Mons.Andrea Tornieli zavádza do omylu, ked hovorí o celibáte a tzv.Latinskej Cirkvi
Mons.Andrea Tornieli na jednej strane sa snaží vyzerať ako ten, ktorí nechce meniť celibát v Rímsko-katolíckej Cirkvi, ale na druhej strane svojimi vyjadreniami dokazuje, že za mimoriadnych udalostiach by dal mužom na výber.
Najprv sa odvoláva na vyjadrenia posledných pápežov ako chcú ponechať celibát ale potom doplňa nejasné vyjadrenia pápežov vzťahujúc ich na údajnú možnosť dobrovoľného celibátu, keď poukazuje na tzv."pridružených anglikánov".
Kňazský celibát nie je a nikdy nebol dogmou. Ide o cirkevnú disciplínu latinskej cirkvi, ktorá predstavuje vzácny dar, definovaný takýmto spôsobom všetkými poslednými pápežmi. Katolícka cirkev východného obradu umožňuje vysvätiť za kňazov ženatých mužov a výnimky boli povolené aj v latinskej cirkvi práve Benediktom XVI. v Apoštolskej konštitúcii Anglicanorum coetibus venovanej anglikánom, ktorí žiadajú o spoločenstvo s Katolíckou cirkvou, kde sa predpokladá „od prípadu k prípadu prijať do posvätného rádu presbyterátu aj ženatých mužov, podľa objektívnych kritérií schválených Svätou stolicou.“ www.vaticannews.va/…/editorial-a-tor…
Mons.Tornieli zavádza do omylu, keď poukazuje na "pridružených katolikov" ako príklad dobrovolneho celibatu a to z dvoch dôvodov:
1.pridružení anglikani, aj ked patria do katolíckej Cirkvi, predsa nepatria do Rímsko-katolíckej Cirkvi. Patria do Katolíckej (Všeobecnej) Cirkvi, ale nie do Rímsko-katolíckej Cirkvi, keďže nemajú spoločný obrad (liturgicke slávenie) a aj celibát nemajú rovnaký.
2.Mons.Tornieli zamerne používa výraz "Latinská Cirkev" pre "pridružených anglikanov" a RKC aby navodil dojem, že ide o jednu a tu istu Cirkev. V skutočnosti aj ked obidva cirkevné organizácie sú Latinskou Cirkvou pre obrad, ktorý je skutočne latinský kvôli historickým faktom, predsa však nie su to rovnake cirkvi pre odlišnosti, ktoré sa týkajú nie len obradu (z pred 2Vatikan.Koncilu)
Potom ukazuje na pridružených anglikanov, ako keby sa mohli najprv oženiť a potom stať kňazmi, ale v skutočnosti je to tak, že kto z nich už bol ženatý, predsa môže vstupiť do Katolickej Cirkvi, lenže noví členovia už nesmu byť ženatí a zároveň kňazmi, ako je to napr. v Grecko-katolíckej Cirkvi, kde majú takuto možnosť dokonca aj noví seminaristi-bohoslovci.
Pridružení anglikani o niekolko rokov budu celibatnici rovnako ako v RKC., takže dávať ich za príklad dobrovolnehio celibatu je mylné.
Ďalšou dvojzmyselnou frázou Mons.Tornieliho je výrok o tom, že Celibat nie je Dogmou a pokračuje v tom zmysle, že ani dogmatickým učením. Mnohí ludia si myslia podobne ako Tornieli, že dogmatické učenie je vyhradené len pre Dogmy, ktoré sa týkajú Panny Márie a Ježiša Krista. V skutočnosti môžeme vidieť, že dogmatické učenie sa používa aj vtedy, keď sa niečo definuje za záväzné, ale hlavne za nemenné učenie.
Z histórii Cirkvi vidíme, že v RKC za kňaza sa mohol stať len muž, ktorí opustil ženu, rodinu, či už bol ženatý alebo slobodný. Táto prax a učenie sa nikdy nemenilo a dokonca sa aj ustanovilo, aby sa neporušovalo.
Zrejme priaznivci dobrovolneho celibatu musia vidieť dekret, v ktorom by sa jasne písalo, že ustanovenia o celibate su dogmatické a nemenné ako Dogma.
