Arcibiskup K. Kmeťko: Vďačnosť by mal prejaviť slovenský národ aj Dr. Jozefovi Tisovi, prvej hlave Slovenského štátu po Svätoplukovi. To je môj najlepší kňaz!

Patrilo by sa, aby terajší parlament Slovenskej republiky z vďačnosti za celoživotnú obetavú prácu pre blaho nášho národa , vyhlásil: „Andrej Hlinka zaslúžil sa o slovenský národ!“

80. Výročie vzniku I. Slovenske republiky

Nie menšiu vďačnosť by mal prejaviť slovenský národ aj Dr. Jozefovi Tisovi, prvej hlave Slovenského štátu po Svätoplukovi, ako na súde v Bratislave verejne vyhlásil svedok najdp. arcibiskup Dr. Karol Kmeťko z Nitry. Pritom nebojácne povedal zase pred celým súdom: „To je môj najlepší kňaz!“A Sv. Otec bl. pamäti Pius XII., mu napísal po jeho zvolení za prezidenta Slovenského štátu:
„Milému synovi, osvietenému a ctihodnému mužovi, prezidentovi Slovenskej republiky pápež Pius XII.

Dozvedeli sme sa v úradnom oznámení, z predošlého mesiaca, že si bol zvolený za prezidenta Slovenskej republiky, a že si tento úrad už aj slávnostne začal. Za túto správu patričnú Ti vzdávame vďaku a prosíme od Boha, aby Tvojmu národu, Nám zaiste veľmi milému, opravdivého blahobytu a šťastia udeliť ráčil. V tomto samom liste prejavený Tvoj chválitebný úmysel, že vo vykonávaní tohto úradu chceš nerušene zachovať a stále prehlbovať jestvujúce už vzťahy, veľmi schvaľujeme, keď sľubujeme z duše, že pri uskutočňovaní tejto veci Naše úsilie nebude chýbať. Zatiaľ ako záruku nebeských darov tak Tebe, milý synu, osvietený a ctihodný muž, ako aj celému slovenskému národu apoštolské požehnanie radi v Pánu udeľujeme.
Dané v Ríme u sv. Petra, dňa 5. decembra 1939

V prvom roku Nášho pontifikátu
Pius pp. XII.

Pán prezident v duchu požehnania Pia pp. XII. Viedol svoj národ vo veľmi ťažkých rokoch svojho života. Tento štát pod jeho vedením bol oázou pokoja, tolerantnosti, blahobytu. Za celý čas svojho prezidentstva pán prezident nepodpísal žiaden rozsudok smrti. A podľa svedectva bývalého prezidenta Husáka tento štát bol v Európe najsociálnejším štátnym zriadením. Až nešťastné národné povstanie násilne prerušilo jeho pokojný hmotný i duchovný rast a zvrátilo jeho plán pokojnou cestou včleniť Slovenskú republiku do spoločenstva novej Európy.

Stabilitu a hmotný i duchovný rast tejto Slovenskej republiky garantoval jej prezident svojou rozvahou, prezieravosťou i smelosťou 26 štátov, ktoré ju uznali. Ešte pred jej vyhlásením Tiso 13. marca 1939 docielil v Berlíne, že Slovensko nebolo rozdelené medzi susedov, ako bolo plánované. To by bola bývala najhoršia katastrofa pre slovenský národ. Tak isto v r. 1940, keď Nemci chceli urobiť zo Slovenskej republiky protektorát, zas to bol Tiso, ktorý za návštevy u Hitlera v Salzburgu 28. júla 1940 docielil, že Slovenská republika zostala až do konca vojny. To je najnovší objav. Archív Aussenantu zo dňa 9. júla 1940, návrh šéfa politickej sekcie Woermanna. Tiso bol osobnosť, ktorá si vynútila rešpekt aj v Berlíne. Proti nemu Letrich a Husák, ktorý zapredali Slovensko Benešovi a komunistom, sú drobní politikári.

Povstalecké sekcie neboli vinou pána prezidenta. Zodpovednosť za ne majú tí, čo silou –mocou chceli koleso dejín zastaviť a najmä prezident Beneš, veľký nepriateľ Dr. Jozefa Tisu, lebo Tiso odhalil jeho členstvo v slobodomurárskej lóži v Bratislave a bol jeho odporcom v jeho túžbe Slovensko počechoslovačiť.

Zástoj prezidenta Dr. Jozefa Tisu chlapsky vyjasnil Dr. Gabriel Hoffman, pôvodu židovského, konvertita. Citujem to najpodstatnejšie: „O medzinárodných súvislostiach pri vzniku republiky nie je potrebné dlho diskutovať. Stačí si len pripomenúť okolité krajiny, ktoré ako dravce chceli roztrhať Slovensko na kusy. Tu sa ukázala štátnická múdrosť Dr. Jozefa Tisu, vyťažiť z možného maximum. To videla aj celá židovská komunita.

Máme dôkazy, že priamo delegácia židovských rabínov žiadala arcibiskupa Kmeťku, ako cirkevného nadriadeného Dr. Jozefa Tisu, aby len zotrval vo svojej funkcii.

Lebo jedine on dokáže vzdorovať Hitlerovi. Túto žiadosť prišli v 1943 roku predniesť Dr. Friede z Nového Mesta nad Váhom, hlavný rabín Slovenska, pán Unger a Dr. Schweiger z Nitry. Môže to potvrdiť ďalší žijúci človek na Slovensku.

Napriek vnútornej historickej nepravde akceptovanej aj v zahraničí, ktorá pokračuje súčasnosti, treba veriť v zdravý rozum. Susedom Maďarom nevytýka nik 600 tisíc vykántrených Židov. Podobne Čechom. Nechápem, prečo si majú Slováci vedome špiniť do vlastného hniezda. Treba si už konečne uvedomiť, že vlastným očierňovaním ešte nikto úctu a obdiv sveta nezískal.

Udelených 25 tisíc výnimiek, so zámerom netrhať väzby osôb židovského pôvodu so Slovenskom, bolo opovážlivosťou celosvetovo obávanej mocnosti. Taktiež množstvo poskrývaných Židov v pivniciach Slovákov pri benevolentnom prizeraní vládnej moci, hovorí samo za seba.

Vyznamenanie nemeckých vojakov v momentálnej situácii dosiahlo zastavenie asi 20 tisíc slovenských vojakov zajatých v povstaní do pracovných táborov v Nemecku. Druhý úspech bolo omilostenie 300 slovenských rukojemníkov určených na smrť a konečne odvolanie leteckého rozkazu na bombardovanie Banskej Bystrice, Zvolena a Brezna nemeckým letectvom ako trest za povstanie“ (Hoffmann). Múdremu stačí.

Z listu Msgr. Viktora Trstenského prezidentovi M. Kováčovi, biskupom, politickej moci a médiam
(Nemôžem mlčať, Vydavateľstvo Nové Mesto sro. 1995)

A. Č.
alianciazanedelu.sk/archiv/3016