Azerbajdžan rozpútal vojenské útoky proti arménskym kresťanom v Náhornom Karabachu
Peter Pinedo/CNASvet19. septembra 2023
Azerbajdžan v utorok rozpútal vojenské útoky proti enkláve približne 120 000 arménskych kresťanov v spornom regióne Náhorný Karabach, pričom ostreľoval budovy a strieľal na arménske vojenské a civilné pozície.
Azerská vláda v utorok označila ich útoky za „protiteroristické opatrenia“ proti „ilegálnym arménskym vojenským formáciám“. Azerbajdžan uviedol, že útoky sa nezastavia, kým sa etnickí Arméni úplne nevzdajú.
Arménsko a Azerbajdžan bojujú o Náhorný Karabach od roku 1988. Dnes je región medzinárodne uznávaný ako súčasť Azerbajdžanu, hoci ho tvoria takmer výlučne arménski kresťania. Etickí Arméni v Náhornom Karabachu popierajú azerbajdžanskú kontrolu nad regiónom a nárokujú si na seba suverenitu pod záštitou „Republiky Artsakh“.
„Artsakhské obranné sily“ odštiepeneckého štátu už mesiace hlásia azerbajdžanské ručné útoky na arménsku armádu a civilistov.
Zdá sa, že útoky v utorok eskalovali, keď azerbajdžanská armáda rozpútala delostrelecké a mínometné útoky na vojenské aj civilné pozície.
Ostreľovanie pokračovalo až do utorka a malo za následok 23 zranených civilistov a dve úmrtia, vrátane jedného dieťaťa, podľa obranných síl Artsakh.
Minister zahraničných vecí Artsakh Sergey Ghazaryan kritizoval pokroky Azerbajdžanu a vo vyhlásení z utorka X povedal: „Sme svedkami toho, ako Azerbajdžan, aby realizoval svoju politiku genocídy, smeruje k fyzickému ničeniu civilného obyvateľstva a ničeniu civilných objektov Artsachu. .“
Východoeurópsky spravodajský zdroj Visegrád 24 v utorok informoval, že „v Náhornom Karabachu práve začali rozsiahle boje“ a „obe strany sú v akcii delostrelectvo a samovražedné drony“.
Podľa Visegrád 24 je „možné, že sa pred našimi očami začína ďalšia vojna medzi Azerbajdžanom a Arménskom“.
Prečo bojujú?
Hoci niektorí vidia konflikt ako striktne presahujúci hranice, experti zdôraznili, že náboženstvo tiež zohráva ústrednú úlohu vo vojne medzi kresťanským Arménskom a moslimským Azerbajdžanom.
Podľa Sama Brownbacka, bývalého amerického veľvyslanca pre medzinárodnú náboženskú slobodu, si Arménsko chce zachovať svoj vplyv v Artsachu, zatiaľ čo Azerbajdžan chce vyhnať arménsku kresťanskú populáciu, aby si upevnil kontrolu nad regiónom.
V roku 2020 s podporou Turecka Azerbajdžan znovu rozprúdil dlho tlejúci konflikt inváziou do Náhorného Karabachu. Šesťtýždňový konflikt sa skončil ovládnutím Náhorného Karabachu Azerbajdžanom.
Vojna zabila 6 800 bojovníkov, vysídlila 90 000 ľudí a približne 120 000 arménskych kresťanov zostalo odrezaných od zvyšku Arménska. Úzka cesta dlhá menej ako štyri míle, nazývaná Lachinský koridor, spája Arménsko a Náhorný Karabach a je jediným spôsobom, ako dostať tam žijúcich Arménov potraviny a zásoby.
V decembri 2022 provládni Azerbajdžanci, zdanlivo protestujúci proti arménskemu porušovaniu životného prostredia, začali blokovať Lachinský koridor, čím zablokovali všetok prístup k pomoci. V apríli sa protesty skončili po tom, čo azerbajdžanskí vojaci napriek varovaniam medzinárodného spoločenstva zriadili na ceste vojenský kontrolný bod a pokračovali v blokáde.
Od decembra sú kresťanskí Arméni uväznení bez jedla a liekov za blokádou Lachinského koridoru.
Čo je najnovšie?
Tohtotýždňová eskalácia ukazuje prvé náznaky rozsiahleho priameho vojenského konfliktu v Náhornom Karabachu od roku 2020.
Podľa viacerých zdrojov na mieste, vrátane Ministerstva zahraničných vecí Republiky Artsakh, bolo hlavné mesto Náhorného Karabachu Stepanekert ťažko ostreľované.
Ministerstvo zahraničných vecí Artsakh v utorok informovalo: „Azerbajdžan začal rozsiahlu vojenskú ofenzívu proti Republice Artsakh. V tejto chvíli je hlavné mesto Stepanakert a ďalšie mestá a dediny pod silným ostreľovaním.
Robert Nicholson, prezident ľudskoprávnej skupiny Philos Project, v utorok povedal, že „Azerbajdžan konečne začal vojnu s cieľom vymazať Arménov z Náhorného Karabachu – a to s ruským a tureckým povolením“.
Brownback povedal: „Čo najdôraznejšie odsudzujem tento nevyprovokovaný útok Azerbajdžanu na pokojných arménskych kresťanov v Náhornom Karabachu (Artsakh)! Toto je nesprávne. Je to útok na civilistov a musí sa okamžite zastaviť."
Azerbajdžan ospravedlňuje akcie ako „protiteroristické operácie“
Azerbajdžan poprel, že by sa zameriaval na civilistov, a svoju činnosť v Náhornom Karabachu označil za „protiteroristické operácie“.
Azerbajdžanské ministerstvo obrany v utorkovej tlačovej správe uviedlo: „Miestne protiteroristické aktivity vykonávané ozbrojenými silami Azerbajdžanu v Karabachskom regióne Azerbajdžanu pokračujú.
"V rámci aktivít," pokračovalo zverejnenie, "sa zameriavajú a zneškodňujú iba legitímne vojenské zariadenia a infraštruktúra s použitím vysoko presných zbraní."
Azerbajdžan obvinil Arménsko z nasadenia ozbrojených síl na pomoc etnickým Arménom v Náhornom Karabachu a varoval civilistov, aby nezasahovali.
"Vzhľadom na nasadenie palebnej sily arménskych ozbrojených síl v blízkosti obytných oblastí, vyzývame civilné obyvateľstvo, aby sa držalo ďalej od vojenských zariadení a nepodporovalo formácie arménskych ozbrojených síl," uvádza sa v azerbajdžanskej správe.
Azerské ministerstvo obrany tiež uviedlo, že povzbudzuje obyvateľov Náhorného Karabachu, aby evakuovali nebezpečné zóny a presťahovali sa na „prijímacie stanice“, ktoré zriadili v Lachinskom koridore.
"Na ceste Lachin a v iných smeroch boli vytvorené humanitárne koridory a prijímacie stanice, aby sa zabezpečila evakuácia obyvateľstva z nebezpečnej zóny," uvádza sa vo vyhlásení.
Humanitárna organizácia Christian Solidarity International (CSI) to označila za taktiku na očistenie Náhorného Karabachu od arménskych kresťanov.
„Keďže Azerbajdžan bombarduje civilné oblasti,“ povedal CSI, „Azerbajdžan posiela SMS ľuďom v Náhornom Karabachu, aby odišli cez Lachinský koridor. Rovnakú cestu, ktorú blokovali deväť mesiacov, aby vyhladovali obyvateľstvo, teraz otvorili ľuďom, aby cez ňu mohli odísť. Cieľ je rovnaký: vyprázdniť Karabach od Arménov."
Ako zareagovalo Arménsko?
Arménsky premiér Nikol Pašinjan poprel účasť arménskej armády a napriek prebiehajúcim azerbajdžanským útokom odmietol vojensky odpovedať.
Spoločnosť Open Caucasus Media (OC Media) uviedla, že Pashinyan v utorok povedal: „Chcem uviesť, že Arménska republika nie je zapojená do vojenských operácií, a chcem ešte raz uviesť, že Arménska republika nie je mať armádu v Náhornom Karabachu."
"V tejto chvíli by sme nemali vykonávať žiadnu neplánovanú, drastickú akciu, žiadnu dobrodružnú akciu," dodal Pashinyan podľa OC Media.
Odmietnutie arménskeho premiéra zapojiť sa vyvolalo medzi arménskym obyvateľstvom značné nepokoje.
Video natočené pred budovou hlavného mesta Arménska ukazuje, ako sa rozhorčení arménski občania pokúšajú zaútočiť na budovu hlavného mesta.
Pašinjan údajne mal v utorok telefonický rozhovor s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom a americkým ministrom zahraničných vecí Antonym Blinkenom.
Podľa OC Media Macron Pašinjana informoval, že Francúzsko zvolalo mimoriadne zasadnutie Bezpečnostnej rady OSN, aby prediskutovali vojenskú eskaláciu v Náhornom Karabachu.
Výbor pre zahraničné vzťahy amerického Senátu vydal vyhlásenie o X, v ktorom sa uvádza: „Nehanebný útok Azerbajdžanu na Náhorný Karabach ďalej dokazuje zlomyseľný úmysel [azerbajdžanského prezidenta Ilhama] Alijeva vyhubiť tamojšie arménske obyvateľstvo. USA a medzinárodné spoločenstvo musia konať."
