého prijímania na ruku, Svätá stolica – ktorá im chce pomôcť plniť ich úlohy, ktoré sú často ťažké, ako je tomu dnes – kladie na týchto konferenciách úlohu dôkladného zváženia akýchkoľvek osobitných okolností, aby sa predišlo akémukoľvek riziku nerešpektovania alebo nepravdivých názorov v súvislosti s požehnanou eucharistiou a aby sa predišlo akýmkoľvek iným nepriaznivým účinkom, ktoré môžu nasledovať.

V takýchto prípadoch by biskupské konferencie mali starostlivo skúmať záležitosti a mali by robiť všetky rozhodnutia, ktoré sú potrebné na spravovanie záležitostí, tajným hlasovaním a dvojtretinovou väčšinou. Ich rozhodnutia by mali byť zaslané do Ríma, aby dostali potrebné potvrdenie [12], spolu s podrobným uvedením dôvodov, ktoré ich viedli k prijatiu týchto rozhodnutí. Svätá Stolica dôkladne preverí každý prípad, pričom vezme do úvahy prepojenia medzi rôznymi miestnymi cirkvami a medzi každou z nich a univerzálnou cirkvou s cieľom propagovať spoločné dobro a poučenie všetkých a aby tento vzájomný dobrý príklad zvýšil vieru a zbožnosť.

Poznámka: v Acta Apostolicae Sedis (s. 546-547) bola k inštrukcii priložená vzorka listu (vo francúzštine), ktorá je zaslaná hierarchiám, ktoré požadujú a je im udelené povolenie na zavedenie podávania sv. prijímania na ruku. List ustanovil nasledujúce nariadenia:
1. Nový spôsob podávania svätého prijímania by nemal byť nariadený spôsobom, ktorý by vylučoval tradičné užitie…

2. Obrad podávania svätého prijímania na ruku musí byť uvedený taktne. Keďže ide o ľudské postoje, súvisí to s citlivosťou osoby prijímajúcej sväté prijímanie. Mal by sa preto zaviesť postupne, počnúc lepšie poučenými a lepšie pripravenými skupinami. Predovšetkým je potrebné, aby adekvátna katechéza pripravila cestu tak, aby veriaci pochopili význam tejto činnosti a vykonali ju s rešpektom vzhľadom na sviatosť. Výsledkom tejto katechézy by malo byť odstránenie akéhokoľvek náznaku pochybovania zo strany Cirkvi v jej vieru v eucharistickú prítomnosť a tiež odstránenie akéhokoľvek nebezpečenstva alebo dokonca náznaku profanácie.

3. Skutočnosť, že laik je teraz schopný prijať sväté prijímanie na ruku, by mu nemala naznačovať, že ide o obyčajný chlieb alebo iba o nejaký posvätný predmet. Skôr by to malo posilniť jeho zmysel pre jeho dôstojnosť ako člena mystického tela Krista, k čomu ho uschopňuje krst a milosť eucharistie. Zažije teda zvýšenie viery vo veľkú realitu Tela a Krvi Pána, ktorej sa dotkne svojimi rukami. Jeho úctivý postoj by mal byť úmerný tomu, čo robí.


4. Pokiaľ ide o spôsob podávania sviatosti, je možné postupovať podľa tradičnej metódy, ktorá zdôrazňovala funkciu kňaza alebo diakona tým, že podali hostiu do rúk prijímajúceho. Je možné využiť aj jednoduchšiu metódu, ktorá umožní samotnému prijímajúcemu vziať hostiu z cibória. V obidvoch prípadoch by mal prijímajúci prijať hostiu skôr, ako sa vráti na svoje miesto a úloha kňaza bude zvýraznená jeho slovami „Telo Kristovo“, na ktoré prijímajúci odpovedá: „Amen“.

5. Bez ohľadu na to, ktorá metóda je prijatá, bude treba dávať pozor, aby nedošlo k pádu žiadnej časti hostie…

6. Ak je spoločenstvo rozdelené podľa oboch spôsobov podávania svätého prijímania, nikdy nie je dovolené dávať do rúk prijímajúcich hostie, ktoré boli predtým ponorené do Pánovej krvi.

7. Od biskupov, ktorým bolo povolené uviesť nový obrad prijímania, sa vyžaduje, aby kongregácii poslali správu o výsledku za prvých šesť mesiacov.

(Preložil Rev. Austin Flannery, O.P., z AAS 61 (1969), s. 541-547.)

(slovenský preklad Dalibor Kovačič, 27.07.2020)

Posvätná kongregácia pre bohoslužby
Vydané 29.05.1969.

Vysvetlivky
1. Cf. Council of Trent, session 21, The Doctrine of Communion under Both Kinds: Denz. 1726-1727.
2. St. Augustine, On the Psalms, 98, 9.
3. St. Cyril of Jerusalem, Mystagogic Catechesis, V, 21.
4. Hippolytus, Apostolic Tradition, n. 37.
5. Justin, Apologia, 1, 65.
6. See St. Augustine, On the Psalms 98, 9.
7. See Justin, Apologia 1 66.
8. Instruction Eucharisticum Mysterium n. 3.
9. Ibid., n. 9.
10. St. Cyril of Jerusalem, Mystagogic Catechesis V; 21.
11. See Acts 20:28.
12. See Vatican II Decree Christus Dominus, n. 38, par. 4.

alianciazanedelu.sk/archiv/6764