Svätý F L O R I Á N -generál rímskej légie v Noricum-Rakúsko,mučeník,patrón požiarnikov-sviatok 4.máj
Svätý Florián-vojenský generál,veliteľ rímskej légie v Noricum-Rakúsko...mučeník 4.máj-patrón požiarnikov, r.250- 4.máj r.304, Lorch Rakúsko
Svätý Florián-mučeník 4.máj-patrón požiarnikov,hasičov
Svätý Florián z Lorchu-rímsky vojenský generál,veliteľ pohraničného vojska /légie/v Noricum- Rakúsko- mučeník-sviatok 4.máj
Hrdinský generál sa postavil na obranu 40 kresťanských vojakov svojej légie nevinne odsúdených na smrť cisárom Diokleciánom...za čo bol v mene cisára Diokleciána odsúdený k beštiálnemu mučeniu a smrti.Bol kruto mučený-železnými kliešťami vytrhované mäso z tela a sťahovaný z kože za živa,až bol polomrtvy utopený s mlynským kameňom uviazaným na hrdle v rieke Enns v Rakúsku dňa 4.mája roku 304 za hrôzovlády cisára Diokleciána...
Žiaden z jeho vojakov nechcel svojmu zmučenému veliteľovi uviazať kameň na hrdlo a hodiť ho do rieky...vojaci odmietli urobiť nariadenie sudcu Aquilina,tak zavolali jedného z pohanov,ktorí sa zhromaždili a sledovali popravu svätca a ten kameň uviazal a hodil mučeníka do hlbín rieky Enns...
Riečny prúd niesol mrtvolu dole prúdom až ju vyplavil k brehu a telo sa zachytilo o skalu.Veľký orol začal krúžiť nad mrtvolou a odháňal iných dravcov...lietal ponad mrtvolu a silno pískal...čo si všimla neďaleko jedna zbožná kresťanka Valéria a šla sa tam pozrieť a spoznala mučeníka Floriána a dotiahla telo na svoj statok a zvolala tajne kresťanov a pochovali ho na statku zbožnej Valérie...
Florián odsúdený na smrť-rozsudok smrti
Sv. Florián, mučeník.
Na konci tretieho storočia panoval v Ríme, čo cisár, Dioklecián. Behom 18 rokov žili kresťania v pokoji; lebo si ich vážil čo verných poddaných a sveroval im, najmä v oddialených krajinkách, i vysoké úrady. Cisárovná, jej dcéry a mnohí dvorania boli kresťanmi. Mnohí vojaci a medzi nimi i plukovníci priznávali sa k učeniu Kristovmu a verejne konali svoje náboženské kresťanské povinnosti. Takýmto vznešeným vodcom vojanským bol i Florián.
Narodil sa v Cetii, v dneskajšom Zeiselmaueru v Rakúsoch. Stal sa vojakom a bol neskôr vodcom vojska, plukovníkom. Bol dobrým vojakom a miloval službu vojenskú, ale ešte viac miloval Krista, ktorému pri sv. krste vernosť prisľúbil. Posledného času zdržoval sa pri oddiele vojenskom (légii) v meste Lauriakum, v terajšom Lorchu, v rimskej krajinke Norikum, terajšom Rakúsku.
Jedného dňa prehliadal cisársky najvyšší vodca v jednej obdiaľnej rimskej krajinke vojsko, pri čom pohanské obrady konané bývalý. Kresťanskí vojaci zopreli sa tým pohanským obradom, nechcejúc úctu nemým bôžkom vzdávať. Pohanský vodca oznámil to Diokleciánovi. Tento rozhnevaný, starobou už i tak omrzlý a najúhlavnejšíin nepriateľom kresťanstva Galeriom popudzovaný, vydal rozkaz, aby všetci úradníci a vojaci, ktorí bohom obetovať nechcú, zo služby prepustení boli.
Rozkaz tento prišiel i do krajinky Norikumu, kde bol vladárom Akvilin. Florián v meste Lauriakume bývajúci, nechcel obetovať lživým bohom, a preto bol z vojska prepustený. Bolo to roku 303 po Kristu Pánu. O rok neskôr prišiel od cisára prísnejší rozkaz. Akvilin dal pochytať 40 vojakov v Lauriakume a do žalára hodiť, aby ich prinútil bohom obetovať a keby sa zdráhali, mučiť a usmrtiť.
Sotva že to počul Florián, ktorý neďaleko v súkromnosti býval, vydal sa, Duchom svätým nadšený, na cestu do Lorchu, aby tam bojazlivých veriacich k stálosti povzbudzoval, vo vernosti ku Pánu Kristovi upevnil a keď by potrebno bolo, im i príklad slávneho boja pre svätú vieru podal. Keď sa priblížil k mostu nad riekou Enžou, kade sa šlo do mesta, postretol zástup vojakov, ktorí predtým pod ním slúžili; tí mu riekli, že sú vyslaní od miestodržiteľa Akvilina, aby kresťanov chytali a k nemu privádzali.
«Čo hľadáte? kresťanov? Ja sám som kresťanom; poďte, oznámte to miestodržiteľovi.» Tak hovoril Florián a šiel s nimi do mesta k Akvilinovi. Miestodržiteľ veľmi sa zarmútil, že vo vojsku predtým veľmi vážený plukovník Florián verejne sa chlúbi menom kresťanským a cisárovi vzdoruje. I nahováral ho prívetive, aby bohom obetoval: «Poď, Floriane, a obetuj bohom, jako tvoji spolubojovníci; i budeš s nami bývať a lásku cisárovu požívať.»
Florián odporoval neohrožene a riekol, že je hotový všetky muky pre Krista znášať. Na to rozkázal Akvilin Floriana k bôžkovi pohanskému zaviesť, aby ho prinútil modle obetovať. Florián pozdvihol oči k nebu a modlil sa: «O Pane Ježišu Kriste! Ty nádej a spasenie všetkých, ktorí Ta vzývajú, v Tebe dúfam a nemôžem Ťa zaprieť, ale Tebe chcem slúžiť, a obetu chvály obetovať.
Ochraňuj ma Svojou pravicou a daj mi sily k utrpeniu; utvrď vo mne Tvojho Ducha svätého a nedopusť, aby nado mnou diabol zvíťazil; lebo hľa, osídlo bezbožných ma sviera a zlosť pekelná chce ma roztrhať. Ty ale, dobrý pastieru, príjď ku pomoci svojmu sluhovi, a buď zvelebovaný na veky.» A obrátiac sa k Akvilinovi, riekol: «Nebudem sa klaňať tvojim sochám; ale jestli ty máš rozum a srdce zo skaly, môžeš si ctiť svoje kamenné modly.»
Akvilin sa rozpálil hnevom a posmievajúc sa mu, riekol: «Jako môžeš tak bláznivé hovoriť a cisársky rozkaz neposlúchať?» Florián odpovedal: «Ctím svojho Boha a poslušný som cisárovi, jako sa to na dobrého vojaka sluší: ale k tomu ma nikto neprivedie, aby som obetoval modlám, ktoré nič nie sú inšieho, než klam a mámenie.» I rozvzteklil sa hnevom Akvilin a rozkázal svätého kyjami byť.
«Nebojím sa tvojich múk», volal sv. Florián, keď ho mučili; «zapáľ hranicu, ja na ňu vystúpim v mene Kristovom.» Zase ho dal Akvilin tak mučiť, že krv jeho tiekla po zemi a volal: «Poslúchni Floriane, a ja ťa ozdobím význačnými hodnosťami.» Florián sa usmieval: «Teraz prinášam pravú obetu svojmu Ježišovi, ktorý ma v tom posilňuje a tejto cti a vyznačenia ma robí dôstojným!» Na to rozľútený tyran rozkázal, aby mu ostrými hákami trhali mäso z tela.
Sv. Florián i pri týchto mukách len sa usmieval. Keď bezbožný Akvilin videl, že nič nemôže vykonať; zkríkol: «Pozrite, tento čarodejník je mocnejší, než my. A keď ho neusmrtíme, svedie nám všetek ľud a naši bohovia budú zničení.» I rozkázal svätého mučeníka z mesta vyviesť a s mostu do rieky Enže shodiť. Ani tento výrok smrti nenastrašil sv. Floriana. Ďakoval Bohu, že ho za hodného uznal, aby mu svoj život v obetu priniesol a s radosťou kráčal k mostu.
Keď prišiel na most, pokľakol a skrúšene modlil sa, kým mu ťažkú skalu na krk zavesili. Nikto z vojakov nechcel svojho bývalého obľúbeného plukovníka s mostu shodiť. Tu priskočil jeden divoký novák a ten strčil ho do rieky, ale v tom istom okamžení oslepol. Toto stalo sa dňa 4. mája 304. roku. Telo sv. mučeníka vyniesly vlny na vyčnievajúcu skalu, kde ho mohutný orol chránil, kým ho jedna nábožná žena, menom Valéria, našla a slušne pochovala.
Keď prestalo prenasledovanie, nábožní veriaci vystavali na tom mieste, kde sa nachádzal hrob sv. Floriana, kaplnku a neskôr i kostol, ku ktorému i kláštor pripojili. Keď kostol tento následkom vpádov divokých národov bol rozbúraný, vystaval ho znovu, a to skvele Angelbert, biskup Passavský, a odovzdal ho pod opateru bratom kapitulníkom sv. Augustína, ktorí k nemu i nádherný kláštor pristavili.
Tieto posvätné budovy i dnes skvejú sa na utešenom vŕšku neďaleko Lincu. Tento prekrásny chrám prechováva v sebe jednu časť pozostatkov sv. mučeníka; druhá časť bola poslaná do Ríma, ztade i do Krakova r. 1183: a tak stal sa sv. Florián patrónom Poľskej zeme. Sv. Florián vyobrazuje sa čo vojín rimský, s prilbicou na hlave, so zástavou v ruke ľavej, v pravej ale s nádobou na vodu, ktorou oheň na horiacom dome zalieva, a kresťania katolíci ctia ho jako patróna proti nešťastiu ohňa.
Poučenie.
Vyobrazenie sv. mučeníka Floriana vyznamenáva, že on čo vojenský dôstojník svojou smrťou tak výdatne pôsobil na udusenie horúcej náruživosti v srdciach pohanského Ríma, jako pôsobí voda liata na horiaci dom. Zúrenie pohanov rimských a pekelný oheň zášti proti pravde a pravému náboženstvu Kristovmu, dlho trvať nemohly, keď mužovia boja, najväčší hrdinovia, tak zomierali za vieru Kristovu, jako zomieral sv. Florián.
Asi o dvadsať rokov po mučeníckej smrti plukovníka rimského zaskvel sa sv. Kríž na hlavnej zástave rimských vojsk, víťaziacich pod tým znamením spásy so svojím prvým kresťanským cisárom rimským Konštantínom. Keby Rimania neboli prijali sv. vieru Kristovu, nebolo by sa mohlo udržať ich veľké cisárstvo pre znemravnelú pohanskú spoločnosť ľudskú. Nadšenosť pre kresťanskú vieru to bola, ktorá premohla všetky náruživosti pohanské a všetky živly rozpadajúce sa.
I vysokopostavení vojaci, jako sv. Florián, obetovali život svoj pre vieru! Jaký to rozdiel vtedy a dnes! Kde a v ktorom stave teraz nájdeme takých horlivcov za sv. vieru? My sme pokročili vo vedách, umeniach a vynálezoch; ale nie sme šťastliví. Ačkoľvek naša doba v mnohom ohľade vyniká nad drievne veky: ale v tom iste zaostáva za nimi, že panuje veľká netečnosť k náboženstvu práve u tých, ktorí sa najviac vychvaľujú vedou a vzdelanosťou.
A predsa bez náboženstva niet svedomitosti, niet poriadku, niet blaženého života! Keď budú medzi nami počestní a bohabojní mužovia, ktorí vo všetkých stavoch brániť budú sv. vieru, jako sv. Florián, budeme i my šťastnejší vek žiť.
Modlitba.
O Bože, ktorý nás slávnosťou Svojho sv. mučeníka Floriana obveseľuješ, popraj milostivé, aby sme my, ktorí jeho slávné víťazstvo na zemi ctíme, k jeho radostnej spoločnosti v nebi pripustení boli, skrze Ježiša Krista, Pána našeho. Amen.
Svätý Florián je katolícky svätec, patrón Kominárov, hasičov, pekárov, hrnčiarov, hutníkov, taktiež ako ochranca pred neúrodou, búrkou aj suchom. Florián je patrónom v Rakúsku kde bolo pomenované po ňom aj mesto, taktiež v Česku, Slovensku, Bavorsku, Taliansku, Poľsku.
Rozsudok miestodržiteľa /guvernéra/ rímskej provincie Noricum Aquiliána nad veliteľom pohraničnej légie -Floriánom /Lorch,Rakúsko 4.máj r.304 -mučenie a smrť...
Ak sa nebudeš obetovať rímskym,štátnym bohom,podľa zákona cisára Diokleciána...čaká Ťa strašné mučenie,utrpenie a ponižujúca smrť...Florián...
Som vojak a smrť ma sleduje na každom kroku,v bojoch...Slúžim verne cisárovi,plním jeho príkazy,venoval som svoj život obrane Ríma...ale nad cisárom je väčší a to je Ježiš Kristus, v ktorého som uveril a chcel som zachrániť nevinne odsúdených kresťanov na smrť...toto je moja vina pred cisárom...mučenie a smrť pre vieru v Krista budem znášať ako vojak...
Tak sa podrobujem rozsudku smrti...tento život pominie...ale mňa čaká Ježiš na nebesiach...to bude moja vlasť...
Aquilian-môžeš začať...
Svätý Florián (Florián z Lorchu, lat. Florianus) (* 250, Zeiselmauer-Wolfpassing r.250– † 4. máj 304, Lorch) je katolícky svätec, patrón Kominárov, hasičov, pekárov, hrnčiarov, hutníkov, taktiež ako ochranca pred neúrodou, búrkou aj suchom.
Narodil sa v rímskej provincii Norikum za čias prenasledovania kresťanov počas vlády rímskeho cisára Décia r.250.
Florián bol generálom v legionárskom vojsku rímskeho cisára Diokleciána v Cetii (dnešný Zeiselmauer-Wolfpassing v Rakúsku). Roku 304 sa postavil na obranu v Lorchu zatknutých a uväznených 40 kresťanských legionárov. Za pokus o vyslobodenie bol zatknutý a odsúdený miestodržiteľom Aquiliánom na smrť. Poprava sa konala dňa 4. mája 304 na brehu rieky Enns (v tej dobe nazývanej Aniza). Na krk mu bol priviazaný mlynský kameň a následne utopený vo vodách Enns. Nie je zistené, v akom veku bol popravený.
Legenda hovorí, že voda vyplavila Floriánovo mŕtve telo na skalu, kde ho našla vdova Valéria, ako ho pred zhanobením stráži veľký orol. Ten sa objavil aj na niektorých neskorších zobrazeniach tohoto svätca. Na mieste hrobu Sv. Floriána pri Linci postavili kaplnku a neskoršie kostol s kláštorom, ktorý obývali benediktíni a po nich augustiniáni. Floriánove ostatky sa našli v 13. storočí. V roku 1942 boli objavené aj ostatky 40 mučeníkov, za ktorých svätec položil život.
Časť jeho relikvií je od roku 1183 v Krakove, ktoré daroval mestu pápež Lucius III. Pre ne dal postaviť knieža Kazimír II. (Spravodlivý) baziliku zasvätenú sv. Floriánovi. Ostatky svätca sa nachádzajú aj v relikviári Svätovítskeho chrámu v Prahe.
Vyobrazenia Floriána sa vyskytujú tiež aj na priečeliach domov, v erboch, na pečatiach, rázcestiach a hlavne na hasičských zbrojniciach Pred Floriánom v 15. storočí boli ochrancami pred ohňom sv. Agáta a sv. Vavrinec.
Povesť hovorí, že Florián zachránil nemecké mesto Norimberg pred požiarom v ôsmom storočí. Podľa legendy taktiež ochránil istého uhliara, ktorý spadol do ohňa a na príhovor svätca bol zachránený. Atribúty: zobrazuje sa ako rímsky dôstojník alebo vojak s prilbou na hlave, v ľavej ruke so zástavou, v pravej s nádobou na vodu, ktorou zalieva horiace obydlie. Katolícka cirkev jeho pamiatku oslavuje 4. mája.
Florián, mučeník
Svätý
Sviatok: 4. máj
* Cannabiaca r.250, dnes Zeiselmauer pri Tullne v Rakúsku
† 4.máj r. 304 Lauriacum, dnes Lorch pri Enns v Rakúsku
Atribúty: palma, džbán vody, zástava, mlynský kameň
Patrón hasičov, hrnčiarov, debnárov, peciarov, kominárov, kováčov, mydlárov, vinohradníkov, pivovarníkov
Sv. Floriána si podľa rímskeho martyrológia pripomíname 4. mája. Bol generálom rímskej armády, zastával vysokú administratívnu funkciu v Noricum, v dnešnej časti Rakúska. Mučenícku smrť podstúpil za čias cisára Diokleciána. Jeho legendárne „Skutky“ hovoria, že sa vzdal v Lorch vojakom z Aquilína, keď chytali kresťanov. Vojaci ho dvakrát zbičovali, napoly ho zdrali z kože, posadili do ohňa, a nakoniec ho hodili do rieky Enns s kameňom okolo krku. Jeho telo našla a pochovala nábožná žena. Po čase jeho pozostatky preniesli augustiniánskeho opátstva svätého Floriána blízko Linzu. Neskôr ich znova preniesli do Ríma. Pápež Lucius III. v roku 1138 dal niektoré z relikvií tohto svätca poľskému kráľovi Kazimírovi a biskupovi Krakowa. Od toho času je sv. Florián považovaný za patróna Poľska, ale aj Linzu, Horného Rakúska a požiarnikov. Kedysi patril k tzv. štrnástim pomocníkom v núdzi. Tradícia jeho mučeníctva neďaleko miesta, kde sa rieka Enns vlieva do Dunaja, je veľmi stará a hodnoverná. Veľa zázrakov, pri ktorých došlo k uzdraveniu, sa pripisuje jeho príhovorom, je vzývaný tiež ako mocný ochranca pred ohňom alebo vodou.
Svätý Florián-mučeník 4.máj
Svätý Florián žil koncom 3. začiatkom 4. storočia po Kristovi. Bolo to za vlády rímskeho cisára Diokleciana. Narodil sa v Cetii, v dnešnom Zeilselmaure v Rakúsku neďaleko Linzu. Stal sa vojakom a neskôr dosiahol hodnosť plukovníka pohraničných rímskych légii. Posledné roky služby pôsobil v légii v meste Lauriakum, dnešné Lorch. Vtedy Rakúsko patrilo pod Rím.
Plukovník Florián si najprv kľakol a vrúcne sa začal modliť. Nikto z vojakov nemal silu mu ten kameň priviazať a hodiť ho do rieky. Nakoniec priskočil akýsi mladík a posotil ho do rieky. Rieka Enns ho pohltila. Potôčiky krvy ako ohnivé plamene prerážali čistú vodu, kým neodovzdal svoju dušu svojmu najvyššiemu Kráľovi, Ježišovi Kristovi. Stalo sa to 4. mája roku 304, t.j. pred 1699 rokmi.
Časť telesných pozostatkov sv. Floriána je uložená v chráme a druha časť je v Ríme. Roku 1183 poľský kraľ Kazimír spolu s krakovským biskupov Gedeonom vyžiadali od pápeža telesne pozostatky sv. Floriána ako záštitu proti Rusom. Ich žiadosti pápež vyhovel a pozostatky boli uložené v novo vystavanom chráme v Krakove. Odvtedy sa stal sv. Florián patrónom Poľska.
Sv. Florián sa uctieva ako patrón požiarnikov. Zobrazuje sa ako rímsky vojak s prilbou na hlave, v ľavej ruke so zástavou, v pravej s nádobou na vodu, ktorú zalieva oheň na horiacom dome.
Dobrovoľná požiarna ochrana SR verná tradíciám svojich otcov vyhlásila deň sv. Floriána 4.maj za Deň požiarnikov.
Sviatok sv. Florián slávime 4.mája (Deň hasičov a záchranárov).
Svätý Florián žil koncom 3. a začiatkom 4. storočia po Kristovi. Bolo to za vlády rímskeho cisára Diokleciana. Narodil sa v Cetii, v dnešnom Zeilselmaure v Rakúsku. Stal sa vojakom a neskôr dosiahol hodnosť plukovníka pohraničných rímskych légii. Posledné roky služby pôsobil v légii v meste Lauriakum, dnešné Lorch. Vtedy Rakúsko patrilo pod Rím. Podľa legendy ochránil sv. Florián istého uhliara, ktorý spadol do ohňa a na príhovor svätca bol zachránený. Iní pripisujú Floriánovo patrocínium nad hasičmi jeho mučeníckej smrti vo vode, ktorú oddávna používali na hasenie požiarov. To najdôležitejšie, prečo sa sv. Florián stal patrónom hasičov je jeho charakter a odvaha. Svoj život obetoval preto, aby zachránil ďalších 40 vojakov, ktorí sa stali kresťanmi. Jeho odvahu, vernosť svojmu presvedčeniu a altruizmus s nasadením a obetou vlastného života je to, čo robí sv. Floriána dôstojným patrónom hasičov a záchranárov...
Všemohúci Bože, ty si svätému
mučeníkovi Floriánovi udelil milosť,
že vlastnou smrťou dosvedčil vieru v Krista; *
prosíme ťa, na jeho príhovor
nás ochraňuj od každého zla —
a pomáhaj nám, aby sme mali odvahu
neohrozene vyznávať vieru v tvojho Syna.
Lebo on je Boh a s tebou žije a kraľuje
v jednote Ducha Svätého po všetky veky vekov.
Kláštor svätého Floriána...Barokové opátstvo Sankt Florian , jeden z najväčších a najznámejších kláštorov v Rakúsku, sa nachádza v mestečku St. Florian neďaleko Linzu v Hornom Rakúsku . Kolegiálny kostol zasvätený Nanebovzatiu Panny Márie (patrocínium 15. augusta) je farským kostolom a bazilikou minor . Patrí do dekanátu Enns-Lorch v diecéze Linz . Kláštorná bazilika a budova kláštora sú pamiatkovo chránené .
Rieka Enns /Emža/ Rakúsko
Hasičská omša
Florián. Lauriacum
4. mája sviatok
Umučený
4.mája r.304
Patron:
hasičov, hrnčiarov, kováčov, kominárov, sládkov, debnárov murárov, baníkov; ďalej Horného Rakúska, Bologne, Krakova a celého Poľska i niektorých obcí u nás; vzývaný je ako ochranca proti suchu, ohňu, povodniam, neúrode a ochranca v nebezpečenstve vojny
Atribúty:
brnenie, dom, hrniec, kameň, kameň mlynský, korouhev, koruna, kríž, meč, oheň, orol, plameň, požiar, práporec na kopije, rieka, škopok, vedro, voda, vojaci
ŽIVOTOPIS
Pochádzal z Norika, územia dnešného Rakúska, vtedy patriaceho k Rímskej ríši. Bol dôstojníkom rímskej armády a sídlil v Lauriacum. Skončil na súde v Lorch, keď chcel oslobodiť kresťanov patriacich snáď aj k jeho armáde. Po trýznivom mučení pre vieru bol s kameňom priviazaným k hrdlu zvrhnutý z mosta do Emže.
ŽIVOTOPIS PRE MEDITÁCIU
S LÁSKOU HASÍ I OHEŇ ZLOBY
Podľa niektorých údajov sa narodil v Cetii zmenenej vo Zeiselmauer (podľa na St.Pőllten) u dnešnej Viedne. Vtedy v III. stor. išlo o územie Norika pripojené k Rímskej ríši. Tam tiež začínala jeho pôsobnosť. Florián sa stal významným dôstojníkom rímskej armády a vraj aj správcom provincie. Jeho sídlo bolo v jej hlavnom meste v Lauriacum (čo je dnešný Enns v Rakúsku). V Ríme vtedy vládol Dioklecián, známy a krutý prenasledovateľ kresťanov, ku ktorým Florián patril. O jeho živote je plno legiend a povestí.
Do Lorch malo byť alebo už bolo uväznených asi 40 kresťanov. Florián ich chcel zachrániť a skončil na súde, kde neohrozene vyznal svoju vieru. Cisársky námestník Akvilín (Aquilinus) ho odsúdil na smrť. Tomu vraj povedal: "Slúžiac pri vojsku klaňal som sa Bohu skryto. Vypočujem vo veciach vojenských, ale ako kresťan sa nedám nikým prinútiť, aby som zaprel Krista a klaňal sa mŕtvym modlám."
Legendárne pojednanie hovorí o jeho dvojakom bičovaní, ktorým sa nepodarilo zlomiť jeho vernosť ani oslabiť jeho lásku. Preto mu potom vraj ešte z chrbta kliešťami odtrhávali mäso, niekde sa hovorí o stiahnutí z kože. Nakoniec bol usmrtený tým spôsobom, že mu k hrdlu bol uviazaný ťažký kameň, väčšinou sa uvádza mlynský, a bol zhodený do rieky Emže, v ktorej sa utopi
Podľa legendy voda doniesla telo ku skale, kde nad mrtvým telom mučeníka sa vznášal orol a lietal podad skalu a neodlietal. Podivné správanie orla si všimla jedna kresťanská pani-Valéria a šla sa pozrieť k rieke a uvidela tam zachytené na skale telo mučeníka,ktorého spoznala, kresťanka Valéria, urobila pohreb mučeníka na území svojho statku. Neskôr došlo k preneseniu pozostatkov. Nad hrobom sv. Floriána pri Linci postavili pasovskí biskupi v VIII.stor. kanonický kláštor s kostolom sv. Floriána a potom boli kostrové pozostatky mučeníka prenesené do Ríma a odtiaľ ich pre Krakov v roku 1183 dostal Kazimír II. s krakovským biskupom ako záštitu proti Rusom. Časť pozostatkov z Poľska získal aj Karol IV. do chrámu sv. Víta v Prahe. Časti relikvií sv. Floriána sa nachádzajú aj v iných našich mestách, napr. v Olomouci pri sv. Václava av Havlíčkovom Brode. V krypte kláštorného kostola sv. Floriána u Lince je snáď doteraz vystavený mlynský kameň vytiahnutý z Emže ako relikvie.
Ako sa stával aj patrónom našich miest, jeho obraz sa objavoval aj na obecných pečatiach, na vežiach i bránach miest, na zvoničkách aj na hospodárskych objektoch. Zvlášť na Hania ho z veží vzývali aj hlásni. K prvým jeho atribútom patrí palma a meč, potom sa pridávali ďalšie: kríž na prsiach a zástava. Nakoniec sa najčastejším stvárnením stal rímsky vojak s korouhvou v ruke, ako z nádoby v druhej ruke hasia horiaci dom, hrad alebo kostol. Ako patrón proti požiarom a vode predstavoval v skorších dobách častý námet pre výklenkové plastiky vidieckych usadlostí. Legendárne pojednanie smerujúce k hasičstvu je vraj ale výsledkom neskorých legiend, napr. že modlitbou v mladosti zachránil horiaci dom. Prvé nádoby v jeho ruke vraj mali obsahovať vodu života, ktorá má hasiť vyprahnutosť a zlo.
Patrónom hasičov a ochrancom proti požiarom sa stal zrejme vraj až po XV. stor., samozrejme najskôr v súvislosti s tým, že vodou, v ktorej bol utopený, sa hasí oheň. Jedno z porekadiel uvádzaných v spojení s úctou k sv. Floriánovi, znie: "Kde páli ohňa žiar a vzrastá hriech a zvar, pomocník je nám daný, svätý Florián." Z toho vyplýva, že jeho príhovor môže hasiť aj oheň zloby a nenávisti. Nezabúdajme, že toto hasenie je nemenej potrebné ako hasenie požiarov. A láskou sa uhasí aj oheň zloby.
PREDSAVZATIE, MODLITBA
Bolo by dobré, keby sa obnovilo v našich rodinách časté stvárnenie sv. Floriána ako pripomienka potrebnej prevencie proti zlobe, neláske a nesvornosti. Proti nim treba bojovať láskou a životom podľa evanjelia. Za posilnenie týchto bojov a víťazné ťaženia proti zlu v našich rodinách sa pomodlím k sv. Floriánovi ak najvyššej Kráľovnej neba i zeme.
Všemohúci a milosrdný Bože, Tys dal svätému Floriánovi silu vydržať všetky útrapy mučenia; pomáhaj aj nám, ktorí dnes oslavujeme jeho víťazstvo, aby sme s Tvojou pomocou dosiahli víťazstvo nad zlobou a nenávisťou a obstáli v každom nebezpečenstve. Prosíme o to skrze Tvojho Syna Ježiša Krista, nášho Pána, lebo on s Tebou v jednote Ducha Svätého žije a kraľuje po všetky veky vekov.