Kresťania sa stali zelótskými koryfejmi hygienizmu. Naučili sa premáhať smrť poslušnosťou predstavám kňazov a biskupov zaoberajúcich sa dodržiavaním hygienických predpisov.

Kresťania sa stali zelótskými koryfejmi hygienizmu. Naučili sa premáhať smrť poslušnosťou predstavám kňazov a biskupov zaoberajúcich sa dodržiavaním hygienických predpisov.

Liturgia bola pretvorená na akési „šaškovské mysterium“ konané na oltári náboženskej korektnosti. (Pripomeňme, že v Taliansku stále platí povinnosť rúšok pre všetkých účastníkov omše, rukavice pre kňaza a dezinfekcia pri podávaní sv. Prijímania – pozn. Prekl.).

Poslaním cirkvi sa stalo ukazovať svetu občiansku lojálnosť, rešpektujúcu zdravie „druhých“ dodržiavaním pravidiel, diktovaných strachom zo smrti, ktorá sa rovná nákaze. Kresťania sa naučili nebyť bláznami. Zžili sa s úzkostnou zdravotníckou prevenciou. Naučili sa premáhať smrť poslušnosťou predstavám kňazov a biskupov zaoberajúcich sa dodržiavaním hygienických predpisov.

Milujem Dolomity a často tam už roky chodím. Počas výletu sme nedávno spolu s jedným kňazom vstúpili do kostola, aby sme sa zúčastnili na svätej omši. Môj priateľ išiel do sakristie, aby požiadal, či smie koncelebrovať, a odpoveď prekonala všetky očakávania: „To nejde, nepoznám ťa,“ čo neznamenalo, že nemal celebret (potvrdenie o tom, že je kňazom). Znamenalo to: kto mi zaručí, že nie si nakazený vírusom? Potom, pretože si zabudol rúšku a aby mohol byť na svätej omši prítomný, bola mu zapožičaná akýsi handra, zakrývajúca celú tvár.

Už niekoľko mesiacov nerobím nič iné ako diskutujem a hádam sa s priateľmi a známymi, prečo mám dojem, že sa z liturgie stalo „šašovské mystérium“ konané na oltári politickej, poťažmo náboženskej korektnosti. Mám totiž dojem, že sa poslaním cirkvi stalo ukazovať svetu občiansku lojálnosť dodržiavaním škrupulóznych pravidiel.

Ak sa niekto pokúsi poukázať na iracionálnosť tohto počínania z náboženského hľadiska, počuje len jedinú odpoveď: musíme počúvať regule, ktoré biskupi stanovili pre pandémiu. Každý z nás, ktorý sa nepodriaďuje prakticky nikomu, tým menej potom cirkevným prikázaniam či učiteľskému úradu cirkvi, sa náhle stal zelótským koryfejom (predstaviteľom) poslušnosti.

Ľud, ktorý stratil vieru v Kristovo víťazstvo nad smrťou, podlieha pokušeniu utiecť pred smrťou do poslušnosti hygienickým predpisom. Chorobná starostlivosť o zdravie, ukážkovo manifestovaná pri každej bohoslužbe, dokazuje, že Biblia má pravdu. Náš problém je stále rovnaký: strach pred smrťou (Hebr 2,14), ktorý nás celý život drží v područí satana.
Obsesia rúšok a tekutín opakovane dezinfikujúcich naše ruky počas Eucharistie dáva len za pravdu Nietzschemu aj Hitlerovi, podľa ktorých je kresťanstvo náboženstvom otrokov a hlupákov.

Veci sa však majú inak. Po tri storočia – neustále a v mnohých častiach sveta dodnes – boli kresťania mučení a vraždení, pretože odmietali pripustiť, že ich materiálny blahobyt závisí na politickej a kultúrnej moci impéria, Ríma. A to len preto, že odmietali jednoduchú samozrejmosť, drobný úkon poklony soche Cisára. Cisára, ktorý zosobňoval svetovú moc impéria, dávajúceho všetkým občanom nemalá privilégiá. Kresťania však odmietli poslúchnuť onú samozrejmosť. Blázni. Asociálovia.

Kresťania sa dnes naučili nebyť bláznami. Zžili sa s nutnosťou chrániť zdravie. Naučili sa premáhať smrť poslušnosťou predstavám kňazov a biskupov zaoberajúcich sa dodržiavaním hygienických predpisov.

„Beda mi, keď nebudem hlásať evanjelium,“ napísal svätý Pavol. Beda mi, keď nebudem hlásať, že Boh premohol smrť pre mňa. Srdcom tejto zvesti je Eucharistia. Pravým problémom bude asi nedostatok viery. Zrejme nás rímski mučeníci môžu niečomu učiť.

Preložil Milan Glaser

Angela Pellicciari
Preklad do SJ A. Č.
alianciazanedelu.sk/archiv/6893