Svedectvá ľudí, ktorým pomohli Púte radosti a príhovor bl.Anky Kolesárovej
Prinášame vám svedectvá mladých ľudí z knihy Dotyk radosti:
• Svedectvo – Peter, 21
Na Púť radosti som prišiel ako neveriaci a čerstvý vysokoškolák. Dozvedel som sa o najznámejších. Počul som, že vraj kto tam raz príde, už sa tam bude vracať stále. Prežíval som vyše dvojročné obdobie plné hnevu na Boha, vlastne som jeho existenciu vylúčil.
Ťažké zranenie z rodiny, neprijatie a odcudzenie mnohých ľudí v mojom okolí na základe predsudkov zasiahli do môjho života najviac. Prestal som si veriť v lásku a to sa odrazilo aj v mojej každodennosti. Láska bola pre mňa iba citové vzplanutie dvoch náhodných ľudí, ktoré po čase aj tak pominie.
Obdobie pred púťou bolo poznačené neslobodou a veľkým trápením z čistého vzťahu až do takej miery, že som uvažoval, či ešte má zmysel žiť. Zakúsil som svoje dno v prázdnote, bez mysle života, bez lásky. Púť radosti sa mi spočiatku javila ako nejaký výlet. Áno, bol to výlet, ale taký, z ktorého si účastníci odnášajú v srdci niečo veľké. Príbeh Anky Kolesárovej sa mierne dotkol aj môjho tvrdého srdca. Po spovedi a príhovoru som zažil Božie dotyky lásky, prijatia a neodmietania iných, a to aj napriek svojej hriešnosti. Tešil som sa, keď som videl čistú radosť mladých, čo tam boli. Naplnilo ma to nádejou v živého Boha, ktorého meno je Láska. Bol to zážitok, ktorý som potreboval, slová už nestačili. Rozhodol som sa a on si ma svojou milosťou pripútal k sebe.
Boh si ma rôznych ľudí pomaly viedol bližšie k sebe. Neskôr ma oslobodil aj od vzťahu. Momentálne mám veľkú radosť zo slobodných vzťahov, prežívam pokoj a čistotu. Je to úžasné dobrodružstvo lásky, ktoré má skončiť víťazstvom. pomáha, kde mi dáva Boh poznať, ako ma nekonečne miluje, zakúšam svoju druhú rodinu. Pán ma požehnáva aj v kamarátskom vzťahu, kde v trpezlivosti a čistote spoznáva vnútornú krásu a skutočnú hodnotu dievčaťa.
Do Vysokej sa stále veľmi rád vraciam, je to miesto prijatia, lásky a porozumenia, miesto poznačené obetou života za čistotu. Moje modlitby a orodovania Anky neboli márne. Vysokú navštívil aj môj brat, ktorý sa rozhodol pre cestu k Bohu, a tiež môj otec, z čoho sa veľmi teším.
Anka, aj naďalej sa prihovára za všetkých hľadajúcich pravú lásku.
• Svedectvo - Majka
O púťach k Anke Kolesárovej som počula veľakrát od mladých z našej dediny, keď s nadšením rozprávali o zážitkoch. Boli zapálení. Ako som ich tak počúvala, moje srdce tiež zahorelo túžbou ísť na „miesto čistoty“. Túžila som po stretnutí s mladými, chcela som niekam patriť. V bare uprostred oplzlých rečí, alkoholu, cigariet, chlapcov, nečistoty som nebola šťastná. Stále som cítiť, že je ešte niečo viac. chvíľu som chodila na duchovné obnovy, takže mala som príležitosť nahliadnuť do duchovného života, nemala som silu povedať svetu ale nečistoty, stačilo. Nebolo to jednoduché. Zanechať partiu, barovú spoločnosť, nezapáliť si cigaretu, už neochutnať alkohol, prestať sa vešať po chalanoch… Bola som vo vzťahu k Bohu vypočítavá. Obmedzovala som ho, dala som mu hranice, kde môže a kde nemôže zasahovať v mojom živote. Keď som bola v kostole, bola som s ním kamarátka, ale potom… Boh na mňa s trpezlivosťou a s láskou čakal.
Vybrala som sa na valentínsku Púť radosti. Páčilo sa mi, že sa tam hovorí o čistote, o vzájomnej úcte, o tom, že môžu existovať čisté vzťahy, ale aj tu som pre pocit, že to nie je mňa. Až na Púti zrelosti ma oslovila téma Zrelosť muža, zrelosť ženy . Vtedy som zistila, že nie som zrelá, a rozhodla sa, že s tým chcem niečo robiť. Počas týchto dní strávených v spoločenstve mladých sa viedli iné rozhovory, ako boli tie v bare. Bola to naozaj Púť zrelosti – zlomené, zranené srdcia môžu prichádzať k Ježišovmu prameňu milosrdenstva a nechávať otvorenú slobodnú cestu pre opravdivú lásku. Dovolia mu, aby zacelil rany po nečistých vzťahoch, aby zahojil rany po hriechu. To ma posunulo k rozhodnutiu: chcem žiť čisto!
Keď človek spozná svoju slabosť, môže sa stať, že sa začne hnusiť sám seba, ale mne Pán dal milosť a hlavne počas adorácií, akú hodnotu má pre neho človeka, čo preňho znamená jeho stvorenie. V tej chvíli som hlboko precítila, ako Otec ľúbi svoje dieťa a v objatí napĺňa tú prázdnu studňu v mojom srdci. Jeho objatie je plnosť lásky.
Moja premena je proces, zo dňa na deň to nešlo. Ešte pred rokom mi pri pohľade na nejakého chalana prebehla mysľou myšlienka, či by práve on nemohol byť mojím priateľom. Okrem toho som sa na chalanov pozerala iba s nečistým úmyslom. Dnes, vďaka Bohu, to už tak nie je. Aj keď je toho ešte dosť, čo treba na mňa meniť, ale Pán ma uzdravuje a oslobodzuje. To, čo som ja hriechom pokazila, on smrťou svojho syna vykúpil.
Teraz mi Pán dáva poznávať seba a to čisté, to zázračné, to tajuplné, čo do mňa vložil, keď ma utkal v lone mojej mamky.
• Svedectvo manželov – Evka a Vilo
Vysoká nad Uhom ako ňou jednoznačne spojená Anka Kolesárová má nezastupiteľné miesto v našom živote. Je to miesto, kde sme sa stretli a bližšie spoznali. Je to miesto našej prísahy pred Bohom, že sa nikdy neopustíme, ani v dobrom, ani v zlom… Je to už sedem rokov, čo sme si povedali naše spoločné áno... a bolo to práve vo Vysokej, neďaleko Ankinho hrobu.
Na Púte radosti sme chodili spolu, čerpali sme tam pokoj, radosť a zažívali silu tohto miesta modlitieb. len sme pri hrobe Anky Kolesárovej prosili o príhovor, aby sme našli životných partnerov, potom prišiel na rad náš vzťah a naša láska – aby stále rástli v pravde, v hĺbke a čistote a bolo to naozaj ťažké, ale Anka nám pomáhala. Stala sa našou spoločnou priateľkou. Bola s nami, sprevádzala nás každodenným životom. Obracali sme sa na ňu, obdivovali jej vieru, odvahu a lásku k Bohu. Vždy, keď prišli pokušenia, spomenuli sme si na náš vzor čistoty a zvládli sme to. ...a dnes patrí nekonečná predovšetkým Bohu, ale aj Anke, že nám pre naše vzťahy dala ten najkrajší – vzor čistoty, lásky a obety, ktorý v dnešnom svete tak veľmi chýba.
• Svedectvo – Lucia, 26
Kedysi môj život charakterizovala veľkú osamelosť, a to aj napriek tomu, že dookola bolo stále veľa ľudí. Skôr išlo o osamelosť srdca. To, že som málo cítila sama, tušil ledakto. Často som navonok bola veselá, ale radosť som ešte nepoznala. Môj duchovný život bol do značnej miery tradičnej. Priam neskutočne ma ubíjal môj postoj k sebe samej, ktorý spočíva hlavne v častom porovnávaní sa s inými ľuďmi, pri prehliadaní a neuvedomovaní si vlastnej hodnoty a tiež sa stupňovali problémy v oblasti čistoty. Môžem povedať, že som „nežila“, len prežívala, mala som pocit, že mi niečo chýba, ale nevedela som definovať čo.
Keď som si začal pomaly uvedomovať skutočné hodnoty, objavil som vlastnú hodnotu a rovnakú silu a krásu spoločenstva. Pri pohľade na to množstvo mladých ľudí som bola vďačná za to, že som veriaca, že patrím do Cirkvi a že môžem byť účasť na tejto púti vo Vysokej nad Uhom. Dovtedy som nezažila spoločenstvo. ...a tu? Hneď ohromne veľké a hlboké! Z púte som si okrem množstva zaujímavých myšlienok v prednáškach, v modlitbe príhovor či počas adorácie odniesla aj porozumenie významu čítania Svätého písma.
Dnes viem, že nikdy nie je neskoro vykročiť na cestu života s Bohom. Z púte som odchádzala s veľkou radosťou v srdci, s takou radosťou, akú som dovtedy nepoznala. Mala som túžbu opäť vrátiť na miesto, kde Anka vydala tiež presvedčivé svedectvo o sile čistej lásky. Táto moja túžba sa naplnila a tú vystriedala: objaviť nový rozmer v prežívaní, túžila som slúžiť. Aj to sa mi splnilo. Moje srdce sa znovu radovalo a ja som sa naplnila ďalším novým poznaním. Som presvedčená, že Púte radosti, Púte zrelosti, ale aj iné stretnutia môžu byť pre človeka veľkou školou života. ...a v akom študijnom odbore? V láske.
Chcem sa žiť v láske každý deň. Začala som pravidelne čítať Sväté písmo, viesť sviatostný život, modliť sa nie z povinnosti, ale z túžby rozprávať sa s Bohom a učiť sa prijímať samu seba bezpodmienečne. Život s Bohom je jedno krásne dobrodružstvo. Aj keď to nie je vždy jednoduché, oplatí sa to. Povzbudením a nádejou je pre mňa fakt, že kto verí, nikdy nie je sám.
domcek.org/page/anka/svedectva