Videl som muky tvojej krížovej cesty a aj tých, čo ich spôsobili...Bola chvíľa, keď som dvíhal kameň odsúdenia na zradného učeníka, na falošného veľkňaza, na bezvládneho vladára, chcel som kameňovať surových vojakov i nevďačných ľudí, ale spomenul som si na tvoje slovo " Ak si bez hriechu, hoď ..." a ustrnul som. Veď ten kameň by aj mne patril, aj ostatným, pretože máme všetci nejakú účasť na tvojich mukách.
HĽA, PRETO PADÁM NA ZEM, K PÄTE TVOJHO KRÍŽA,
kde kvapká vykupiteľská krv, kde znie tvoja všemohúca prosba:
" OTČE, ODPUSŤ IM, LEBO NEVEDIA ČO ČINIA. "
Prosím za seba a za všetkých : Pane, zmiluj sa .... Zhrešili sme.
MÁME OD TEBA ŽIVOT, A TY OD NÁS SMRŤ.
Zdravím a časnými dobrami si nás obdaroval, a my sme vo svojej dravosti stiahli z teba posledné rúcho. Zbavil si nás hriechu a vyhlásil za nevinných, a my sme ťa zaradili medzi lotrov. Sľúbil si nám celé svoje dedičstvo a pozval bývať do svojho kráľovstva, a my sme ťa vyhnali zo zeme
- medzi nebo a zem sme ťa zavesili.....Pohŕdali sme tebou za to, že si nás miloval a vo svojej trpezlivej láske si bol do krajnosti zhovievavý. Stal si sa bláznom z lásky k nám a my sme sa ti smiali.
PANE, VŠETKO NÁM ODPUSŤ A ZMILUJ SA NAD NAMI. AMEN.
